Například: Dobré zprávy
TVORIVÁ SPOLOČNOSŤ. VŠETKO SA ZAČÍNA ODO MŇA

Úprimné priznania učiteľov o tom, s čím sa stretávajú vo svojej profesionálnej činnosti, čo museli pochopiť a uvedomiť si. Ako sa v praxi presvedčili o tom, nakoľko dôležitá je v prvom rade vnútorná práca na sebe, aké dôležité je stať sa pozitívnym príkladom. Čo bráni a čo prekáža v komunikácii so žiakmi v duchu radosti a vzájomného pochopenia.

Nakoľko pomáha a vnútorne oslobodzuje čestnosť k sebe, vedenie denníka, úprimnosť, otvorenosť a schopnosť vidieť v každom človeku Osobnosť, byť v Láske a darovať ju druhým. Čo inšpiruje na ceste sebarozvoja. O hodnote pôvodných Znalostí uvedených v knihách Anastasie Novych a reláciách s Igorom Michajlovičom Danilovom na televíznom kanáli ALLATRA TV.

 

Eva (Kremenčug, učiteľka hodín umenia):

Mám skúsenosť s deťmi, prvákmi. Je to práve ten vek, kedy sa u detí formuje Osobnosť, začínajú odzrkadľovať všetko to, čo nazhromaždili počas 7 rokov. A v mojom prípade odzrkadlili moje obavy – obavy o život môjho syna.

Mali sme taký prípad, že sa deti na hodine začali biť. Tu som sa chytila na myšlienku: stojím tu (matka, učiteľka) a neviem, čo mám robiť. Vedomie mi začalo podsúvať kopu obrázkov: aké úrazy sa teraz stanú... spomienky z  môjho detstva... spomienky z mojej osobnej skúsenosti... čo o mne teraz povedia rodičia... A to bolo všetko v zlomku sekundy. V tejto situácii mi pomohol stop-kontrol, akýsi autogénny tréning. Jednoducho som sa vzchopila a  povedala som: „Stop!“ Stop sebe a stop deťom. Samozrejme, okamžite zafungovala pýcha: začala som ich vychovávať, začala som im hovoriť, že je to nesprávne, že ohrozujú svoj život.

Potom, keď som prišla domov a  premietala som si túto situáciu miliónkrát, samozrejme, vedomie si už navymýšľalo. Už som vymýšľala, čo poviem rodičom, učiteľom; už sama sebe objasňujem túto situáciu. Ale potom som si sadla a položila som si otázku: „Prečo sa to stalo?“ A spomenula som si, že dnešná situácia už nie je prvá, spomenula som si, že takýto prípad bol už pred týždňom. Prečo?

Začala som si klásť otázky, začala som pracovať na sebe. Narazila som na to, že chcem byť dobrá, dobrá pre všetkých. A tento prípad podkope moju reputáciu. Samozrejme, moje vedomie nebolo pripravené čeliť tomuto. Začala som čítať, pozerať relácie, meditovať, začala som sa zahlbovať: kto vo mne kladie tieto otázky, kto vo mne chce robiť tieto kroky. A ak sa ja s tým teraz stretávam, pýtam sa: „Kto je to: ja alebo niekto iný, kto ma chce riadiť? Kto je to? Je to môj vnútorný stav, alebo niekto z vonku mi chce niečo nanútiť?“

Veď s deťmi netreba hovoriť. Ony vás cítia na jemnej rovine, na pocitovom vnímaní. Práca s deťmi je vo všeobecnosti takým silným prejavom nášho vnútorného stavu. Uvedomila som si, že musím neustále pracovať na sebe, že nemáme právo vychovávať ich, že musíme najskôr vychovať seba. Musíme vyrásť z úrovne, na ktorej sme sa zastavili a len potom môžeme pomôcť deťom, aby vyrástli a stali sa silnými a šťastnými Osobnosťami. Ale najskôr sa musíme vyznať v sebe: prečo kladieme tieto otázky, prečo chceme nad nimi vládnuť, prečo im chceme neustále hovoriť, čo majú robiť, kam majú ísť a vo všeobecnosti, ako sa majú posúvať životom. Najprv musíme položiť tieto otázky sebe. To je to, na čom pracujem a pokračujem v práci na sebe. 

 

Oksana (Kyjev, vychovávateľka v školskej družine):

Chcem vám porozprávať o mojej skúsenosti zo sledovania myšlienok. Všetko to začalo tým, že pred niekoľkými rokmi som prečítala knihy Anastasie Novych. A časom som si začala viesť denník.

Mám dcéru, a keď mala ešte tri roky, porozprávala som jej podobenstvo o Indiánovi a dvoch vlkoch, o dobrom a zlom, o tom, že v každom človeku prebieha boj. Ten si môžeme predstaviť ako boj dvoch vlkov: bieleho a čierneho. To sa dcére veľmi zapáčilo a odvtedy bolo možné každú situáciu rozobrať na príklade týchto dvoch vlkov. A vždy stačilo, aby som jej položila otázku: „A ktorého vlka teraz kŕmiš?“ A ona ho okamžite bezchybne určila. A  paralelne som sa jej pokúšala vysvetliť aj to, že myšlienky, ktoré sa objavujú v jej hlave, sú od čierneho vlka.

Dcérka neustále ozvučuje, čo jej hovorí čierny vlk. A takých situácií je mnoho. Najvýraznejšia sa stala pred pár mesiacmi, keď sme stáli v metre, v blízkosti tej priehlbne, kde chodí vlak. Vždy sa v takých chvíľach snažím odviesť ju odtiaľ, mám strach: nedaj Bože niekto do nás štuchne a padneme tam. V hlave znie myšlienka: „Musíme odstúpiť“ a vtom, ako odchádzame, mi dcéra šepká do ucha: „Mami, práve mi čierny vlk povedal: skoč tam, uvidíme čo sa stane. Mám taký strach... Prečo mi to hovorí?“ Odkiaľ sa objavujú také myšlienky u dieťaťa? Tu jasne vidieť prácu systému. A je veľmi zaujímavé toto všetko sledovať.

Pre mňa to bola tiež obrovská skúsenosť, začalo sa mi ľahšie pozorovať samu seba. A tiež som pochopila, že od 3 do 7 rokov prakticky všetky moje pokusy vysvetliť mojej dcére, ako sledovať myšlienky, neviedli k ničomu, až kým som to ja sama nezačala robiť – úprimne pracovať na sebe a pozerať sa na to, čo prichádza, a zapisovať a potom to analyzovať.

Aby učiteľ mohol realizovať stanovené úlohy, je pre neho veľmi dôležité rásť a duchovne sa rozvíjať, učiť sa úprimne milovať a prijímať každé dieťa také, aké je vo svojej podstate, veriť v neho a pomáhať mu objavovať úžasné nadanie a schopnosti. Deti sú veľmi citlivé, a ak dieťa pocíti úprimnú lásku, otvára sa ako kvietok, ktorý zahrievajú teplé lúče vychádzajúceho slnka. Rodí sa dôvera, vzájomné porozumenie a vzájomná láska, a to už je priestor pre Tvorenie!

 

fragment z relácie „Tvorivá spoločnosť. Všetko sa začína odo mňa" na allatra.tv/cs

 

                                   

Líbí se mi 28



TVORIVÁ SPOLOČNOSŤ. VŠETKO SA ZAČÍNA ODO MŇA - Hodnocení: 5.00 z 5.00 . Počet hlasů: 28
Podobné články:



Zanechat komentář

Myšlenka dne

V životě je mnohem důležitější kvalita prožitých okamžiků, než nesmyslná léta existence.


Kalendář událostí

Zasílání aktuálních informací o nových článcích na stránkách Polahoda a dalších projektech MSH "ALLATRA"