Veľké Matky sveta. Pokrov (Ochrana) Márie

Pokrov Presvätej Bohorodičky – to je sviatok duchovnej premeny, tichej radosti a neustávajúcej modlitby. Nech by sa čokoľvek dialo vo vonkajšom, vnútri horí oheň Lásky a Vďačnosti Panne Márii za Jej obrovskú pomoc na duchovnej ceste. Ako neviditeľná pokrývka utkaná z lásky a starostlivosti pokrýva všetkých idúcich k Bohu a prahnúcich po duchovnom oslobodení. Veď každý človek, úprimne sa obracajúci ku Márii, cíti Jej duchovnú odpoveď.

Pri skúmaní histórie a zoznamovaní sa s kultúrnym dedičstvom rôznych národov, ktoré žili v rôznych dobách na rôznych kontinentoch, môžeme uvidieť, že kľúčové mýty, legendy, znaky a symboly sú podobné – a niekedy identické.

Po prečítaní knihy „AllatRa“ sa to všetko poskladalo do jedného obrazu, prišlo pochopenie, že národy mali jedny duchovné Znalosti, ktoré ľudia zobrazovali pomocou znakov, symbolov a rozličných povestí. Ľudia vedeli o svojej duálnej podstate, o tom, že majú voľbu a že cieľom ich života je – duchovné oslobodenie. Znalosti uvedené v knihách Anastasie Novych podávajú celostný pohľad na svet a ako filter usekávajú všetky nánosy, ponechávajúc podstatu – Jediné Zrno, ktoré nás spája.

Existuje mnoho bohýň, uctievaných v priebehu časov v rôznych kútoch sveta a zosobňujúcich božský ženský princíp. Zaujímavé je, že ich všetky spájajú s vodným živlom, asociujú so zrodením života (niečo pôvodné, odkiaľ všetko berie počiatok), s múdrosťou a plodnosťou. Ich atribútmi a symbolmi boli polmesiac s rožkami nahor, predmety potrebné pre pradenie a tkanie. Bohyniam – tvorkyniam sveta, zodpovedajú určité znaky: kruh, rovnoramenný kríž, znaky AllatRa (označenie tvorivej sily Toho, Ktorý stvoril všetko) a Allat (polmesiac s rožkami nahor).  

Je to i bohyňa Makoš u starých Slovanov, ktorá je ochrankyňou ženského princípu, osudu, plodnosti, pradenia a tkania. Taktiež iránska bohyňa Ardvísúra Anáhitá – bohyňa vody a plodnosti, ktorej je v posvätnej knihe „Avesta“ (5. jašt) venovaný osobitný hymnus „Ardvisur jašt“. Bohyňa Lakšmí, energia Višnua, vďaka ktorej sa podľa povestí vo svete zachováva poriadok a harmónia. Zobrazujú ju v sprievode dvoch nebeských slonov, z ktorých chobotov striekajú fontány vody, ona sama bola zrodená vo vodách veľkého „mliečneho“ oceánu. Jej symbolom je kvet lotosu. Chalchiuhtlicue – bohyňa sladkej vody, jazier, morí a riek, matka Centzonmīmixcōaa (boha hviezd severnej oblohy).

 

 

Taká jednota v znakoch a symboloch poukazuje na jednotné vážne duchovné Znalosti, ktoré ľudia starostlivo chránili a asociatívne odovzdávali z generácie na generáciu. Ak odhodíme vonkajšie charakteristiky, ktorými boli nadelené bohyne z titulu kultúrnych rozdielov národov a pochopíme zmysel, ktorý sa vkladal do asociácií, tak zostávajúca jediná podstata bude veľmi zaujímavá:

Ona (Bohyňa) daruje Duchovný život a bola od počiatku, tvorí tento svet, ona je – vôľa a tvorivá sila Boha.   

Ale kto je ona? Ak sa obrátime k Prapôvodným znalostiam, môžeme nájsť odpoveď na túto otázku:  

 

„Prvotný zvuk zrodil Vesmír vo forme gule (svetové, kozmické vajce, Zlatý Zárodok, prvotné semeno). Na jeho povrchu sa pod účinkom síl Allatu (prvotnej energie, plodiacej životný pohyb) začala vytvárať matéria (časť energie sa začala meniť na hmotu). Vďaka tým istým silám Allatu ( v mytológii – Pramatka všetkého existujúceho, tvorivý božský ženský princíp, tvoriaci, životodarný Princíp, Mať-vták, vôľa Boha, sila mysle Boha) začala matéria medzi sebou vzájomne pôsobiť.

...práve vďaka Allatu sa začalo nadeľovanie života matérii a zoraďovanie všetkého existujúceho.“

                                                                                                                                                                      z knihy „AllatRa“

 

Tento citát vysvetľuje, prečo každej bohyni zodpovedajú jedny a tie isté znaky a symboly, pretože označujú jednu a tú istú tvoriacu silu božského ženského princípu. Citát nám tiež hovorí o tom, že ľudia pomocou asociácií odovzdávali znalosti o vzniku sveta a síl, ktoré ho stvorili. Uskutočňovalo sa to cez starodávne mýty a báje, skrátka skrze to, čo moderný človek neprijíma vážne a čo pokladá za rozprávky. Avšak dvíhajúc vedeckú literatúru a vážne skúmajúc daný problém, nachádzame pravdu vďaka tomu, že dnes máme kľúče.  

Skúmajúc túto otázku možno uvidieť, že počínajúc od dávnych dôb všade existujú znalosti o tom, že matéria je druhotná a prvotný je práve Duchovný svet:

 

„...za sférou pôsobenia Allatu niet ničoho. Pretože ak v tomto svete existuje niečo, tak toto niečo môže byť len vďaka Allatu. Ale kde Allatu niet – tam niet ničoho.“

                                                                                                                                                  z knihy „Sensei IV.“ A. Novych

 

                                    

 

Znalosti o tom mali všetky starobylé národy. Napríklad v predstavách starých Egypťanov bola bohyňa Nut „obrovskou matkou hviezd“, „rodičkou bohov“. Stotožňovali ju s kozmickým priestorom. Spočiatku ju zobrazovali v podobe Nebeskej (kozmickej) Kravy, potom ženy Nut, oceánu a dokonca kupoly/strechy, ako symbolu toho, že za viditeľným obrazom je ukryté niečo iné, v mnohom pre človeka nepochopiteľné.

Národy v rôznych častiach sveta taktiež chápali aj to, že sila Allatu je ochranou (pokrovom). Napríklad, o staroegyptskej bohyni Neit sa uvádza takýto starý text: „Ja som všetko bývalé, prítomné i nastávajúce; moju pokrývku nikto neodkryl“. Podľa historických prameňov existovala v Starom Egypte modlitba, obrátená k Neit: „Ó, Veľká Matka, ktorej zrodenie je nepostižiteľné. Ó, bohyňa mladá, veľká, ktorej pokrývka sa neodkrýva! Ó, odkry svoj záves skrytý, lebo nepotrebujem cestu, aby som vošiel k tebe. Príď, prijmi moju dušu a ochráň ju tvojimi rukami“.  

Bohyne s pokrývkou alebo tkajúce plátno existujú aj vo vierach indiánov Aljašky – to je bohyňa Atsintma, aj vo vierach starých slovanských národov – to je bohyňa Makoš, aj vo vierach starých Arabov – to je bohyňa Al Lat, a mnohé iné.  

 

 

Každá z bohýň je obraz, ktorého podstatou je – Allat, božská Láska, inými slovami – pokrov. Pokrov, ochraňujúci človeka pred temnotou tohto materiálneho sveta. Pokrov Lásky Božej.

 

„Igor Michajlovič: Znak Allatu – to bolo ako pripomienka o nadobudnutí Lásky Božej, stať sa tým... o skutočnom ohni, čiže o zostupujúcom ohni, ktorý zostupuje ako Duch a napĺňa ťa, aj o tom, čím máš Žiť“.

                                                                                      z relácie „VEDOMIE A OSOBNOSŤ. Od vopred mŕtveho k večne Živému“

 

                                                           

VEĽKÉ MATKY SVETA. GRÁL

V ľudskej histórii existujú tri Osobnosti, ktoré boli reálnymi ženami (neskôr, úsilím ľudí, zainteresovaných v utajení Prapôvodných Znalostí, sa stali „mytologickými postavami“), vykonavšími duchovnú voľbu. Žili v rôznych dobách, ale pripadla im česť ovládať formulu Prvotného Zvuku (Grálu). Prvotný Zvuk, alebo ako ho nazývajú ľudia, Grál (adaptovaná formula Prvotného Zvuku) – je zložitá kombinácia zvuku, ktorý je zdrojom ohromnej sily, schopnej premeniť hmotu.

 

 

Podrobnejšie je o tom možné prečítať v knihe Anastasie Novych „Sensei IV.“:

„Spravidla toho, kto odhaľuje formulu Prvotného Zvuku, prestáva interesovať tento nízky svet, pretože sa mu otvára úplne iný, vyšší svet. Teda, človeku je daná takzvaná „moc nad vnútorným“.

Človek sa môže ohraničiť touto „voľnou vstupenkou“ do sveta Boha, alebo ešte získať „moc nad vonkajším“. Človek sa stane držiteľom sily, vďaka ktorej je možné reálne zasahovať a vplývať na prírodu, aj na udalosti, aj na ľudí, ako sa hovorí – neopúšťajúc hranice svojej izby. Vďaka tejto sile on získa v tejto pozemskej Sfére moc nad mocou. Ale táto transformácia ukladá aj mimoriadnu Zodpovednosť.

Zo šiestich krát vlastnenia formuly Prvotného Zvuku za históriu ľudstva, sa trikrát ľudia ohraničili osobným Osvietením, neželajúc si „moc nad vonkajším“. A je to pochopiteľné. Po tom, čo sa otvára Človeku, všetko ostatné jednoducho bledne a stráca svoj význam. Napriek tomu ostatné tri razy predsa len bola uvedená do činnosti sila Prvotného Zvuku. Pričom všetky tri razy to urobili ženy, ktoré vzali na seba Zodpovednosť za osudy ľudí. Oni aj po oslobodení od svojho pozemského obalu (tela), pokračovali v duchovnej spáse množstva ľudí, fakticky sa nachádzajúc medzi tým svetom a týmto. A medziiným, toto sa z duchovného hľadiska cení oveľa viac, ako pri vlastnení takej Šance sa ohraničiť iba cestou osobného sebazdokonalenia. Ale aj Zodpovednosti je tu oveľa viac.“  

 

 

Eset (aj Isis, ktorá sa následne stala bohyňou Starého Egypta), Inanna (následne sumerská bohyňa) a Panna Mária – tri Osobnosti, ktoré urobili Voľbu zostať a pomáhať ľuďom. Stali sa vodičmi Lásky Božej do tohto sveta, podporujúc ľudí na duchovnej ceste. Zaujímavé je, že historické potvrdenie tomuto možno nájsť aj dnes. Ak preskúmame bohatý materiál, ktorý sa zachoval, uvidíme, že nehľadiac na to, že Eset, Inannu a Pannu Máriu delia tisícročia, teritórium a rozličné kultúrne zvláštnosti ľudí, ktorí ich uctievajú, predsa sú staré texty modlitieb, prívlastky a symbolika týchto troch Osobností – rovnaké a hovoria nám o jednom.

Napríklad, k bohyni Eset sa vzťahujú nasledujúce slová (prívlastky): „Veľká; Tá, ktorá bola najprv; Otvárajúca deň Nového roku; Vládkyňa nebies; Veľká na nebi; Žiariaca ako zlato; Darujúca všetkým ľuďom život“.

 

 

Čo sa týka Inanny, tak samotné jej meno znamená „vládkyňa nebies“, nazývali ju: „Svetlo nebies, Orodovníčka ľudí, Bohyňa bohýň“ a jej symbolom bol biely lotos – symbol duchovnej čistoty. 

Epitetony Panny Márie sú vo svojej podstate identické: „Matka sveta, Matka Svetla, Milostiplná, Kráľovná nebeská, Nehorľavý ker, Životodarný prameň“.

A tu je dávna modlitba k Eset:

„Ó, najsvätejšia, ľudského rodu osloboditeľka večná, mŕtvych orodovníčka trvalá, čo si pre biednych v nešťastiach matkou nežnou! Ani deň, ani noc jedna, dokonca ani minúta krátka neplynie bez tvojich dobrodení: na mori i na súši ľudí podporuješ, v životných búrkach svoju spasiteľnú pravicu naťahuješ, ktorou neroztrhnuteľnú priadzu osudu naťahuješ. Ty otáčaš vesmír, osvetľuješ slnko, riadiš svet, pošliapavaš Tartar. Tebe odpovedajú hviezdy, vracajú sa časy, radujú sa božstvá, slúžia živly. A všetka plnosť reči nestačí pre vyjadrenie pocitov, tvojím majestátom vo mne zrodených a tisíc úst by nestačilo, tisíc jazykov a neúnavnej výrečnosti potoka nevyschýnajúceho! Čože, vynasnažím sa splniť to jediné, čo je dostupné človeku zbožnému: tvár tvoju nebeskú a božskosť najsvätejšiu v hĺbke môjho srdca na veky večné zvečním a uchovám.“

Apuleius, „Metamorfózy“, XI:25

 

A tu je posvätný text modlitby k Inanne:

„Tebe – modlitby moje, vládkyňa vládcov, bohyňa bohýň, tebe – modlitby moje. Ištar (iné meno Inanny), ty kraľuješ neobmedzene, ty si orodovníčka ľudí, ty si nebeské svetlo... Pod tvojím pohľadom ožíva mŕtvy, vstáva nemocný.“

 

Pannu Máriu nazývajú „duchovne oživujúca sila“, „stelesnenie skutočného poznania“. Nazývajú ju „Premúdrosťou Božou“ – „umelkyňou všetkého“, „Matkou tvorenia“, o ktorej je v Biblii povedané, že „Ona je dychom sily Božej a čistý výron slávy Jeho“, „Ona je odblesk večného svetla a čisté zrkadlo pôsobenia Božského“, „Ona je samotná, ale môže všetko – a prebývajúc sama v sebe všetko obnovuje a prechádzajúc z rodu do rodu do svätých duší, pripravuje priateľov Božích a prorokov“. Duchovnú silu Panny Márie prirovnávajú k „Bráne Nebeskej“! Volajú ju „Nositeľkou Božstva“, „Dušou sveta“, „Prozreteľnosťou Božou“, „Stelesnením Logosa“...

 

 

POKROV (OCHRANA) MÁRIE

 

T: Igor Michajlovič, teraz sme spomínali Bohorodičku, ktorá je dnes pre mnohých ľudí na celom svete prevádzačom božských síl Allatu. A nie náhodou ju oddávna zobrazovali so znakom Allatu, s pokrovom. Dnes sa na ňu veľmi mnoho ľudí obracia vo svojich modlitbách ako k rýchlej pomocníčke vo veciach duchovných. Ale pomerne často si ju kvôli inkulturácii asociujú s pozemskými obrazmi, s obrazmi telesnými, s obrazmi, ktoré sú prijateľné pre ten, či onen národ. Ale v skutočnosti je to – obrovská Božia sila...

IM: Áno, Bohorodičku často vnímajú a u ľudí sa asociuje s obrazom materiálnym. Ale opäť, všetko sväté – je Duch. A Bohorodička – to je Najvyšší Duch. Prečo? Existuje veľa legiend, ale povedzme to tak... Čo je to Láska? Láska – to je Bohorodička!

                                                                                      z relácie „VEDOMIE A OSOBNOSŤ. Od vopred mŕtveho k večne Živému“

 

Rôzni ľudia v rôznych dobách boli prevádzačmi síl Allatu. Ich podstata je jedna – Božská Láska.

Bohorodička Mária vždy pre mňa bola a zostane sprevádzajúcou hviezdou. V každom čase, v každom veku cítim Jej prítomnosť. Aj pri rozhovore s ľuďmi iba jedno spomenutie Bohorodičky robilo našu komunikáciu vľúdnou a dobrou. V našich vzťahoch vznikalo niečo TAKÉ čisté, svetlé, že sa človek ihneď prepínal, prerušoval svoje náhlenie, vzďaľoval sa zhon. Tento Pokrov Lásky vzniká jedným tichým, úprimným obrátením sa k Márii, plným lásky. A to je Šťastie. Niet nijakých prosieb o chlieb každodenný, či ešte iné materiálne statky. Ale je plnosť Lásky Božej v srdci, je Život skutočný, naplnený, je túžba nestrácať Žitie Duchom, ale kultivovať to, čo cítim – Lásku, Vďačnosť, Radosť v Duchu a hromadiť to v každom okamihu pozemského života. Prijať Jej duchovnú pomoc a nestratiť túto šancu prísť k Bohu.

 

Sviatok Pokrov Bohorodičky sa slávi každý rok 14. októbra (pozn. podľa Juliánskeho kalendára, u nás je to 1. októbra).

Podľa tradície sa Bohorodička zjavila modliacim sa v Blachernskom chráme v Konštantínopole. Dlho sa modlila pri nich a potom rozprestrela svoj pokrov (pokrývku) nad modliacimi sa. Tento sviatok začali sláviť za kniežaťa Andreja Bogoľubského. Je jedným z dvanástich veľkých sviatkov, ktoré sú zasvätené Panne Márii.

Pokrov – to je ochrana, starostlivosť. Ale Jej pomoc a ochrana nemôže byť materiálna. Pomoc Panny Márie je duchovná. A čo okrem vďačnosti môžem cítiť?

Radujem sa ako dieťa tomu, že ľudia cítia lásku Bohorodičky a ich Duše odpovedajú. Vnútri akoby znela pieseň „Všetci sme jednotní v Duchu“.

Vždy sa mi chcelo napísať o Bohorodičke. O tej, ktorá pomáha tomu, aby sa v mojom vnútri táto Láska k Bohu rodila a žila vo mne.

 

Bohorodička Jasná!

 

Čím a ako možno opísať všetku Lásku k Tebe a pomoc Tvoju pre vedomie neviditeľnú? Ako rozpovedať, že je to len voľba – obrátiť sa k Tebe Láskou a už v tom istom okamihu cítiš Tvoj Lásku, Tvoju Duchovnú podporu. Ako v tom žiť, ako nestrácať Tvoju prítomnosť, Tvoju podporu, Lásku Tvoju, takú Čistú Lásku Boha?

Ale veď keď vedomie intervenuje, aj teraz, keď píšem tieto riadky, veď ono nemôže pochopiť, je v rozpakoch... a v tichosti.

Bohorodička, Lásku k Bohu plodiaca. Veď koľkým ľuďom prichádza Tvoja neviditeľná pomoc! A niekedy si to ľudia nevšímajú, ale Lásky Tvojej tým neubúda. Pretože Ty Miluješ Anjela v každom z nás, v ľuďoch, hľadajúcich cestu Domov.   

Ako som vždy od detstva vedela, že Ty chápeš, ako mi niekedy bývalo narážať na nespravodlivosť tohto sveta? Ale veď Ty si neviditeľne pomáhala nehasiť v sebe ten istý oheň Lásky v hrudi – k Bohu, k ľuďom, tú nežnosť a súcit... Ako by sa to ináč všetko uchovalo po prejdení toľkých peripetií?

Tvojimi vľúdnymi neviditeľnými rukami je navádzaná moja cesta. Keďže nikdy na Teba nezabúdam, jasná, vždy viem, že Si, nerušene stojíš v Láske, v službe Duchovnému Svetu, na pomoc všetkým nám, prichádzajúcim k Tebe.

 

                     

 

Ako prejaviť vďačnosť Bohu, ako vyjadriť všetku tú nežnosť, vďaku a Lásku k Nemu, že nás Miluje? Preto aj Jeho Láska žije v prebývajúcich na strane Duchovného Sveta. A kto, ak nie Archanjel Gabriel, je vždy zmieňovaný s menom Panny Márie?

 

„V Kyjevskej Rusi bolo od počiatku uctievanie Archanjela Gabriela a Panny Márie spoločné, ako je aj stanovené. A len oveľa neskôr, v XV. storočí, uctievanie Archanjela Gabriela ľudia vyčlenili z kultu Zvestovania Presvätej Bohorodičky, hoci je to nesprávne. Tam, kde Panna sväto tvorí, tam s Ňou vždy aj Svätý Duch prebýva“.  

                                                                                                                                                                       Kniha „AllatRa“

 

Svätý Duch – sväto, sviatok... a tu, Tu a Teraz, každý, kto cíti, vie, čo chcem vyjadriť... Lásku, Radosť Životu, Blaho, nezmerateľné Šťastie, ale také skutočné a nepretržité, čo pomáha hýbať sa ďalej, počuť práve to volanie Duchovného Sveta, cítiť pomoc a podporu a neodvracať sa od nej, ale hasiť duchovný smäd a sám sa stať oceánom.

Bohorodička Panna Raduj sa!

Milosti plná Mária, Pán s tebou!

Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života Tvojho!

Lebo si Spasiteľa našich duší porodila!

 

                               

 

 Autori: Vika, Kaťa a Taja

Zdroj: https://allatravesti.com/velikie_materi_mira_pokrov_marii