SKRYTÉ POSOBENIE MYŠLIENOK

„Veď myšlienku nevidno. Nemožno ju zvážiť alebo zmerať, ale ona existuje, keď sa objavila v našom vedomí. Myšlienka má obsah (minimálne informačný). Jej existencia je krátko trvajúca, pretože ju rýchlo nahrádzajú iné myšlienky. Myšlienka nemá hmotnosť, ale môže mať kolosálne následky v materiálnom svete. V podstate je to Nič."

                                                                                                                                Rigden Djappo (z knihy „AllatRa")

 Mnoho problémov vzniká u ľudí preto, lebo v  sebe ešte nevedia identifikovať zdroj pôvodu svojich myšlienok, rozlíšiť, vykonávateľmi koho vôle sú v tom či inom okamihu. Hoci urobiť to je veľmi jednoduché, ak máš bázu Znalostí a naozaj túžiš stať sa duchovne lepším. Hlavnou chybou je, že človek naivne predpokladá, že všetky myšlienky sú „jeho osobné" a ani sa neobťažuje pochopiť svoju podstatu. Zvyčajne hovorí: „ja si tak myslím", „ja sa hanbím za moje myšlienky", „sú to moje myšlienky", „môj nápad". V skutočnosti, ak pozorne odsledujeme tento proces, všetky myšlienky prichádzajú k  človeku zvonku a nie sú jeho vlastné. Človek môže len voliť medzi nimi a dávať im silu svojej pozornosti. Zatiaľ ešte ľudia nemajú zvyk hovoriť a myslieť: „prišla ku mne myšlienka, zjavne od Živočíšnej podstaty", alebo „myslím si, že myšlienka, ktorá teraz prišla má duchovnú povahu". Škoda, veď takáto forma komunikácie by predchádzala vzniku mnohých konfliktných situácií medzi ľuďmi a urobila by ich život kvalitnejším v duchovnom aspekte.

Mnohokrát som sa v  rozhovoroch s  ľuďmi stretávala s  dvojakým prejavom ľudskej prirodzenosti pri bežnej konverzácii. Človek sa snaží navonok povedať niečo pozitívne o sebe, svojej práci, vyjadriť pozitívny vzťah ku mne, nadšenie zo Znalostí daných v  knihách. Ale na čo pri tom myslí? Počas rozhovoru Živočíšna podstata šablónovito udržuje pozornosť človeka a  nerušene ako zvyčajne prepína jeho myšlienky „o  sebe" na myšlienky „o  hovoriacom v  neprestajnom porovnávaní so sebou". Človek ani nesleduje práve aké myšlienky ho vo vlnách atakujú jedna za druhou. Veď za závojom Živočíšnej podstaty sa mu všetky zdajú „svoje". Ale čo sa v ňom deje naozaj? Myšlienky, pri sústredení pozornosti človeka na ne, vyvolávajú úplnú erupciu emócií, ktoré sa zas zacyklujú na podobných myšlienkach. V ten moment človeka zapĺňa alebo pocit závisti, žiarlivosti, egoizmu a  niekedy dokonca aj nenávisti a zloby, alebo neustáleho porovnávania, ohodnocovania seba so mnou. A, bohužiaľ, práve na tomto „tajnom" útoku ľudskej pýchy sa sústreďuje pozornosť daného človeka v  momente rozhovoru. Preto všetko najcennejšie, čo sa týka jeho Duchovnej podstaty, vyprcháva nepočuté a  nevidené, pretože svoju pozornosť vďaka svojej voľbe udržiaval na Živočíšnej podstate. On tak jednoducho chcel rozmýšľať. Najsmiešnejšie je, že človek pri tom predpokladá, že tieto skryté myšlienky sú vedomé len jemu. Nuž čo, úloha Živočíšnej podstaty spočíva v tom, aby vytvorila pre človeka ilúziu skrytosti, zakotvila ho v  „osobnom vlastníctve" vnútených myšlienok. Pre Živočíšnu podstatu je to najľahší spôsob, ako zachytiť pozornosť Osobnosti a  manipulovať ňou pomocou banálnych šablón.

Ak sa človek začne sledovať, tak spravidla odhalí cyklické opakovanie sa rovnakej skupiny obzvlášť dotieravých šablónovitých myšlienok od Živočíšnej podstaty, ktoré najviac pútajú pozornosť človeka, vyvolávajú v ňom negatívne emócie a nútia ho prežívať ich znova a znova. Najzaujímavejšie je, že podobné šablóny sú v každom, hoci ich Živočíšna podstata prikrášľuje „čisto osobnými myšlienkami". Zaujímavé je, že po tomto rozhovore si človek nemôže spomenúť, čo hovoril partner. Veď z celého rozhovoru jeho Živočíšna podstata, v  ktorej rukách bola pozornosť človeka, odhalí len myšlienky, o  čom on „sám rozmýšľal" v  momente rozhovoru a útržky fráz, ktoré tešili jeho velikášstvo. To všetko by nebolo tak smutné, keby také šablónovité prijímanie Živočíšnej podstaty nesprevádzalo človeka celý jeho vedomý život. Ale kontrola „svojich myšlienok" Osobnosťou kardinálne mení situáciu!

Stretávala som ľudí, ktorí už pracujú na sebe. To sú tí nemnohí, ktorí sú úprimní vo svojich slovách a  naozaj čistí v myšlienkach a zámeroch, bez skutočného prejavu svojej dvojitej povahy, tí, ktorí sa smejú nad svojou Živočíšnou podstatou, nepretržite ju v sebe kontrolujú a nepodliehajú jej úskokom a prefíkanosti. Práca týchto ľudí na sebe je očividná a  nepotrebuje dodatočné slová. Ich kedysi vratká viera sa vďaka vytváraniu vnútornej duchovnej opory na očiach premieňa na pevné Poznanie, a to ich robí silnými na duchovnej ceste. To, že človek začína zachytávať prejavy svojej Živočíšnej podstaty, odlišovať ju od svojej duchovnej podstaty – to už je dobre. Tieto kroky duchovnej transformácie seba samého skôr či neskôr povedú k podstatnému výsledku v duchovnom vzťahu.

Na pomoc týmto ľuďom by som chcela povedať: netreba sa báť atakov Živočíšneho rozumu. Treba chápať, že keď sa rozhodol aktívne vás atakovať vo chvíli vášho duchovného prebudenia, znamená to, že už za voľačo v  tomto svete stojíte. Teda, treba dvojnásobne zosilniť pozornosť na svojej Duchovnej podstate. Živočíšny rozum neutráca sily iba na toho, kto je jeho prevádzačom.

Autor: Anastasia Novych 

„Ako hovorili v dávnoveku, kto stúpa na vysokú horu, tomu je smiešna každá svetská márnosť. Pokiaľ sa chce človek vážne venovať vlastnému duchovnému rozvoju, v prvom rade musí disciplinovať svoje myšlienky. Čo možno najčastejšie si robiť prehľad o zakúšaných emóciách, obraze myslenia, analyzovať ich povahu, mechanizmus ich vzniku. Dokázať byť nad okolnosťami, nad všednosťou. Vedieť vnímať svet z pozície Pozorovateľa z Duchovnej podstaty a nie z obvyklej pozície Pozorovateľa zo Živočíšnej podstaty. Živočíšna podstata neustále maľuje človeku veľkú ilúziu o tom, čo je vnútorný svet človeka, kladúc dôraz na Ego Osobnosti, a čo je v jeho interpretácii vonkajší svet, ktorý akoby mal slúžiť tomuto Egu. Z pozície tejto ilúzie vnucuje Osobnosti chybné úsudky o svete, o iných ľuďoch, odďaľujúc týmto človeka od vnímania Pravdy. V skutočnosti je všetko inak"

                                                                                                                                    Rigden Djappo (z knihy „AllatRa")