Například: Dobré zprávy
Výber z Rúmího: „Mentor so žiariacim srdcom vedúci karavánu lásky...“. Časť 1

Prišiel si na tento svet kvôli konkrétnej úlohe

a v tom je tvoj cieľ.

Ak ho nesplníš,

neurobil si nič.“

       ***

„Priateľ môj dozrelo už tvoje zrno? Kto si?

Otrok jedla a vína alebo rytier na bojovom poli?“

                                                                                                                          Jalaluddin Rúmí



Súfijská poézia je živá a rôznorodá. Pomocou hlbokého symbolizmu vyjadruje duchovnú cestu Súfiho. Jej významnými predstaviteľmi sú Ibn-al-Farid, Háfiz, Džamal, Attar, Chajjám, Saadi, Ibn-Arabi, Al-Ghazali, Rmí...

Mne je veľmi blízka Rúmího poézia. Osud tohto človeka nie je priamočiary. Za vonkajším šťastím sa skrýva nekonečné vnútorné hľadanie.

Rúmí písal:

„Všetci mudrci hovoria to isté:

kto pozná Boha,

stane sa Božou milosťou pre Jeho stvorenia.“

 

Čítajúc jeho báseň „Masnavi-i-Mànaví“ (Báseň o skrytom význame) som pocítila, že Rúmí je ten, kto pozná Boha. Vďaka tomu sú aj po ôsmich storočiach tieto slová stále aktuálne a dotýkajú sa Duše. Nepoužíva náhodné slová, všetky sú precítené a každý v nich nájde odpovede na svoje otázky.

„...Ak je tvoje poznanie ponorené do svetla Viery,

ľudia, ktorí zišli z cesty nájdu s jeho pomocou Svetlo.

Všetko, čo povieš bude svetlonosné,

Veď z neba neprší nič, okrem čistej vody.

Staň sa podobným nebu.

Buď ako oblak a prines dážď.“

 

Po stáročia Rúmího poézia vylieva dážď na hľadajúcich...

Rodina, detstvo, mladosť

Mawlana Jalaluddin Muhammad Rumi (arab.)– veľký súfijský básnik. Narodil sa 30. septembra v roku 1207 v meste Balkh (dnešný Afganistan).

Otec básnika, Bahauddin Valad bol znalcom islamskej teológie, kazateľom, učiteľom v medrese (arab. مدرسة, doslovne „miesto, kde sa študuje“), moslimskej vzdelávacej inštitúcii, ktorá plní úlohu strednej školy a moslimského duchovného seminára. Bahauddin Valed bol súfim. Rúmího matka bola z rodu šachov – vládcov Balkhu.

Keď sa priblížili vojská Džingischána, rodina musela opustiť rodné mesto. Nastal čas dlhého putovania.

V Nishapure (Irán) sa rodina Rúmího stretla s veľkým súfijským básnikom Fariduddinom Attarom. Attar videl v Jalaluddinovi veľký potenciál. Daroval chlapcovi svoju báseň „Kniha pokladov“ a k daru pripojil osobitné požehnanie – „baraka“, ktoré napomáha otvoreniu duchovných „kanálov“ vnímaniu odhalení zhora.

Attar povedal o Jalaluddinovi:

„Tento chlapec zapáli vo svete oheň božej radosti.“

 

Po mnohých rokoch putovania sa v roku 1228 rodina usadila v meste Konya na tureckom dvore seldžukov (územie dnešného Turecka). Samotný sultán Alladin Keykubat a jeho družina sa stretli s rodinou slávneho mudrca Bahauddina Valada. Prvým učiteľom Jalaluddina bol jeho otec. Rúmí získal dobré vzdelanie – teologicko-právnické a študoval aj exaktné vedy a jazyky. Po smrti otca v roku 1231 Jalaluddin zaujal jeho miesto v medrese. Rúmí mal vtedy 24 rokov. Mohlo by sa zdať, že jeho život sa naplnil, ale mladý muž nebol spokojný so svojimi vedomosťami.

 

„Idúc k pravde neustávaj v ceste.

Duchovný dar nezamieňaj za mrazivý raj.“

 

 

A tak sa  v roku 1232 Rúmí stal muridom (žiakom) súfijského rádu Kubrava a bol zasvätený do najvnútornejších tajomstiev cesty súfijca.

Po ukončení štúdia Rúmí počas nasledujúcich 5 rokov viedol pokojný vyrovnaný život – dom, rodina, prednášky v medrese. Bol vynikajúcim rečníkom, písal diela o teológii, bol pokladaný za veľkého vedca. Mal blízko k sultánovi a bol dobre zabezpečený. Ale nebol spokojný s úrovňou poznania toho, čo je oku neviditeľné.

 

„To, čo hľadáš, to tiež hľadá teba.“

 

Stretnutie meniace osud.

Osvietením pre Rúmího bolo stretnutie s putujúcim šejkom Shamsom Tabrizm. Rúmí považoval dátum ich stretnutia  za deň svojho duchovného zrodenia.

„Milujúci ľudia sa nestretávajú, od samého začiatku sú spolu.“


Shams-al-Din-Tabrizi bol putujúci derviš, ktorého prezývali Lietajúci. Hovorí sa, že jeho myšlienky a Duša boli vždy slobodné. Študoval u mnohých súfijských šejkov, ale nepatril ani k jednému zo súfijských rádov. Často ho nazývali jednoducho „Shams“ – z perzského „Slnko“.

Rúmí hovorí, že Shams mal vynikajúce vzdelanie: vyznal sa v chémii, matematike, astronómii, filozofii, medicíne, teológii... Ale rozhodol sa na to všetko zabudnúť.

Shams o sebe hovoril:

„Všetci sa odvolávajú na svojho šejka, ale ja pijem vodu zo samotného Zdroja.“

 

Bol zástancom bezprostredného zjavenia, osobnej skúsenosti, odporcom opakovania „cudzích právd“, „mŕtvych“ znalostí. Shams často prekvapoval okolie zvláštnymi výstrelkami a slovami.

Raz sa jeden derviš opýtal Shamsa:

„Kto je to Iblis (Diabol)?“

Shams odvetil:

„Ty si Ibliz, pretože o ňom rozmýšľaš. A keby si sa opýtal, kto je Džabrail (archanjel Gabriel), tiež by som to povedal – Ty.“

 

Hľadal človeka, s ktorým by mohol hovoriť na rovinu, ktorému by mohol odovzdať svoje tajomstvá, ktoré mu boli zverené Najvyšším. A tak sa dvaja ľudia, Shams a Rúmí stretli a objavili jeden druhého. Rúmího syn Valed neskôr písal o tomto stretnutí:

„Keď uvidel Shamsovu tvár odhalili sa mu tajomstvá, ktoré boli jasné ako deň. Videl a počul to, čo ešte nikto pred ním. A stalo sa pre neho všetko jednotné: aj vysoké aj nízke. To, čo mu odhalil Shams bolo úplne iné, nové poznanie.“

 

Valed písal, že Shams vo svojom duchovnom rozvoji prešiel všetkými možnými štádiami a stal sa „Barlou Milovaného.“

A čo o tomto stretnutí písal sám Rúmí:

Stretnutie „...Otriaslo celým mojím bytím, ako úder blesku.“

„Sedem nebeských sfér sa od seba odtrhlo a spadlo na zem; plameň vzbĺkol od žalúdka k mozgu, otriasol celou lebkou a ja som videl kúdoly dymu stúpajúce k samotnému Božiemu trónu."

 

Shams tiež písal o Rúmím:

Vďaka prítomnosti Shamsa sa pred Rúmím otvorili zavreté dvere. Je to človek: "ktorému možno zveriť tajomstvá,“ tak ako „ja ho nevidím v ňom samom.“

 

„Napoj svoje srdce rozhovorom s tým,

Kto je v súlade s ním.

Hľadaj duchovné vedenie a toho,

Kto je duchovne rozvinutý.“

  ***

„Vďaka prítomnosti znalého človeka,

Sa vlna mení na koberec a zem sa stáva palácom.

Prítomnosť duchovného človeka vedie k podobným zmenám."

 

Shams odhalil v Rúmím skryté sily, o ktorých ani sám nevedel. Pre svet sa zrodil veľký básnik Jalaluddin Rúmí, ktorý vo veršoch vyjadril veľkoleposť ľudského Ducha.

„Vedz, že Duch – to je oceán a telo – to je pena.“

 

Rúmí považuje človeka za „vzor“ celého stvorenia. Pretože cez poznanie seba môže človek spoznať Boha.

„Ó človek, ty nepoznáš hodnotu svojej vlastnej duše,

ktorú ti dal Boh zadarmo vo svojej veľkorysosti.“

 

Z knihy Anastasie Novych „AllatRa“:

 

„Duša, to je pravá antihmota, častica zvonku z duchovného sveta, sveta Boha. Duša je súčasťou len ľudskej bytosti. Je to jej hlavný potenciál, priame spojenie človeka s duchovným svetom.“

 

 

Rúmí a Shams sa stali v poznaní nerozlučnými. Boli duchovnými bratmi, akoby tvorili jednu osobu. Rúmí sa oddal pocitom, naučil sa vidieť krásu sveta, načúvať hlasu srdca a nasledovať jeho volanie. Rúmí sa spolu so Shamsom zúčastňoval súfijských hudobných stretnutí, rituálnych dervišských tancov. Hudba a tanec privádzali Rúmího do stavu oduševnenia a básne sa rodili samé. Obyčajne ich vyslovoval nahlas a rytmus si podmaňoval autora aj ostatných prítomných. Ukázalo sa, že mal dar vyjadriť nevyjadriteľné.

 

„Moja zmrzačená poézia začala tancovať,

osvietená Božím menom.

Jeho meno pritiahlo anjelov slov

do príbytku mojej mysle.“

 

Prečo „zmrzačená“? Pretože v mladosti Rúmí študoval umenie stavby verša a skúšal svoje poetické schopnosti. Ale výsledok nepovažoval za úspešný. A len potom, ako sa stal „štetcom v rukách Stvoriteľa“ jeho poézia „začala tancovať.“ Rúmí veril, že pozemská hudba je - odrazom hudby nebeských sfér, ktorá vyjadruje okamih stvorenia Vesmíru.

„Zriedka počujeme hudbu vychádzajúcu z vnútra,

ale napriek tomu všetci podľa nej tancujeme.“

 

Do extázy ho vedel priviesť zvuk kladiviek vychádzajúci zo šperkárskej dielne a on sa krútil v tanci uprostred ulice:

„Vytryskol prameň nevyčerpateľných pokladov

Z dielne, kde sa kuje zlato.

Aký veľký zmysel, aká jasná tvár!

Aké šťastné je srdce, aké radostné!“

 

Točenie - to je spojenie s pohybom Vesmíru. Všetko sa točí...

„Počúvaním určitých zvukov

získava vízia silu,

kým nenadobudne konkrétne formy v predstavivosti,

Oheň lásky sa rozhára z melódií.“

Shams sa stal Rúmího pomocníkom na ceste k Zdroju života.

A toto písal Rúmí o Shamsovi:

„Hlavné je nájsť dušu, ktorá zaplní prázdnotu duše. Všetci Proroci dávajú jednu radu: „Nájdi toho, kto sa stane tvojim zrkadlom!“ Pre mňa sa tým zrkadlom stal Shams z Tabrizu. Kým sa neobjavil a neprinútil ma nahliadnuť do hlbín mojej duše, nevedel som o sebe to hlavné: nech by som sa ľuďom zdal akokoľvek úspešným a šťastným dosiahol som veľmi málo a v duši som sa cítil osamelý.“

„Shams je jedným z tých, cez ktorých vstupuje do sveta svetlo.“

 

Rúmí na čas prerušil učenie v medrese a kázania v mešite.

„Spočiatku som žil napodobňujúc ostatných,

Sám seba som nevidel, nepoznal,

Nedôstojne uzatvorený v sebe,

Ale keď som o krok ustúpil, spoznal som sa...“

 

Shams oslobodil Rúmího od štúdia kníh, ktoré mu bránili uvidieť vnútorný svet a hovoril s ním o veciach, ktoré nemožno vyjadriť slovami – v jazyku náznakov a podobenstiev.

„Keď chodníkom napodobňovania ideš,

Svoju vlastnú cestu kradneš!“

 

Shams veril, že ak sa veda zmení z prostriedku na cieľ, stane sa závesom pred Pravdou:

 

„...Kto potrebuje tvoju sčítanosť?

Umŕtvi svoje pozemské „ja“,

Zabudni na zákony predchádzajúceho života-

Odvážne skoč do Mora Života.“

 

Pokračovanie nasleduje...


Autor: Alla Pudova

Zdroj: https://allatravesti.com/podborka_pro_rumi_nastavnik_s_siyayuschim_serdcem_veduschiy_karavan_lyubvi_chast_1



 

 

Líbí se mi 12



Výber z Rúmího: „Mentor so žiariacim srdcom vedúci karavánu lásky...“. Časť 1 - Hodnocení: 5.00 z 5.00 . Počet hlasů: 12
Podobné články:



Zanechat komentář

Myšlenka dne

Život je nepředvídatelný a může se v něm přihodit ledacos, dokonce neuvěřitelné věci, které si ani nedovedete představit.


Kalendář událostí

Zasílání aktuálních informací o nových článcích na stránkách Polahoda a dalších projektech MSH "ALLATRA"