Například: Dobré zprávy
Vplyv filmového priemyslu na ľudí

Obrazy majú veľmi veľký dosah na ľudí a ich vnímanie. V tomto má filmový priemysel zásadný vplyv na našu spoločnosť. Veľké množstvo zvykov správania, ktoré pozorujeme u ľudí okolo nás, je prevzaté z filmov. A nie je to vždy vedomá voľba, ale výsledok vplyvu na podvedomie.

Veľmi silná sugescia

Televízia má veľmi silnú sugesciu. Keď človek sleduje program v televízii, je aktívna najmä pravá hemisféra mozgu. Ako je známe, ľavá hemisféra je zodpovedná za logiku a pravá hemisféra za obrazy. Keď sa ľavá hemisféra odpojí, človek prestane myslieť analyticky a ľahko uverí všetkému, o čom ho chcú presvedčiť. Americký neuropsychoneurológ Krugman tvrdí, že keď pravá hemisféra človeka pracuje intenzívnejšie, takáto kombinácia pomáha mozgu produkovať hormóny endorfíny, ktoré sú štrukturálne identické s ópiom. A to vytvára fyzickú závislosť.

                           photo_2022-07-14_11-45-45   

Experimenty ukazujú, že keď je človek závislý od obrazovky, mozgová kôra a podkôrové časti mozgu sa prakticky vypnú, zaspia a periférny nervový systém je aktívny. Takéto rozloženie mozgovej záťaže majú aj nižšie živočíchy, ktoré nedokážu oddeliť realitu od jej zobrazenia. Výsledkom je, že človek reaguje na udalosti, ktoré sa dejú postavám v telenovelách a reality šou tak prudko, ako keby sa to všetko dialo priamo jemu samotnému. Už rozumiete? O akom kritickom myslení môžeme hovoriť? Bolo obmedzené na minimum.

Rýchle striedanie obrazov pri sledovaní televíznych programov a nemožnosť vrátiť sa k zle pochopeným záberom sťažujú proces porozumenia. Okrem toho sa človek po sledovaní akéhokoľvek programu dostáva do hypnotického stavu a informácie z programu prenikajú do podvedomia, kde formujú psychologické postoje a vzorce správania. Výsledkom je, že diváci sú naprogramovaní na vykonávanie činností, ktoré sa dostávajú do podvedomia z televíznych obrazoviek.

Viac ako 3 hodiny denne

Podľa štúdie spoločnosti OnePoll strávi priemerný človek pred televíznou obrazovkou viac ako 3 hodiny denne. Ak to prepočítame na roky, je to približne 15 rokov. Predstavte si, že ste premrhali 15 rokov života! A to je len čas strávený pred televízorom.

                          photo_2022-07-02_14-55-09

Život v ilúzii

Mnohí ľudia určite zažili zvláštny euforický stav po sledovaní filmu, kresleného filmu, televízneho seriálu, drámy, anime alebo televízneho programu. Na jednej strane je to zmyselné a príjemné, ale na druhej strane človek stráca slobodu. V mysli sa neustále premietajú myšlienky, obrazy postáv, udalosti. A čo to ponúka? Život v ilúzii. Prichádzajú k nám myšlienky: „Nie je nič zlé na tom, keď si trochu zafantazírujem. Vo svojich fantáziách si môžem robiť, čo chcem." Aké sú nebezpečenstvá tohto stavu? Človek sa stane závislým, už nežije v realite, ale v ilúziách, ktoré si vytvorilo jeho vedomie. My ich ani nevytvárame, vety a udalosti sa skladajú samé a my sme ako v kine, sedíme, pozeráme sa a myslíme si, že sme to my.

Všimli ste si niekedy, že hlavné postavy vo filmoch musia byť dokonalým obrazom (ikonou)? Nezáleží na tom, aké vlastnosti postava vykazuje. Paradoxom je, že keď sa nám herec páči, pokojne akceptujeme všetky jeho nemorálne vlastnosti a sami ich skúšame. Nie je to zvláštna zhoda náhod? Pozrime sa na horory, akčné filmy, thrillery atď. Autori knihy Základy mediálneho vplyvu D. Bryant a S. Thompson uvádzajú:

  • Páchateľ predstavuje atraktívny vzor.
  • Násilie sa zdá byť oprávnené.
  • Po násilí nenasleduje odplata (zločiny nie sú ľutované, odsudzované, trestané).
  • Obeť násilia utrpí minimálnu ujmu.
  • Scéna násilia je divákom vnímaná ako realistická.

Výsledkom je chorá spoločnosť

To všetko vytvára generáciu násilníkov a tyranov a výsledkom je chorá spoločnosť. Prostredníctvom filmov nám hovoria, čo máme chcieť, čo máme robiť. V mnohých filmoch sa napríklad objavuje alkohol, drogy, násilie, agresia, milostný trojuholník, manipulácia, moc, sex, obscénnosť, nemravnosť atď. Takto vznikajú zvrátené kultúrno-morálne hodnoty. Vytvára sa deštruktívna ideológia pre jednotlivca i pre spoločnosť ako celok. Prostredníctvom médií sú ľudia ovládaní ako stádo. Je to prejav stereotypizácie a masifikácie nášho vedomia.

                     remote-control-table-with-tv-background

Keď čítame knihu alebo článok, v mysli sa nám vynárajú určité obrazy, určité obrázky, určité asociácie. Sú však individuálne a vychádzajú z našich životných skúseností. A v prípade, že už sledujeme reklamu, film, videoklip alebo akékoľvek video, ide už o hotové obrazy. To znamená, že sa vloží potrebný obraz, jeden pre všetkých, ktorý vidia tisíce alebo dokonca milióny ľudí na celom svete. Pozornosť sa vloží do jedného informačného poľa a vytvorí sa egregor. Vôbec nezáleží na tom, že každý bude doma individuálne. Títo ľudia sú zjednotení do masy prostredníctvom takzvaného kolektívneho vedomia. To znamená, že na takýchto ľudí sa vzťahujú zákony davu (sugestibilita, nákazlivosť, imitácia, nezodpovednosť), čo znamená, že ich možno ovládať z jedného riadiaceho centra. Napodobňovaním toho, čo vidia na obrazovke, sa násilie a ľahostajnosť stávajú normou správania. A keď človek vidí v živote nespravodlivosť, namiesto toho, aby zlo zastavil, tvári sa, že sa ho netýka. Koniec koncov, pre neho je to už norma.

Pozrime sa na to, čo sa práve teraz deje v našom svete. Vojny, konflikty, otroctvo, hlad, chudoba, násilie. Je to normálne? Naozaj chceme žiť takto? Možno je čas to zmeniť!

Ako pôsobia obrazy na náš život a ako ovplyvňujú naše konanie, si môžete pozrieť vo vysielaní projektu Síla obrazů |Kaleidoskop faktů 23.

                       

 

Zdroj: Pedro García, Ekvádor: Síla obrazů | Kaleidoskop faktů 23

 

 

Líbí se mi 7



Vplyv filmového priemyslu na ľudí - Hodnocení: 5.00 z 5.00 . Počet hlasů: 7
Podobné články:



Zanechat komentář

Myšlenka dne

Nikdo nemůže vstoupit do jedné řeky dvakrát, protože představuje minulost. Existuje jen pohyb řeky, protože ten představuje přítomnost.


Kalendář událostí

Zasílání aktuálních informací o nových článcích na stránkách Polahoda a dalších projektech MSH "ALLATRA"