Například: Dobré zprávy
Výber z Rúmího: „Láska – astroláb Pravdy“. Časť 3

Pokračovanie fascinujúceho príbehu o živote a duchovnej ceste známeho súfijského básnika Jalaluddina Rúmí. (prvá a druhá časť tu) 

Za najdôležitejší prostriedok  na poznanie Pravdy a Boha Rúmí považoval Lásku. Akákoľvek láska – k remeslu, k zemi, k rodine je stupienkom ku skutočnej Láske:

„Láska – to je most medzi tebou a všetkým ostatným.“

***

„V živote trvajúcom pol storočia,

neplánuj nič, okrem lásky.“

 ***
 

„Láska – to je svetlo duše, chuť rána;

Nie som „ja“ – nie sme „my“, nie je nárok na existenciu...

Podobná mĺkvym očiam, slzám, tvári:

Láska je neopísateľná.“

 


Z knihy A. Novych „Allatra

„Skutočná láska, to je znovuobnovenie jednoty Duší... Ľudia, ktorí chcú ísť duchovnou cestou by nemali čakať, kým niekto príde a začne ich skutočne, úprimne milovať. Musia sa naučiť odhaľovať lásku v sebe – Lásku k Bohu, k Duši – a ona sa potom odrazí na vonkajšom svete, umožní to uvidieť ľudí z hľadiska ich duchovnej krásy. Všetko je naozaj bližšie, ako si človek dokáže predstaviť."

 

Rúmí veril, že predovšetkým myšlienky vytvárajú udalosti v našom živote:

„Nemysli na nič iné, ako na dobré myšlienky,

lebo myšlienky – sú základom

plátna obrazov.“

„A pokiaľ ide o myšlienku – od jej hry

často závisia celé svety!...“

***

„Ak myslíš na ruže – budeš záhradou, ak myslíš na tŕne – staneš sa palivom pre plamene  pece.“

***

„Ak sa bojíme stratiť, nevyhnutne strácame...

Zo strachu z utrpenia trpíme dvojnásobne...“

Veď podstatou všetkých nešťastí sú myšlienky o zle...“ 

 

Z knihy A. Novych „Sensei III.

„Urobte si poriadok vo svojich myšlienkach. Musíte sa rozhodnúť, či sa chcete po zvyšok času predierať nepriechodnou džungľou ako opice hľadajúce banány, alebo ho strávite ako mudrci prechádzkami v upravenej záhrade.“

 

A slová majú tiež veľkú silu:


„Svet môžeš porovnať s horskou dolinou. Čokoľvek povieš, dobré či zlé – vráti sa k tebe echo.

Je pochabé si myslieť, že ak si pekne hovoril, echo prekrútilo tvoje slová.“

 

„Ticho – to je jazyk Boha, všetko ostatné -  je zlý preklad.“

 

„...ak sú tvoje úmysly čisté, Boh akceptuje aj neohrabanú reč.“ 


Rúmí mal tiež veľký rešpekt voči ženám:

„Žena nie je len milovaná. Nie je len stvorenie, ale aj tvorca. Koľko ľudí dokáže pochopiť tvorcu? Koľko mužov chápe ženu? Tých, ktorí privykli na tmu, svetlo slnka oslepuje. Preto fuqaha (bohoslovec), zarytí ako červy vo svojich knihách, nariadili ženám zahaľovať si tvár, zatvárať ich do háremov, nepočúvať ich reči, a dokonca nevysekať ich meno na náhrobok, aby sa k nim, privyknutým na tmu učenej nevedomosti, neprenieslo oslepujúce svetlo ženského srdca? Odvolávajú sa pri tom na verš Koránu: „Muži stoja nad ženami.“ Ale opakovanie cudzích slov - neznamená pochopenie ich významu. V časoch proroka Mohameda si ženy nezahaľovali tvár a koľko sa ich preslávilo slovom aj skutkom! Muži sa nerodia, stávajú sa nimi. V odvahe a zrelosti mnohé ženy prevyšujú mužov.“

Medzi Rúmího žiakmi bolo veľa žien a zúčastňovali sa sema – tradičného krúženia dervišov.

„Toto miesto je sen, len spiaci ho považuje za realitu.“

Rúmí sa úprimne zaujímal o ľudí, v ktorých „drieme duša“ a veril, že príčinu všetkých nešťastí musí človek hľadať  sám v sebe:

Koľko ľudí je okolo! Ale zrkadlá ich duší sú zastreté samoľúbosťou. Ale naozaj sa majú radi? Nie, ich láska - to je láska k jedlu, pitiu, veciam, peniazom, moci... Ich duše - to je skladisko, kde sú bez akýchkoľvek súvislostí chaoticky nahádzané predmety, medzi ktorými sú oni sami tiež len nezmyselná, bezduchá vec...“

 

„Nasledovať svoje túžby – znamená utekať preč od Boha

a prelievať krv duchovnosti

v prítomnosti Jeho spravodlivosti.

Svet - je pasca a túžba – návnada:

vyhni sa pasci a rýchlo obráť svoju tvár k Bohu.“

 ***

„Pros Boha o život naplnený láskou;

nežobri o dušu zvieraťa.

Pros ho o duchovnú potravu,

nepros o chlieb.“

 

Za najväčší hriech a prekážku na ceste K Jedinému Rúmí považoval pýchu:

„Ó, namyslenec! Pre dušu nie je

horšieho neduhu,

ako predstieranie dokonalosti.

Srdce i oči musia

krvácať dovtedy,

kým nezmizne samoľúbosť.

***

„...Každý, kto cíti radosť  z víťazstva

alebo sa tajne raduje z cudzej hanby,

je ešte stále chytený v pasci ilúzií.“

 

Rúmí videl v človeku nielen stvorenie, ale aj tvorcu. Človek musí využiť celý svoj potenciál a neobracať sa nečinne na Boha:

„Zameraj sa na význam výroku

„ten, kto pracuje, je milý  Bohu.“

Zver sa Bohu,

Nepohŕdaj prostriedkami ani spôsobmi.“

„Svet, ako celok je nedeliteľný, svetová harfa má len jednu strunu.“

Tvorba Rúmího je preniknutá ideou Jednoty celého stvorenia. Chcel, aby každý človek videl „spoločný jednotný zmysel v každom stebielku trávy, v každom nebeskom telese, v myšlienke...,v dieťati, ktoré sa pohlo v lone, objavil univerzálne spojenie...“

„Vedz, že medzi veriacimi existuje

pradávne spojenie.

Veriacich je veľa, ale viera je len jedna.

Tiel je veľa,

ale duša je Jediná.

***

„Svetlo osvetľuje tisíce dvorov,

ale odstráňte steny a uvidíte,

že svetlo je len Jedno.“

 

Svojou poéziou sa obracal k celému svetu, ku všetkým ľuďom, bez ohľadu na rasu, náboženstvo a národnosť:

„Daj nám ochutnať víno Jednoty,

rovnako všetkých napoj,

aby sme sa všetci zhromaždili,

a rozdiely, že skutočnosť je len jedna,

razom mohli odstrániť.

My všetci sme vetvy jedného stromu.

My všetci sme vojaci jednej armády.“

„Buď priateľom všetkých, aby si prebýval medzi ružami. Ak sa so všetkými znepriatelíš, vtedy pred tvojimi očami povstanú nepriatelia, vo dne v noci budeš tam, kde sa to hmýri hadmi. Svätí milujú všetkých, ku každému sú priateľskí, sú považovaní za dobrých ľudí...“

„Ten, ktorý ma sem priviedol, privedie ma Domov.“

17. decembra 1273 Rúmí opustil tento svet. Jeho nasledovníci nazývajú túto udalosť „svadobnou nocou“ alebo „nocou jednoty“.

Samotný Rúmí ešte počas svojho života v tele hovoril o odchode z tohto sveta:

„Ó, všetci, ktorí ste sa narodili!

Keď smrť zaklope na vaše dvere,

nebojte  sa!

Smrť je druhým narodením pre tých,

ktorí milujú.

Tak sa roďte, roďte!“

***

„Súfi sa nebojí smrti,

úlomky mušle sa nedotknú perly.“

Veľký básnik odkázal, aby ho neoplakávali, nenosili smútok a pochovali ho s hudbou a dervišskými tancami.

„Nehľadajte môj hrob na Zemi – som pochovaný v dušiach mudrcov.“

Rúmí žije mimo času a priestoru, vyžaruje naprieč času nekonečnú Lásku a Svetlo.

„Ak hľadáš, hľadaj nás s radosťou,

Lebo my žijeme v kráľovstve radosti.

Nedávajte svojmu srdcu nič,

okrem lásky tých, ktorí sú žiariacou radosťou.

Nedaj sa oklamať zúfalstvom,

lebo existujú nádeje: sú skutočné, existujú.

Nechoď do tmy -

Hovorím ti: Slnko existuje.“

 

Čo ma priviedlo k tvorbe Rúmího? Úprimnosť, hĺbka pocitov a nekonečná láska k Bohu. Jeho slová sú mi blízke a zrozumiteľné. Prekvapilo ma, že niektoré jeho diela, ktoré prešli dvojitým prekladom (z perzštiny do angličtiny a potom do ruštiny) si uchovali energiu Lásky a Svetla.

Zoznámenie sa s dedičstvom Rúmího ma naplnilo teplom a radosťou a pomohlo mi hlbšie pochopiť a pocítiť univerzálnycharakter skutočnej múdrosti.

„Hľadaj prameň vo svojom vnútri!“

 

Autorka: Alla Pudova

Zdroj: https://allatravesti.com/podborka_pro_rumi_lyubov__astrolyabiya_istiny._chast_3

 

 

Líbí se mi 60



Výber z Rúmího: „Láska – astroláb Pravdy“. Časť 3 - Hodnocení: 5.00 z 5.00 . Počet hlasů: 60
Podobné články:



Komentáře

Judita 19.07.2018 01:39 Odpověď

Krásne slová, nádherné myšlienky, ktoré rozochvievajú vnútro. Ďakujem.



Zanechat komentář

Myšlenka dne

Neexistují náhody. Náhoda je jen zákonitý důsledek našich nekontrolovaných myšlenek.


Kalendář událostí

Zasílání aktuálních informací o nových článcích na stránkách Polahoda a dalších projektech MSH "ALLATRA"