Získať ŽIVOT

 

„Ó Alah, daruj mi lásku k Tebe, a tiež lásku ku všetkému, čo ma približuje k láske k tebe,

a daj, aby mi láska k tebe bola milšia, ako svieža voda.“

                                       Hadísy proroka

 

Pri pozorovaní svojho vedomia, jeho reakcií, agresívne-obsedantných želaní, sebeckých túžob, čoraz jasnejšie prichádza pochopenie, že ono (vedomie) - to je niečo oddelené, že to nie som ja.

Toto pochopenie mi umožnilo veľmi jasne, zo strany, uvidieť, že akákoľvek myšlienka od vedomia, oblažuje ego a velikášstvo. Pre mňa to bolo odhalením, pretože predtým, popri zjavne sebeckých myšlienkach, sa mi zdalo, že vo vedomí sú "len myšlienky". Ale systém spolu s vedomím sú veľmi racionálne. Ony nebudú ponúkať Osobnosti "len myšlienky". Každá myšlienka je program s vírusom, hneď ako jej dám pozornosť, "rozbalí sa" a nadobúda hyperbolizovaný/kolosálny  význam.

To znamená, že keď obrátim svoju pozornosť na myšlienky, pričom ich prijímam  za svoje, potom už pre "mňa" nie je nič dôležitejšie, ako ich obhajovať. Vari sa vám to nestalo? Všetko začína z "len myšlienky", napríklad: "V tejto situácii treba postupovať takto". Ak sa v tejto chvíli stotožním so svojím vedomím a prijmem túto myšlienku za "svoj názor", tak spúšťam program, v ktorom sa už stotožňujem aj s touto myšlienkou. Potom nejaký človek nepostupuje tak, ako sa rozhodlo moje vedomie, a tu sa už zrazu začína to najzaujímavejšie: vo vedomí sa spúšťa nespokojnosť.      

Len nedávno, keď som zapisovala ďalšiu dávku myšlienok, jasne som zachytila zaujímavý moment: každá nespokojnosť vedomia je dôsledkom zničenia ilúzie, že svet sa točí okolo neho. A len čo ju (ilúziu) nejaké okolnosti ničia, vedomie začína zúriť. "Spravodlivý hnev" sa samozrejme zakrýva "ušľachtilými myšlienkami":

• ja viem lepšie, ako to treba
• ja len chcem, tak ako je to lepšie
• ja cítim, že treba postupovať tak, ako ja hovorím
• môj spôsob je jediný správny a vy všetci ste na vedomí

Zaujímavé je, že vedomie miluje zastierať „bod vstupu“, okamih, kedy ja, ako Osobnosť, uzatváram dohodu, súhlasím s tým, že vedomie - to som ja, a to znamená, že jeho argumenty sú moje. Ale toto je najdôležitejší moment pri študovaní vedomia! Veď koľkokrát, keď som si spätne premietala situáciu, aby som zistila, kde a prečo som uverila vedomiu, bola som lenivá rozobrať si to do konca a uspokojila som sa so záverom: „to všetko kvôli pýche“ alebo „to je túžba po moci“. Áno, to je pravda, ale je to teória. Všetky problémy sú z pýchy - to je pravda, ale kde presne bol vstupný bod? Bez toho, aby sme ho uvideli, neuvidíme viac. Pretože keď konkrétne vidím okamih dohody s vedomím, stávam sa slobodnou, lebo teraz už rozpoznávam tento "vstupný bod" aj v iných situáciách. A toto je už skúsenosť Osobnosti. Veď v každej fráze, ktorú vkladá vedomie, vždy vidieť jeho skutočnú túžbu a manipuláciu Osobnosťou.

 

“Igor Michajlovič: Vedomie má jedinú túžbu - jesť a tie želania vnucuje Osobnosti.

Andrej: To je spôsob ... spôsob, ako jesť. Jeden zo spôsobov ...

Igor Michajlovič: ... manipulácia.

Andrej: Áno, manipulácia. Ale veď človek sem prišiel s jediným cieľom - stať sa nesmrteľným.

Igor Michajlovič: Získať Život.”

 

Z relácie "VEDOMIE A OSOBNOSŤ. OD VOPRED MŔTVEHO K VEČNE ŽIVÉMU"

 

Získať Život ... spomeniem si na to, keď obhajujem pozície vedomia? Chápem dostatočne jasne, že sa práve teraz, tým že sa zapájam do hry vedomia, jednoducho odvraciam od Boha? Vyberám si vopred mŕtve. Pre Osobnosť je dôležité pamätať si, medzi čím a čím, prebieha voľba v každej životnej situácii. Každá voľba je voľbou medzi Životom a smrťou. Vedomie zastiera tento moment, tým, že mi vnucuje emócie, túžby a ukrýva predo mnou Skutočnú Voľbu. To znamená, že voľba v každej situácii nie je medzi tým, či "urážam teraz niekoho alebo nie?", ale medzi Životom a smrťou. Toto pochopenie prináša vytriezvenie. Keď Osobnosť pozoruje vedomie, tak dokonale vidí všetky jeho hry. 

 

 „A predstavte si, akú odvahu treba mať na to, aby sa človek pozrel do očí Satana vo svojom vedomí, v sebe samom a prestúpil cez neho, aby vstúpil do Brány nebeskej? Dokážete si to predstaviť? Je to naozaj výkon a skutočné hrdinstvo.“

Z relácie „VEDOMIE - NÁSTROJ DIABLA“

 

Veľmi dobre pomáha takéto pochopenie: „Všetko čo nie je Láska - to nie som ja." Keď cítim, že ako obyčajne sa snažím zapojiť do niečoho, čo ponúka vedomie, vyslovujem pre seba tieto slová. Hovorím to vedome a začína mi byť ľahko. Aby som pochopila tieto slová, stačí si jednoducho spomenúť, že ja som Láska, potom jasne vidieť všetky pasce, ktoré kladie vedomie Osobnosti. Všetky kombinácie. Pretože sa objavuje ostrý kontrast medzi tým, čo cítim, a tým, čo sa mi práve teraz snaží nanútiť vedomie. Jeho programy sú bez mojej pozornosti, ako suché lístie, ktoré jednoducho opadá. A zmizne predstava vedomia, ako všemocného nepriateľa. Je to len filter, cez ktorý keď prejdem, môžem sa vrátiť domov. A hneď je veselšie! 

 

"Tatiana: To znamená, že Osobnosť má iba duchovné skúsenosti a prax. Je schopná, vďaka svojmu jedinečnému vnímaniu, celostne chápať prapôvodnú pravdu, rozlišovať dobré od zlého, robiť voľbu. A to sa výrazne odlišuje od umelej práce vedomia, od nepretržitej rozumovej analýzy, keď vedomie z komára robí slona ..."

Z relácie "VEDOMIE A OSOBNOSŤ. OD VOPRED MŔTVEHO K VEČNE ŽIVÉMU"

 

Aký je môj cieľ? Kedysi, keď som si položila túto otázku - pripomienku, odpovedala som si: „Mojím cieľom je prísť k Bohu.“ Nepochopenie podstaty otvorilo môjmu vedomiu pole pôsobenia a zviedlo moju cestu k nepretržitému konzumu: lásku som vymieňala za drobné. Takže, tu máte lásku a ja chcem prísť k Bohu. No a možno nazývať Láskou to, čo sa snažíš pod diktátom svojho vedomia, vymeniť za niečo? Vyzerá to ako nepatrný rozdiel, ale je to kšeftovanie s Duchovným svetom. Toto je spôsob žoldniera. Láska nemôže byť prostriedkom na dosiahnutie cieľa. Láska je cieľ.

 

No Láska nemá cieľ.

Nezabi Svoju Lásku,

zacieľ na ňu a mier.

Ona sama - je svoja podstata a cieľ.

K sebe samej, dovnútra vedúca cesta.

No ak nie, v ten vytúžený okamih,

keď si konečne dosiahol svoj cieľ,

Láska odrazu zmizne, sťa poryv,

Spojenie sa na rozlúčku obráti.

 

Ibn al Farid "Veľká Kasída" (preklad)

 

Mojím cieľom je Milovať Boha. A je to dokonca aj ťažké nazvať slovom „cieľ“. Je to spôsob fungovania. Je to podaná ruka. Ja sa len učím milovať Boha, len sa rozpamätávam ako. A teraz už inak chápem slová Igora Michajloviča z relácie „VEDOMIE A OSOBNOSŤ. OD VOPRED MŔTVEHO K VEČNE ŽIVÉMU„

"Podstata nie je vo veciach, ani v ich názvoch. Ale podstata je v tom, že všetci chcú (mám na mysli všetkých, ktorí žijú pod diktátom vedomia, teda všetkých otrokov diabla), túžia po jednom - trochu lepšie sa usadiť v tomto maličkom trojrozmernom svete a snívať o Tamtom Svete. To znamená sedieť a snívať a veriť, že ono to príde. Ale nech by si veril akokoľvek, ono to nepríde, ak ty sám nepôjdeš. Chceš Božiu Lásku - nauč sa ľúbiť a dostaneš ju. Lebo ten, kto Ľúbi, nemôže byť odmietnutý, pretože on už je." 

 

Ukazuje sa, že netreba nikam chodiť a netreba kšeftovať. Treba sa len upokojiť a rozpamätať. Všetko už je, ak ja som teraz s Bohom.

 

 

 Na kanáli allatra.tv sledujte reláciu s českými alebo slovenskými titulkami.

 

Autor: Taisia Šikun

Zdroj: https://allatravesti.com/obresti_zhizn