Například: Dobré zprávy
Spasiteľka Ruska

V knihe AllatRa sa pripomína história výstavby Chrámu Svätej Sofie v Kyjeve v XI. storočí. Bol postavený podľa projektu, ktorý poradil kniežaťu Jaroslavovi Múdremu Agapit Pečerský. Agapit čiastočne zasvätil knieža do tajomstva aktívnych znakov a Jaroslav ten projekt s úspechom realizoval, vďaka čomu sa  Kyjevská Rus stala Domovom Presvätej Bohorodičky" (podrobnejšie o pláne výstavby v AllatRa na str. 520 – 539.
O tom, ako Bohorodička chráni svoj "Domov", budeme hovoriť ďalej, no najskôr ešte trochu o Chráme Svätej Sofie.

mariya1

Nezdolateľná Ochrankyňa ruskej zeme jej aj v najťažších časoch podávala milostivú pomoc. Na veľkej hrane poloklenby, po celej jej dĺžke a takmer po celej šírke, je čiernou mozaikou zobrazený grécky nápis. Tento nápis sa prekladá ako "Boh je uprostred nej, a nezachveje sa: Boh jej pomôže deň za dňom".
 
***

Anastasia: Je potrebné poznamenať, že budova Chrámu Svätej Sofie v Kyjeve prežila niekoľko čiastočných rozrušení časom aj ľuďmi. A v XVII.-XVIII. storočí v dôsledku prestavby chrámu celkom podstatne zmenila svoj vonkajší vzhľad.
Rigden: Je to naozaj tak. No, čo je zaujímavé, napriek všetkým týmto takmer tisícročným peripetiám, doteraz v osobitnom výklenku - klenbe hlavného oltára - žiari stále rovnaká staroruská pravoslávna perla – šesťmetrová mozaika Matky Božej, takzvaná "Oranta". V kresťanstve je považovaná za jeden z ikonografických typov Matky Božej, ktorá sa zobrazuje s celkovou postavou s rukami zohnutými v lakťoch, nadvihnutými do výšky tváre.
Anastasia: Teda ruky Bohorodičky sú zobrazené v podobe symbolického znaku Allatu – toho najstaršieho symbolu duchovného splynutia Osobnosti a Duše, osvietenia a pochopenia Pravdy, dosiahnutia duchovného oslobodenia, ktorý bol známy starobylým národom v rôznych dobách v podobe vyššie spomenutého symbolu, podobajúceho sa na "chrobáka" a tiež v zobrazení starovekých bohýň so zdvihnutými rukami. Ten istý staroveký symbol bol zaznamenaný "prehistorickými" ľuďmi v podobe petroglyfu, poukazujúceho na to, že takýto stav duchovného oslobodenia môže človek dosiahnuť len s účasťou tvorivých síl Allatu.
Rigden: Presne tak. Takže zobrazenie Bohorodičky "Oranta" v modrých šatách, stojacej na štvorhrannej základni, je umiestnené na okrúhlom zlatistom mozaikovom pozadí. Mimochodom, v zmenenom stave vedomia (rozšíreného duchovného vnímania) môže človek hľadiaci na Bohorodičku uvidieť efekt z nej vyžarujúceho žiarivého zeleného svetla. Po hrane poloklenby nad oblúkom tohto unikátneho výklenku sa zachoval nápis v gréčtine od askétov z Athosu pre budúce pokolenia Kyjevskej Rusi: "Boh je uprostred nej a nezachveje sa: Boh jej pomôže deň za dňom".
V kontexte rozprávania o Kyjevskej Rusi by som chcel obrátiť pozornosť na nasledovnú, nemenej dôležitú stránku histórie. V Kyjevskej Rusi bolo spočiatku uctievanie archanjela Gabriela a Panny Márie spoločné, ako je aj stanovené. A len oveľa neskôr, v XV. storočí, uctievanie Archanjela Gabriela ľudia oddelili od kultu Zvestovania Presvätej Bohorodičky, hoci je to nesprávne. Tam, kde Panna sväto tvorí, tam s Ňou vždy aj Svätý Duch prebýva...


Mozaikový obraz poslúžil ako základ pre záznam ikony "Neporušiteľná stena". Ako píšu v rôznych internetových zdrojoch:


"Podľa tradície sa ikona Matky Božej označovaná ako "Neporušiteľná stena" preslávila víziou starca Gabriela zo Spaso-Eleazárovej pustovne. Videl pred sebou na vyvýšenine nádherné mesto, kam potreboval ísť, do mesta viedla široká, plochá cesta, po ktorej ísť bolo veľmi ľahké. Veľa ľudí stúpalo po tejto ceste, nevšímajúc si, že sa nad nimi vznáša obrovský, strašný obor, ktorý vrhal na idúcich sieť a chytal ich. Starec sa zamyslel ako prejsť do Veľkého mesta a nepadnúť do siete obrovi. Zrazu si na boku všimol nenápadnú strmšiu cestičku, stúpajúcu pozdĺž do neba vysokej steny mesta. Po tejto ceste išli pútnici poriedko, obor sa pokúšal hodiť na nich sieť, ale narážala na stenu a vracala sa k nemu prázdna. Tu sa v starcovej hlave vynorili slová z Akafistu o Presvätej Bohorodičke: "Raduj sa, Neporušiteľná Stena Kráľovstva ...", keď si uvedomil, čia sila ochraňuje pútnikov na tejto cestičke, starec zatočil na túto cestu. Sieť so svišťaním prelietala nad jeho hlavou, ale nikdy sa ho ani len nedotkla, odrazená stenou vybudovanou Bohorodičkou. Dostal sa do mesta a tam ... krása, svetlo, kvety, vôňa, to všetko v hlbokej úcte a radosti ..."

 mariya2

mariya3 mariya4

Zoznámil som sa so životopisom starca, napísaným Archimandritom Simeonom (Cholmogorovom). Popis tejto vízie som tam nenašiel, možno je popis v iných zdrojoch. Niektoré zdroje píšu, že to bol sen. Hoci podotknem, že v tomto životopise je veľmi veľa zaujímavých prípadov spojených s Bohorodičkou.

Dajme tomu, že som nenašiel zdroj, v ktorom sa hovorí o tomto sne, ale podľa môjho názoru je  dostatočne zaujímavý. Kto je ten obor, ktorý hádže siete na pútnikov? Pre mňa je očividné, že je to systém živočíšneho rozumu. A akú úlohu tu hrá Bohorodička? Stavia sa ako stena a nedovoľuje obrovi chytiť pútnika do siete. Ak to mám zjednodušiť, Bohorodička chráni človeka idúceho po duchovnej ceste pred zlými myšlienkami, ktoré pravidelne nadhadzuje systém. Systém akoby vrhá sieť, pokúšajúc sa chytiť pútnika. Ale obrátenie sa na Bohorodičku, modlitba, prosba o pomoc na duchovnej ceste pôsobí ako stena, ktorá chráni pútnika pred obrom vrhajúcim sieť. Teda takto chápem ten sen. Práve preto je podľa mňa tak dôležité pre človeka idúceho po duchovnej ceste, obrátiť sa na Máriu s prosbou pomôcť, veď tento apel nezostane nevypočutý a každý, kto sa obráti, získa pomoc v podobe "steny" od zlých myšlienok a zámerov.

Slovo o Merkuriovi Smolenskom

"Slovo o Merkuriovi Smolenskom" ako písomné dielo bolo vytvorené nie skôr ako v druhej polovici XV. - začiatku XVI. storočia. Ale v osnove tohto literárneho pamätníka leží miestna smolenská legenda, vzniknutá v období mongolsko-tatárskej invázie a panovania. Preto umiestnime "Slovo o Merkuriovi Smolenskom" medzi práce XIII. storočia. Zachovali sa dve podoby tejto povesti, ktoré navzájom nesúvisia, ale nezávisle na sebe vychádzajú z rovnakej dávnej legendy o záchrane Smolenska pred hordami Batuchána.

"... Obyvatelia sa dostali do veľkého súženia, neprestajne zostávali v hlavnom chráme svätej Bohorodičky, pokorne vzývali s veľkým plačom a mnohými slzami všemohúceho boha a prečistú jeho matku božiu, aj všetkých svätých, aby uchránili toto mesto od všetkého zla. A tu došlo k božej predpovedi pre obyvateľov: za mestom, v Pečerskom kláštore pri rieke Dneper, sa kostolníkovi tohto chrámu dôstojne zjavila prečistá bohorodička a povedala: "Ó, človeče Boží! Rýchlo choď ku tomu krížu, pri ktorom sa modlí môj sluha Merkurij a povedz mu: "Volá ťa matka božia!" Ten, idúc tam, našiel ho pri kríži, ako sa modlí k bohu a okríkol ho menom: "Merkurij!" On sa spýtal: "Čo chceš, pán môj?" Povedal mu: "Ponáhľaj sa brat, volá ťa matka božia do Pečerského chrámu." Potom, keď skúsený vošiel do svätého chrámu, uvidel prečistú bohorodičku, sediacu na zlatom tróne, držiacu na prsiach Krista a obklopenú anjelskými silami. Padol pred jej nohami a s veľkou pietou sa omráčený poklonil. Zodvihla ho zo zeme prečistá matka božia a povedala mu: "Syn môj, Merkurij, môj vyvolený! Posielam ťa: rýchlo choď, pomsti sa za kresťanskú krv; choď a poraz nečestného Batuchána, celé jeho vojsko! Príde k tebe človek s krásnou tvárou, odovzdaj mu do rúk všetky tvoje zbrane. Odsekne ti hlavu, ty ju zober do svojich rúk a choď do svojho mesta, tam prijmeš smrť a tvoje telo bude uložené v mojom chráme." On po tom veľmi zatúžil, zaplakal a povedal: "Ó, prečistá pani, matka Krista, boha nášho, ako ja, zatratený a slabý nehodný otrok tvoj, môžem byť schopný takého veľkého činu? Skutočne, vládkyňa, nemáš nebeské sily na porazenie nečestného chána?" A prijmúc od nej požehnanie a celú výzbroj, odstúpil, poklonil sa po zem a vyšiel z chrámu. A našiel smelého koňa, ktorý ho tam čakal, vyskočil na neho a odišiel z mesta.

A keď dostihol vojská nečestného chána, s pomocou božou a prečistej bohorodičky kántril nepriateľov, zbieral zajatých kresťanov a prepúšťal ich do svojich miest, odvážne skákal po plukoch, ako orol lietajúci v nebi. Nečestný chán, keď sa dozvedel o takom kántrení svojich ľudí, bol veľkým strachom a hrôzou uchvátený a neveriac v úspech, rýchlo bežal od mesta s malou družinou. A keď sa dostal do Uhorskej zeme, tak tam bol nečestný zabitý kráľom Štefanom..."

mariya5

 

mariya6V Smolenskom katedrálnom chráme Nanebovzatia je uložená posvätná relikvia minulosti – sandále svätého patróna Smolenska, vojaka Merkurija. Podľa legendy práve on v 13. storočí zastavil inváziu Tatárov na Smolensk. Pri obci Dolgomostie, 12 kilometrov od Smolenska, porazil hlavného tatárskeho hrdinu, po čom sa celá armáda zvrtla a nenastúpila na mesto. Takto sa Smolensk vyhol zničeniu, ktorému boli vystavené mnohé mestá starej Rusi. Podľa legendy ho na tento hrdinský čin vyslala samotná Bohorodička, preto sa zachovaná časť jeho rúcha, tzv. sandále, pokladajú za sväté.  

 

 

 

 

 

 

 

Vladimirská ikona Matky Božej

mariya7

"... Keď sa čestná ikona, prevzatá v meste Vladimir, približovala k mestu Moskva, v pätnásty deň mesiaca august, vo sviatok Nanebovzatia Panny Márie (Presvätej Bohorodičky), oproti jej vyšiel metropolitný biskup s ďalšími duchovnými hodnostármi a množstvom národa. Keď zbadali svätú ikonu, všetci padli na zem a poklonili sa jej ako Samotnej Prečistej Matke Božej, ktorá prišla k nim a s veľkou radosťou ju prijali; pozerajúc na túto ikonu, všetci prelievali slzy dojatia a modlili s k Matke Božej za záchranu pred inváziou mohamedánov.

Spoločná horlivá modlitba nebola márna: v ten istý deň,kedy bola prinesená do Moskvy čestná ikona Presvätej Bohorodičky, bol bezbožný mohamedánsky chán Tamerlán šokovaný strašným snom a ušiel naspäť s celým svojim vojskom, hoci ho nikto neprenasledoval.

Mal takúto víziu: uvidel pred sebou vysokú horu, z ktorej vrcholu išli na neho cirkevní hodnostári, niesli v rukách zlaté žezlá a hrozili mu; nad týmito hodnostármi videl Tamerlán vo vzduchu neobyčajné svetlo; videl aj nejakú Kráľovnú, ktorá stála medzi tými hodnostármi v nevýslovnej sláve, oblečenú v purpurovom rúchu a vyžarujúcu bleskové lúče jasnejšie než Slnko. Okolo tejto Kráľovnej bolo nespočítateľné množstvo ozbrojených vojakov, ktorí Jej slúžili a akoby boli pripravení na vojnu. Ruky Kráľovnej boli vystreté k nebu – akoby sa modlila. Tamerlánovi sa zdalo, že táto Kráľovná sa mu vyhrážala, rozkazovala mu odísť od hraníc Ruskej zeme a akoby prikazovala svojmu vojsku vrhnúť sa na neho.

Z tejto strašnej vízie sa Tamerlán zhrozil; vstal zo svojej postele a v strachu vykríkol:

- Beda mi, lebo som videl strašný obraz!

A triasol sa nešťastník, chvejúc sa a stenajúc a nachádzal sa akoby v zúrivosti.

Po nejakom čase prišiel Tamerlán k sebe, pozval svoje kniežatá a vojenských veliteľov a porozprával im všetko, čo videl, trasúc sa strachom.

Keď si oni vypočuli rozprávanie Tamerlána a videli, že sa trasie od strachu, tiež sa zhrozili a v rozpakoch sa pýtali navzájom:

- Čo bude teraz?

Niektorí hovorili:

- Videná Kráľovná je Matka kresťanského Boha, Pána Ježiša Krista; bezpochyby je pripravená chrániť kresťanov, lebo Ona je ich Pomocníčka a Patrónka.

Tamerlán povedal:

- Ak majú kresťania takú Pomocníčku, tak sme sa na nich nadarmo vyzbrojili; je to ničotná námaha; lebo ak Ona pošle len jedného zo Svojich následníkov, tak nás porazí všetkých, že ani nenájdeme miesto, kam by sme mohli ujsť.

Tak sa tento bezbožný chán s celým svojim mohamedánskym (Hagarským) vojskom otočil späť, ušiel s hanbou, lebo moslimom sa zdalo, že ich prenasledovali početné pluky vojakov z Ruskej zeme; upadnúc z toho do strachu a triašky, mohamedáni sa zabíjali navzájom, odhadzovali svoju zbroj a zanechávali svoju korisť a tiež všetko vzaté do zajatia.

Tak bolo pravoslávnym kresťanom darované víťazstvo nad nepriateľmi bez boja a porážka bez preliatia krvi po modlitbách k Presvätej Panne Bohorodičke."

Jelecká ikona Matky Božej

mariya8

Na ikone je vyobrazené zjavenie Nebeskej Kráľovnej Tamerlánovi , ktoré sa udialo v roku 1395 v meste Jelec (Elec). Na hore Argamač sa pre zastrašenie hrozného Tamerlána, ktorý zobral hordu proti Rusi, zjavila Svietiaca Panna so skupinou svätcov. V ten istý deň 26. augusta obyvatelia Moskvy vítali divotvornú Vladimirskú ikonu Matky Božej a modlili sa pred ňou za záchranu pred strašnou inváziou. Následne bol na mieste uvítania ikony založený Sretenský kláštor.

mariya9

mariya10

V čase invázie Tamerlána, za vlády Vasilija I., bola v roku 1395 svätosť prenesená do Moskvy kvôli ochrane mesta pred útočníkmi.

Ikona bola v chráme Nanebovzatia Moskovského Kremľa na ľavej strane Cárskej brány ikonostasu. V roku 1918 ju odniesli z chrámu na reštauráciu, ale v roku 1930 bola odovzdaná do Štátnej Treťjakovskej galérie. Od septembra 1999 sa obraz Matky Božej nachádza v múzejnom chráme svätého Mikuláša v Tolmačoch pri Štátnej Treťjakovskej galérii.

mariya11

"V roku 1408 sa nečakane priblížil k Moskve chán Jedigej. Knieža išiel do Kostromy zhromažďovať vojsko. Obyvatelia Moskvy nečakali pomoc od ľudí a vrúcne sa modlili pred zázračnou Vladimirskou ikonou Matky Božej: "Milosrdná Vládkyňa, Patrónka naša vytrvalá! Nevydaj nás do rúk našich nepriateľov, no ušetri nás, na Teba sa spoliehajúcich." A Jedigej bez toho, aby začal obliehanie Moskvy, dostal správu o vzbure v Horde, urýchlene sa vzdialil od Moskvy, zoberúc si od nej výkupné.

V roku 1451 pritiahol k Moskve nogajský následník Mazovša s vojskami svojho otca Sejida Achmeda. Veľkoknieža opustil hlavné mesto a vybral sa zhromaždiť armádu. Keď sa Tatári priblížili k Moskve, zapálili polia a začali útočiť. Bolo sucho a horúco, vietor niesol husté mraky dymu a popola priamo na Kremeľ. Ruskí vojaci stojaci na hradbách sa dusili dymom. Pod žiarou tohto strašného požiaru, v oblakoch dymu, biskup Iona uskutočňoval krížové pochody po múroch mesta. Keď uvidel mnícha Čudovského kláštora Antonija, známeho posvätným životom, biskup mu povedal: "Antonij! Modli sa usilovne k Bohu za ušetrenie hradu." Antonij odpovedal: "Ty si veľký biskup Boží a tvoje modlitby neohrdne Matka Božia, naša rýchla Pomocníčka. Ona už poprosila Svojho Syna zachrániť hrad." Ledva toto dopovedal, zasiahnutý tatárskym šípom padol mŕtvy k nohám biskupa. Vojská spravili výpad a bili sa s Tatármi do večera. V noci čakali na nový útok, na hradbách pripravovali kanóny, kuše, ručnice. Ale vyšlo slnko, a Moskovčania uvideli, že nepriateľ ustúpil od múrov Moskvy. A tábor obliehateľov bol tiež prázdny. Mazovša ušiel v noci, zobral so sebou iba ľahké povozy a všetko ťažké zanechal ako korisť obliehaným. Tatári podľa rozprávania kronikára začuli neobyčajný hluk a pomysleli si, že veľkoknieža ide na nich so silným vojskom, v silnom zmätku zamierili na útek. Keď sa veľkoknieža dozvedel o zázračnej záchrane mesta, prehlásil pred všetkými, že Samotná Nebeská Kráľovná prinútila nepriateľa ujsť. Po návrate do hlavného mesta, sa ponáhľal do chrámu Matky Božej ku slávnej Vladimirskej ikone a so slzami velebil Patrónku Moskvy.

Osem rokov po invázii Mazovšu sa oboril na Moskvu jeho otec Sejid Achmed. Chvastal sa, že ovládne celú Rus. Ale syn veľkokniežaťa Ivan vyhnal jeho vojsko za hranice Ruska. Aj toto víťazstvo bolo dosiahnuté vďaka zázračnej záchrane od Matky Božej. Keď sa biskup Iona dozvedel o vyhnaní Tatárov, nariadil urobiť v chráme Nanebovzatia prístavbu Chvály Presvätej Bohorodičke. Nádej biskupa na milosť Matky Božej k Rusi bola taká veľká, že hovoril o skorom víťazstve nad Hordou a sám sa spolu so svojim menovcom, Novgorodským arcibiskupom, modlil za konečnú záchranu Rusi od tatárskeho jarma.

Nebolo treba dlho čakať na vyplnenie modlitieb veľkého biskupa. V roku 1480 sa vydal na Rusko s hrozbou zničiť ho chán Achmat. Aj keď bol Ruský štát od roku 1478 dlžníkom Hordy, no dane neplatil. Práve kvôli tejto dani prišli vojská Kazaňského, Krymského, aj Astrachaňského chánstva, zjednotené Zlatou hordou. Potom, ako rozložil svoje vojská v Kolomne, Serpuchove, Taruse a iných miestach popri brehu Oky, veľkoknieža Ivan III. sa vydal do Moskvy "ku Najmilostivejšej Spasiteľke, Pani Bohorodičke a ku svätým divotvorcom, prosiť o pomoc a ochranu pre pravoslávne vojsko", - hovorí Voskresenská kronika. Veľkoknieža Ivan sa rozhodol vzdorovať v otvorenom boji. Ruské vojská sa postavili proti tatárskym, delila ich len rieka Ugra, ktorú Rusi nazývali pásom Matky Božej, ochraňujúcim vlastníctvo Moskvy. Teraz tento pás skutočne chránil majetok Moskvy pred vpádom Achmata. Dva týždne Tatári neprechádzali cez Ugru, hroziac, že počkajú do zimy a prejdú rieku po ľade. Nastúpili mrazy, Ugra sa začala pokrývať ľadom a Ivan prikázal svojim vojskám ustúpiť. Vojská sa zdesili, mysliac si, že sa Ivan naľakal a nechce bitku a pluky neustupovali, ale bežali od nepriateľa. Tatárom stačilo iba udrieť do tyla Rusom. Ale podľa svedectva kronikárov sa stal zázrak: Tatári, uvidiac breh Ugry opustený Rusmi si predstavovali, že ich lákajú do sietí a vyzývajú do boja, pripraviac im pasce. Objatý podivnou hrôzou sa chán poponáhľal odísť. Bol to udivujúci pohľad – dve vojská bežali navzájom od seba, nikým nehnané. Nakoniec sa ruské vojská zastavili, ale Achmat ušiel za svoje hranice a nespôsobil Rusku zlo. V tomto úteku Achmata kronikári velebia jedine Božiu pomoc a hovoria: "Nech sa nechvália ľahkomyselní strachom z ich zbraní! Nie, nie zbrane, nie ľudská múdrosť, ale samotný Pán zachránil teraz Rusko." Veľkoknieža a celý národ nábožne a dôstojne pripísali strach, ktorý obrátil Tatárov k úteku, neviditeľnej ochrane Matky Božej. Na pamiatku tejto záchrany Moskvy bol zavedený sviatok Vladimirskej ikony Matky Božej 23. júna (6. júla)."

mariya12

Státie na rieke Ugra 11.11.1480


Oslavy 3. júna boli zavedené na počesť záchrany Moskvy v roku 1521 pred vpádom Tatárov pod vedením chána Mehmeda I. Giraja.


mariya13

 

"Tatárske hordy sa blížili k Moskve, oddávajúc ohňu a zničeniu ruské mestá a dediny, hubiac ich obyvateľov. Veľkoknieža Vasilij III. zhromažďoval vojsko proti Tatárom, ale Moskovský metropolita Varlaam sa spolu s obyvateľmi Moskvy horlivo modlil za záchranu od záhuby. V tejto hroznej dobe mala zbožná slepá mníška víziu: zo Spasskej brány Kremľa vychádzali moskovskí cirkevní hodnostári, opúšťali mesto a niesli so sebou Vladimirskú ikonu Matky Božej – hlavnú sväticu Moskvy – ako Božie potrestanie za hriechy jej obyvateľov. Pri Spasskej bráne hodnostárov stretli velební Sergej Radonežský a Varlaam Chutynský a so slzami ich prosili neopúšťať Moskvu. Všetci spolu priniesli Pánovi plamennú modlitbu za odpustenie hriešnikom a záchranu Moskvy od nepriateľov. Po tejto modlitbe sa hodnostári vrátili do Kremľa a vniesli späť Vladimirskú svätú ikonu. Podobnú víziu mal aj moskovský svätec, blažený Vasilij, ktorému sa odhalilo, že ochranou Matky Božej a modlitbami svätých bude Moskva zachránená. Tatársky chán mal videnie Matky Božej, obklopenej hrozným vojskom, ktoré sa vrhlo na ich pluky. Tatári so strachom ušli, hlavné mesto Ruského štátu bolo zachránené."

Donská ikona Matky Božej

mariya14

"O histórii vzniku tejto najznámejšej práce majstra sa zachovalo tak málo informácií, že medzi vedcami umenia existujú najrozličnejšie domnienky ohľadne roku a miesta jej namaľovania. Sú aj skeptici, ktorí sa snažia spochybniť autorstvo Feofana (podľa ich mienky svätú tvár namaľoval jeden z jeho učeníkov). Jednako sa počas dlhej doby vytvorila tradícia, zároveň založená aj na historických údajoch, aj na ústnom podaní, podľa ktorej práve Feofan Grék vytvoril toto majstrovské dielo a urobil to do roku 1380. Prečo práve takto? Odpoveď možno nájsť v "Historickom popise moskovského Donského kláštora", zostavenom v roku 1865 slávnym historikom I.E. Zabelinom. Na jeho stránkach autor cituje staroveký rukopis, ktorý hovorí o tom, ako pred začiatkom bitky na Kulikovom poli priniesli kozáci veľkokniežaťu Dmitrijovi Donskému tento obraz Presvätej Bohorodičky, skrze ktorý samotná Nebeská Kráľovná darovala pravoslávnym vojskám silu a mužnosť na odolanie protivníkom."


mariya15

"Za vlády Fjodora Ivanoviča, v roku 1591, Švédi vtrhli na územie Novgorodskej oblasti a krymskí Tatári pod vedením Gazi II. Giraja prenikli k Moskve. Cár Fjodor Ivanovič, zastrašený náhlou inváziou nepriateľov a nedúfajúci zvíťaziť nad veľkým počtom Krymčanov vzhľadom k rozdeleniu svojich vojsk, pribehol s horlivou modlitbou za pomoc k Víťaznej Vojvodkyni, Donskej Matke Božej a  po uskutočnení krížového pochodu okolo mesta prikázal postaviť Jej ikonu medzi vojenské oddiely. V noci, počas horlivej modlitby dostal zbožný cár správu od rýchlej Pomocníčky kresťanov, že pod Jej patronátom, silou Krista Spasiteľa, zvíťazí cár nad nepriateľmi. V skutočnosti už po celý deň horela bitka, nepriatelia sa bili zúrivo, ale zrazu zastrašení neviditeľnou silou utiekli. Pravoslávni vojaci sa hnali za nimi, mnohých zlikvidovali na mieste, ďalších zobrali do zajatia a dobyli celý nepriateľský tábor. Z vďačnosti k usilovnej Patrónke verných panovník v tom istom roku na mieste, kde počas bitky v radoch pravoslávneho vojska stál zázračný obraz, založil Donský kláštor. V ňom je umiestnená svätá ikona a ustanovený každoročný sviatok na počesť Matky Božej, pre milosrdenstvo Jej svätej Donskej ikony, ktoré bolo 19. augusta; od vtedy je ustanovený aj krížový pochod (procesia) do tohto kláštora."

mariya16

Donský kláštor

"V roku 1612, počas obliehania mesta Kursk Poliakmi, zajatci rozprávali, že videli na múroch mesta akúsi Ženu so svetlo nesúcimi mužmi. V čase obliehania niektorí mešťania tiež videli v oblakoch nad mestom Bohorodičku s dvomi svetlými mníchmi, ktorá križovala mesto krížom. Čoskoro boli Poliaci odohnaní od Kurska."


Smolenská ikona Matky Božej
 

mariya17

"Podľa legendy bola "Hodegetria (pozn. „Tá, ktorá ukazuje cestu“)" namaľovaná evanjelistom a umelcom Lukášom. Z Jeruzalema sa ikona dostala do Konštantínopolu a stala sa hlavnou svätosťou Byzantskej ríše.
V XI. storočí ikona prišla na Ruskú zem. V roku 1101 veľkoknieža Vladimír Monomach umiestnil svätý obraz v novom hlavnom chráme Nanebovstúpenia Presvätej Bohorodičky. Na tomto mieste sa dnes nachádza katedrála. Od tej doby sa ikona začala nazývať Smolenskou. Boli z nej urobené početné záznamy. Podľa údajov expertov pôvodný zázračný obraz v Smolensku nie je. Modlia sa tu pred iným zázračným obrazom "Hodegetrie" – z konca XVI., alebo začiatku XVII. storočia. Kde sa nachádza originál a či sa vôbec uchoval, nie je známe."

mariya18

"Apoteózou existencie Nadbránovej (umiestnená nad vstupom, nad bránou) Smolenskej ikony Matky Božej Hodegetrie v ruskej armáde sa stalo jej obnesenie na príkaz hlavného veliteľa M.I. Kutuzova po celom vojsku pred bitkou pri Borodine, ktorá sa konala 25. augusta (7. septembra) roku 1812. Slávnostne, v sprievode procesie, nosili Smolenskú ikonu pred radmi celej armády pozdĺž bojovej línie Borodinskej pozície a slúžili pred ňou bohoslužby, na jednej z ktorých sa modlil samotný M.I. Kutuzov so všetkými generálmi. Svedok tejto udalosti dôstojník F.N. Glinka o tom takto napísal:

"Duchovenstvo išlo v habitoch, kadidlá dymili, vzduchom znel spev a svätá ikona pochodovala... Sama od seba, z náklonnosti srdca, stotisícová armáda padala na kolená a pritískala čelo k zemi, ktorú bola hotová napojiť dosýta vlastnou krvou. Všetci sa križovali, niekde bolo počuť vzlykanie. Hlavný veliteľ, obklopený štábom, stretol ikonu a poklonil sa jej po zem."

mariya19

 

Kazanská ikona Matky Božej

mariya20

"Ikona bola nájdená v Kazani v roku 1579 po požiari, ktorý zničil polovicu mesta. Legenda hovorí, že sa Bohorodička zjavila vo sne deväťročnej Matrone a ukázala miesto, kde je skrytá ikona. Ikonu objavili v hĺbke jedného metra, zabalenú do rukáva mužskej košele, podľa svedectiev očitých svedkov "ikona žiarila ako čerstvo namaľovaná".

 

"22. augusta 1612 sa pri Novodievčom kláštore začala rozhodujúca bitka Druhej domobrany s vojskami hajtmana Chodkiewicza, ktorá skončila porážkou poľských vojsk, nehľadiac na ich početnú prevahu. "Vodcovia Druhej domobrany vysvetlili zjavenie ikony pod Novodievčím kláštorom ako ten zázrak, vďaka ktorému bol Novodievčí kláštor dobytý a oslobodený od časti posádky poľsko-litovských vojsk. Ona aj potom skutočne sprevádzala Druhú domobranu." Toto víťazstvo Požarského predurčilo pád poľsko-litovskej posádky Moskovského kremľa, ktorá za dva mesiace kapitulovala. Rozhovory o  kapitulácii sa začali 22. októbra a 27. októbra národná domobrana víťazne vstúpila do Kremľa. Kazanská ikona bola umiestnená vo farskom kostole Požarských - kostole Nanebovstúpenia na Lubjanke u Pskovčanov - a na základe iniciatívy kniežaťa bol v Moskve zavedený miestny sviatok ikony 22. októbra."

 

"V roku 1709 sa Peter I. so svojim vojskom modlil pred ikonou Kazanskej Matky Božej z dediny Kaplunovka. Mnohí súčasníci pripisovali víťazstvo v bitke pri Poltave práve ochrane Kazanskej ikony Matky Božej."

 

mariya21

"V roku 1812 sa Kutuzov modlil k ikone Kazanskej Matky Božej ihneď po svojom vymenovaní za hlavného veliteľa. A 22. októbra, v deň osláv dňa Kazanskej ikony Matky Božej, ruské vojská dosiahli prvé víťazstvo nad Francúzmi."

mariya22

"Ikone Kazanskej Matky Božej pripisujú pomoc pri víťazstve vo Veľkej Vlasteneckej Vojne. Podľa legendy vozil maršál Žukov Kazanskú ikonu po frontoch. Tento fakt potvrdzuje jeho dcéra M.G. Žukovová v knihe "Maršál Žukov: Tajný život duše"."

mariya23

 

***

Zachovali sa spomienky účastníkov bitky pri Kurskom oblúku a tiež miestnych obyvateľov, tvrdiacich, že v predvečer a počas bojov videli v nebi znamenia. Niekto videl Bohorodičku a niekto – velebného Sergeja Radonežského. Napríklad, tu je dôveryhodné rozprávanie Vladimira Gubanova, uvádzané v knihe A. Farberova "Zachráň a uchovaj":


"V polovici 70. rokov sa traja priatelia: Nikita Ljubimov, Vladimir Mokrenko - študent Inštitútu kinematografie a Vladimir Gubanov, nejakým spôsobom rozhovorili o Bohu a viere. Mokrenko vtedy povedal:

- Môj strýko videl počas vojny Matku Božiu. Bolo to na Kurskom oblúku. Zjavila sa na oblohe žiariaca, urobila rukou pohyb smerom k Nemcom, akoby ukazovala smer útoku. A od toho dňa išla vojna v opačnom smere.
- Tvoj strýko bol veriaci?
- Nie.
- On jediný ju videl?
- Nie, celá rota ju videla. A všetci padli na kolená a uverili. A strýko sa stal veriacim..."

***

V apríli 1945 sa Panna Mária objavila na oblohe, aby zastavila krviprelievanie počas útoku sovietskych vojsk na opevnené mesto Königsberg (dnešný Kaliningrad).

Hľa, čo rozpráva dôstojník, ktorý bol v samom centre udalostí bitky o toto mesto-pevnosť: "Naše jednotky už boli úplne vyčerpané a Nemci boli ešte stále silní, straty boli obrovské a vážky sa kolísali,  mohli sme tam utrpieť strašnú porážku. Zrazu vidíme: prišiel veliteľ frontu, mnoho dôstojníkov a s nimi kňazi s ikonou. Mnohí začali vtipkovať: "Aha popov priviezli, teraz nám oni pomôžu...." Ale veliteľ rýchlo zastavil kdejaké žarty, nariadil všetkým nastúpiť, sňať pokrývky hlavy. Kňazi odslúžili bohoslužbu a išli s ikonou k prednej línii. Sledovali sme s nepochopením: kam idú plne vystretí? Veď ich všetkých pobijú! Od Nemcov šla taká streľba – ohnivá stena! Ale oni išli pokojne do ohňa. Zrazu sa streľba z nemeckej strany v rovnakom čase zastavila ako pretrhnutá. Vtedy bol daný signál – a naše vojská začali všeobecný útok na Königsberg zo súše i mora. Došlo k neuveriteľnému: Nemci hynuli po tisícoch a tisíce sa vzdávali do zajatia! Ako potom jednohlasne rozprávali zajatí: pred samotným ruským útokom "sa na oblohe objavila Madonna" (tak oni nazývajú Bohorodičku), ktorá bola viditeľná celej nemeckej armáde a všetkým absolútne vypovedali poslušnosť zbrane – nemohli urobiť ani jeden výstrel. Vtedy naše vojská prekonali zábrany, ľahko zlomili (v boji muža proti mužovi) odpor a dobyli mesto, ktoré bolo dovtedy neprístupné a my sme niesli také straty! Počas tohto zjavenia Nemci padali na kolená a veľmi veľa ich pochopilo, o čo tu ide a Kto pomáha Rusom!"

Screenshot_2

Pokiaľ budeme hovoriť o historických udalostiach, jeden fakt hovorí sám za seba – za posledných dvesto rokov dvaja všeobecne priznaní tyrani Napoleon a Hitler, ktorí sa pokúšali podriadiť si svet, zakopli na jednom a tom istom mieste. Napoleon zachvátil celú Európu, došiel do Moskvy, ale ďalej ho čakal smutný koniec. Zhruba to isté možno povedať aj o Hitlerovi.

Nezmienil som sa v článku o Stalingradskej bitke, ktorá je považovaná za jeden z prelomových momentov v priebehu Veľkej Vlasteneckej Vojny. Malý kúsoček, malý prúžok zeme, pár stoviek metrov, ktoré sa nepodarilo vziať Nemcom, aby nahlásili Hitlerovi, že Stalingrad padol. Ako je také niečo možné? Mnohí hovoria o hrdinstve Sovietskeho národa, o hrdinstve obrancov Stalingradu a túto skutočnosť samozrejme nemožno zavrhnúť. Ale rozhodujúcu úlohu, podľa mňa, zohrala ochrana Presvätej Bohorodičky, ako to už neraz bývalo aj skôr.

Veľká starostlivosť Márie o Svoj "Domov" a o tých, ktorí ho obývajú a nie nadarmo Ju nazývajú "Spasiteľka Ruska!"

Mier s Vami, Dobrí Ľudia!

mariya41

"Radujte sa! - lebo Ja som s vami po všetky dni"

 

Pripravil: Igor

 

Použité zdroje:
Kniha AllatRa,
http://www.russiancity.ru/books/b52.htm
http://idrp.ru/zhitiya-svyatih-lib881/
http://hramvtolmachah.ru/index.php/about/svyatyni-hrama/skazanie
http://fb.ru/article/247557/feofan-grek-ikona-bogomater-donskaya#image1258932
https://azbyka.ru/otechnik/prochee/skazanija-o-zemnoj-zhizni-presvjatoj-bogoroditsy/13
http://teplyakov1812.livejournal.com/20936.html
 

 

Líbí se mi 30



Spasiteľka Ruska - Hodnocení: 5.00 z 5.00 . Počet hlasů: 30
Podobné články:



Komentáře

Gabro 01.01.2018 00:04 Odpověď

Mária nie je len “Spasiteľkou Ruska”, ale je aj Patrónkou Slovenska a Ochrankyňou ľudí na celom svete. Tu zozbierané svedectvá sú však hodne zaujímavé. Opísané prípady vyvolávajú vnútri človeka pocit bezpečia a Lásky.



Zanechat komentář

Myšlenka dne

Možnosti člověka jsou omezeny jeho představivostí.


Kalendář událostí

Zasílání aktuálních informací o nových článcích na stránkách Polahoda a dalších projektech MSH "ALLATRA"