Například: Dobré zprávy
Skrat v práci programov systému a jeho provokácie



Zdravíme Vás, milí priatelia. Dnešný článok chceme venovať takému javu, ako sú chyby, ktoré robí systém ako program. Možno to porovnať s prácou robota v závode, kde sú všetky činnosti naprogramované a šablónovité. Tak teda, ak takého robota uvedieme do činnosti na opracovanie nejakého obrobku kvôli zhotoveniu potrebného detailu a zrazu sa prihodí situácia, že sa tento obrobok nedostane do upínacieho mechanizmu, tak robot bude vykonávať všetky tie činnosti podľa programu, akoby sa tento obrobok nachádzal v upínači. Je to zábavné a absurdné predstavenie zo strany postranného pozorovateľa, ale je absolútne logické zo strany robota a programu, ktorý riadi činnosti robota. Tak isto pracuje aj systém, často dohráva scenár do konca, aj keď to už nemá žiadny zmysel.

V tomto článku budú uvedené prípady toho, ako systém, ktorý začal svoju hru, ale nezískal požadovaný výsledok, sám rieši tento problém, ktorý vytvoril.

Ešte budú uvedené názorné prípady dennej práce systému a jeho snaha akýmkoľvek spôsobom naviesť skupiny ľudí na negatívne emócie, čo vedie k jeho napájaniu a čo sa deje, ak človek napriek všetkým okolnostiam zachováva vnútorný pokoj a radosť, nehľadiac na zdanlivo nepríjemné vonkajšie podmienky.

 

Prípad prvý. Falošný štart systému

Falošné (pokazené) štarty systému (falošný štart z angl. false start – „nesprávny začiatok“ - je v športe nesprávne vybraný štart, kedy ktokoľvek z účastníkov pretekov začal pohyb skôr, ako bol daný povel) – to sú činnosti, ktoré robí systém ako program, no ktoré sú už v danom prípade nevhodné alebo neaktuálne.

Účastnícky kolektív, venujúci sa jednému z projektov MSH „ALLATRA“, plánoval v procese práce postupnosť činností, ciest a stretnutí pre jeho realizáciu. Niekoľko ľudí sa stretlo a diskutovalo, čo treba podniknúť. V procese komunikácie bola naplánovaná cesta do jedného z miest v Kyjevskej oblasti kvôli urobeniu rozhovoru s odborníkom na etnografiu. Keďže všetci účastníci tohto projektu neboli na stretnutí, tak bolo treba jedného z chalanov, ktorý má auto, informovať o ceste naplánovanej na zajtra.

Diskusia bola dosť aktívna a chalani počas nej zabudli na potrebný telefonát svojmu kolegovi.  

V tom čase bol tento mladý človek doma a nevediac, že priatelia diskutujú o zajtrajšej ceste, začal vo svojej hlave pozorovať hlas, ktorý ho začal aktívne prehovárať, aby zajtra s tými a tými nikam necestoval. Ako rozprával samotný svedok prebiehajúceho, že ho to prekvapilo, veď sa ešte nechystal nikam cestovať. Keďže pracoval s notesom a zaznamenával v ňom myšlienky, ktoré k nemu prichádzajú, toto pozorovanie si zapísal. Veď hlas bol dotieravý a myšlienky sa vyslovene vyčleňovali z celkového prúdu. Urobil si záver, že keď raz hlas v hlave tak nečakane a nástojčivo hovorí, že zajtra nikam netreba s priateľmi cestovať, tak bolo prijaté rozhodnutie cestovať, ak to bude potrebné. Začalo ho veľmi zaujímať, čo sa celkovo deje. Zaznamenal dátum a čas, kedy začul tieto myšlienky a rozhodol sa jednoducho sledovať to, ako sa budú ďalej vyvíjať udalosti. Tento večer nemal žiadne telefonáty ani oznamy od spoločníkov.

Ráno po vyspatí sa začal venovať naplánovanými vecami. A tu okolo 10-tej doobeda prišla sms-ka, v ktorej ho chalani prosili pomôcť im a odviezť ich na stretnutie. Táto informácia ho vôbec neudivila, zvedavo šiel na stretnutie, aby sa pozrel, od čoho ho tak systém odhováral. Keď sa stretol s priateľmi a vypočul si ich prosbu, podelil sa s nimi o svoje pozorovania ohľadne hlasu v hlave. Ale čo bolo najzaujímavejšie! Chalani si spomenuli, v ktorej hodine diskutovali potrebnosť cesty. Ukázalo sa, že ten čas sa zhodoval s časom, kedy on zaznamenal hlas v hlave, ktorý ho odhováral pomáhať im. Keď realizovali naplánované a išli na stretnutie, mladíci pochopili, prečo systém tak nechcel, aby sa uskutočnil tento rozhovor, pretože to dalo ešte jeden pozitívny impulz v rozšírení Znalostí, uvedených v knihe „AllatRa“.

Čo je v tomto prípade zaujímavé? Ako vidíme, systém pracuje šablónovito. Aj keď vo vedomí mladého človeka ešte nebola informácia o budúcej ceste, systém ho vopred začal odhovárať od činností, ktoré sa mali stať.

Dobre, že ľudia používajú taký jednoduchý a ľahký nástroj pre prácu na sebe, ako je zápisník a zaznamenávajú myšlienky, pozorované vo vedomí, vo výsledku čoho majú možnosť adekvátne ohodnotiť dianie a prijať správne rozhodnutie.    

Teraz si predstavte rozsah ohlupovania más ľudí systémom pomocou myšlienok a hlasu v hlave, ktoré prevládajúca časť obyvateľstva prijíma za „svoj vnútorný hlas“ a „svoje myšlienky“. Pod ktorých diktátom sa prijímajú rozličné rozhodnutia v prospech diabla. Na tomto jednoduchom príklade vidno, ako štúdium práce systému pomáha postupovať gramotne, adekvátne a bezchybne. Ale veď toto teraz tak chýba súčasnej spoločnosti!

                                   

 

Prípad druhý. Zápcha na križovatke, alebo pokoj, len pokoj!  

Tento príbeh sa stal jednému z našich členov, ktorý je často za volantom automobilu, premiestňuje sa v ňom po meste a rieši pred ním stojace úlohy, týkajúce sa práce a existencie. Ako sa podelil samotný očitý svedok, predtým, pred zoznámením sa s knihou „AllatRa“ a Znalosťami, uvedenými v nej, jazda za volantom bola preňho veľmi emocionálna. Veď na ceste často dochádza k rozličným nebezpečným havarijným situáciám, ktoré vzbudzujú vnútorné rozhorčenie a stimulujú značné výtrysky negatívnych emócií, často s použitím vulgarizmov.

Keď prečítal knihu „AllatRa“, pochopil, že vyšplechovanie negatívnych emócií – je slúženie satanovi. Pracujúc na svojich reakciách počas jazdy v automobile začal pozorne dozerať, aby sa nerozčuľoval. A jedného dňa, kedy sa veľmi ponáhľal kvôli záležitostiam, prišiel ku križovatke, ku ktorej viedla jedna cesta a od nej odbočovali dve. Ešte zďaleka zbadal, že sa tam vytvára zápcha. Ale keďže inej cesty do miesta určenia nebolo, bol donútený vliecť sa v zápche.

Ešte nevidiac to, že sa hneď za semaforom stala havária, začal v sebe pozorovať narastajúce emocionálne rozhorčenie, týkajúce sa pomalého posúvania. Spomenúc si na to, že emócie nikdy nevedú k ničomu dobrému, upokojil sa a nehľadiac na to, že kvôli zápche mohol meškať na stretnutie, rozhodol sa nereagovať negatívne na dianie.

Približujúc sa ku križovatke a miestu havárie k svojmu údivu uvidel, že havária sa nielenže stala hneď za križovatkou, ale ešte aj v pruhu, v ktorom sa pohyboval. Po uvidení tohto obrazu sa jeho zviera pokúsilo opäť zareagovať šablónovito – tak, ako bolo zvyknuté: s emóciami a nadávkami. Keď prekonal želanie svojho zvieraťa a obhájil svoje rozhodnutie byť na duchovnej vlne, pokračoval v pohybe.

Na križovatke sa už dialo „hocičo“. Pretože jeden pruh bol zablokovaný, všetci začali vychádzať do protismeru. Tí, ktorí išli v protismernom pruhu, začali využívať svoje právo prednosti a nechceli prepúšťať tých, ktorí im išli oproti, robili to s veľkou neochotou, pretože sa všetci ako vždy ponáhľajú. Atmosféra na križovatke bola odpovedajúca, neobyčajne ťažká a negatívna. Zreteľne bolo počuť kliatby a nadávky. Rad automobilov sa stával stále väčší a väčší. Keď videl, ako sa niektorí vodiči pokúšajú obísť miesto havárie po krajnici, čím robili zápchu ešte väčšou, keďže miesto bolo dosť úzke, úzky pás chodníka a domy z obidvoch strán, rozhodol sa jednoducho pokojne počkať na svoj rad a prejsť križovatku.

Na križovatke niektorí rozčúlení vodiči začali vybiehať z áut, snažiac sa zrýchliť proces pohybu, ale to všetko viedlo k ešte väčšiemu rozpáleniu vášní a erupcii negatívnych emócií. V určitom momente sa pohyb vôbec zastavil a vodiči sa nemohli rozísť.

Náš očitý svedok začal v sebe pozorovať myšlienky, ktoré ho brali „do mdlôb“. Vraj, ty to aj tak budeš pokojne sledovať a nerobiť nič? Keď to začul, pochopil, že vedomie sa aktivizuje a aby sa odvrátil od jeho nástojčivých návrhov, ponoril sa do dynamického Lotosu a jednoducho sa posúval v dobrom vnútornom stave ku križovatke, snažiac sa vôbec neobracať pozornosť na rozhorčenie vedomia. Nechystal sa „pretláčať“ situáciu, ako navrhovalo vedomie, rozhodol sa, že keď teraz žiadne moje skutky nedokážu viesť k ničomu dobrému, budem si jednoducho užívať moment Života.

Vedomie začalo prilievať ešte viac „oleja do ohňa“: „Meškáš, čo si o tebe pomyslia?“ Tomuto návrhu od vedomia vzniesol svoju protiargumentáciu, že môže natočiť na video, kde sa teraz nachádza a že naozaj stojí v zápche. Vedomie, keď začulo taký argument, jednoducho zmĺklo.

Po určitom okamihu s údivom objavil, že mu je veľmi dobre na vnútornej úrovni, že ho vôbec nič nerozčuľuje, že napätie a chaos za oknom sa ho vôbec netýkajú. A zápcha, tak rozčuľujúca vedomie, sa ukázala v tej chvíli byť najkrásnejším miestom. Bol veľmi rád, že sa to stalo, veď v každodennom zmätku sa často odvraciaš od pocitov a vnútorného rozjímania.

Len čo získal vnútorný komfort a harmóniu, začalo sa diať neuveriteľné. Odrazu, ako mávnutím čarovného prútika, sa autá začali rozbiehať a začal sa približovať ku križovatke. Keď ku nej prišiel a uvidel, že tam jednoducho prebieha vojna za prejazd, pomyslel si, že v takom dobrom stave tu ešte môže postáť. A tu naraz chalan uvidel, že autá sa rozbiehajú a vodič zo strany toho protismerného pruhu mu kýva a ponúka prejsť križovatku. S nefalšovaným údivom prešiel križovatku a poďakoval vodičovi, ktorý ho prepustil. Všetko sa poskladalo veľmi dobre, ale hlavná vec, čo ho potešila, bola tá, že získal aj keď maličké, ale víťazstvo nad svojím zvieraťom, nereagujúc emocionálne na udalosti, odohrávajúce sa na ceste.

Poďme rozobrať túto príhodu z pozície práce systému. Samozrejme možno toto všetko pripísať šťastnej náhode, avšak tí, ktorí sa venujú skúmaniu toho, ako funguje systém, pozorujú zreteľné zákonitosti v jeho práci.

Systém vždy zaujímajú emócie a čím ich je viac, tým lepšie preň – a cesty sú práve jedným z jeho obľúbených miest pre hry. Ale aj vytvorenie havarijných situácií je obyčajná vec, ako sa hovorí – ľavou zadnou.

Kto núti vodiča prijímať počas cestnej premávky chybné rozhodnutia? Myšlienky, ktoré prichádzajú od systému do vedomia! Nimi sa často neuvážene riadia účastníci cestnej premávky – bezdôvodné prekračovanie rýchlosti, prudké predbiehanie na nevhodnom mieste, prejazd križovatiek na červené svetlo, zjavne neadekvátne správanie na ceste – to všetko je dôsledok nekontrolovaných myšlienok! A čo nemá rád systém? Systém nemá rád mier, pokoj, radosť a poriadok.

Veď pravidlá cestnej premávky nevznikli bez príčiny! Ich dodržiavanie zabezpečuje bezpečnosť cestnej premávky a primerane ochranu života jej účastníkom. Zároveň to bráni systému chutne jesť a ľuďom pomáha zachovať drahocenný život. Preto je neustále zaujatý tým, že „rozhojdáva“ všetkých účastníkov premávky na emócie.

Často je dokonca cez predné sklo automobilu podľa znetvorenej tváre vodiča aj bez zvuku jasné, čo hovorí „svojim urážateľom“ a aké slová, frázy a obraty používa.  

V našom prípade došlo práve k takej situácii s jediným rozdielom, že náš očitý svedok nezvolil ten model správania, ktorý mu predkladalo vedomie. A systém sa ho práve kvôli tomu, vidiac, že nenerváči a narúša harmonický rád jeho plánov, jednoducho rozhodol odpratať z miesta nehody, aby svojím kľudom „neinfikoval“ ostatných účastníkov premávky. Veď skrze človeka, nachádzajúceho sa v stave vnútorného pokoja a Lásky, má možnosť pôsobiť Duchovný svet a Jemu žiadny systém vzdorovať nedokáže. Podľa jeho plánov mali všetci nerváčiť naplno – a tu taká „neadekvátnosť“!

Systém tak často postupuje: ak sú potrebné emócie, ale človek nereaguje, tak systém sám rieši ten problém, ktorý vytvoril. Ale je tu ešte jedna nuansa – mnohí, ktorí to pochopili, sa takto snažia riešiť svoje existenčné otázky. Dôležité je nezabúdať, že používanie duchovných síl pre dosiahnutie materiálnych cieľov je mágiou, čo odvádza na opačnú stranu od Boha.

Mágia – to je prítomnosť akéhokoľvek priania! Jedna vec je, ak sa človek nečakane ocitá v systémom podstavenej situácii a zostáva v nej pokojný, ale iná vec je, keď on sám provokuje situácie a na úkor pokoja sa ich pokúša riešiť.

Jasné, že v akejkoľvek situácii je lepšie zostávať kľudný, to je jednoznačné, ale hlavné je – neprítomnosť prianí, veď všetky želania idú od vedomia: vyriešiť situáciu, alebo naopak chcieť, aby sa preťahovala – to všetko je mágia. Robiť, čo je potrebné, je nutné, ale priať si určitý výsledok nemá cenu. Ináč systém, rozumejúc, že existuje prianie, určite bude na tom hrať! V závislosti na situácii buď  to, čo je chcené, dá, alebo nedá. Všetko závisí od toho, koľko využije pre seba, ale platba od osobnosti sa vezme určite.

                                  

 

Človek bol v tomto prípade v dobrom vnútornom stave bez želania zdolať zápchu. A zároveň ju zdolal. Systém sa rozhodol vyhodiť zo situácie tento pre jeho plány deštruktívny element. Pretože pre systém je dôležité, aby bolo buď želanie, alebo emócia. Ale spravidla toto všetko funguje v páre. Želanie + emócia = napájanie systému. A opäť – ak niet želania, tak niet emócií a naopak. Emócia je takisto ako želanie neprijatím, nesúhlasom s dianím, túžba zmeniť ho, no nie zmeniť ho reálnymi postupmi, ale jednoducho fantazijne, ako sa hovorí: „na príkaz zlatej rybky, podľa môjho chcenia“ a spravidla sa toto všetko týka materiálneho aspektu života človeka.


Prípad tretí. Rad v banke 

Náš ďalší prípad je podobný predchádzajúcemu, len s tým rozdielom, že to všetko sa neodohrávalo v automobilovej zápche, ale v rade do pokladne banky. Dvaja členovia nášho hnutia išli vyplatiť nejaké platby.

Keď zašli do banky, uvideli, že rad do pokladne je dosť veľký, ale pretože platbu bolo treba realizovať, rozhodli sa predsa len postáť. Tým viac, ako povedal jeden človek, keď sa ho spýtali, či mu nejde na nevy jeho čakanie, že: „Ja nečakám, vychutnávam si Život!“  

Tak sa aj naši priatelia rozhodli využiť túto radu a jednoducho si vychutnávať vnútornú harmóniu. Tým skôr, že medzi ľuďmi je vždy zaujímavé sledovať svoje správanie a reakcie a tiež študovať správanie iných ľudí.

Všetko bolo ako obyčajne, rad sa hýbal pomaly, čo prirodzene vyvolávalo u tých, ktorí tam boli prítomní, vnútorné podráždenie. Ale v princípe bolo všetko fajn.

Po nejakom čase mladíci pocítili akési negatívne pôsobenie, ktoré sa prejavilo na práci ich ľavých bytostí, ktoré si nemohli nevšimnúť. Vymenili si pohľady a so záujmom začali pozorovať, o čom ich varuje tento signál. A tu zrazu jedného muža blízko pokladne, ako sa hovorí, akoby roztrhlo. Začal jednoducho hulákať, žalovať sa na to, že sa rad pomaly hýbe, potom bedákal nad tým, že zvýšili poplatky za úhradu platieb v banke, nad zvýšením taríf za komunálne služby, nad nekompetentnosťou pracovníkov banky.  

Zdanlivo nič nové, ale túto vlnu odrazu podchytilo ešte niekoľko ľudí. Atmosféra v banke sa vyhrocovala, silné emocionálne napätie narastalo každú sekundu. A naši priatelia len pokojne sledovali dianie, nepodporujúc túto vlnu a nedávajúc odohrávajúcemu sa žiadne hodnotenia.

Pozorujúc svoje vedomie si všimli, že sa rozhorčovalo kvôli tomu, že v miestnosti sa začal hluk a krik a týmto ich provokovalo vmiešať sa do toho, aby zastavili túto svojvôľu od systému. Pracovníci banky sa snažili urovnať situáciu a vysvetľovali, že teraz nemajú druhého pokladníka a že k zvýšeniu taríf nemajú nijaký vzťah, ale počúvať ich sa nikto nechystal. Za všetkým týmto bol očividne pozorovateľný záujem systému!

Stále viac ľudí sa pripájalo k tejto negatívnej vlne, ale boli ľudia, ktorí sa toho nechceli zúčastňovať a sledovali tých, ktorí nadávali, i tých, ktorí zostávali úplne pokojní, akoby zvažovali ako majú postupovať v danej situácii. 

V rade sa vytvorili dva póly s rôznymi znamienkami – jeden ostro negatívny, emocionálny a druhý pokojný a pozitívny.

Priatelia pocítili zosilnenie tlaku na konštrukciu a zrazu, po určitom okamihu, sa žena stojaca pred nimi prudko otočila a hnevlivo im vyhŕkla do tváre: „A vy čo – len tak budete stáť, nič nerobiť?“ Týmto im navrhujúc, aby sa pripojili k tým, čo boli nespokojní.

To je mimochodom zaujímavý moment, veď takto to prebieha takmer vždy. Ak systém nedokázal presvedčiť niečo urobiť človeka použijúc myšlienky v jeho hlave, tak zvyčajne zapája vonkajšie stimuly. A práve predtým systém navrhoval priateľom zapojiť sa do tohto sporu, aby ho prerušili. Ale v skutočnosti to neponúkal len tak. Vedel, že ak sa mladíci vtiahnu do konfliktnej situácie, tak sa im istotne nepodarí upokojiť ľudí. Naopak, sami začnú nerváčiť a vtedy si z nich systém môže nenápadne „zajesť“. Avšak keď  priatelia nepodľahli provokačným myšlienkam a neurobili to, čo im ponúkal systém, tak ten sa rozhodol použiť iný spôsob a zapojiť vedľa stojacu ženu, ktorá tým, že vošla do emócií a v tú chvíľu sa stala prevádzačom systému, iba ozvučila jeho želanie nahlas. Prebehlo to tak rýchlo, že priatelia nedokázali odpovedať nič konkrétne, len sa usmiali, pokrčili ramenami, ale vnútorný stav radosti nestratili.

Vznikal taký dojem, že negatívna vlna šla, naberala otáčky, rozbila sa o nich ako o vlnolam a začala utíchať. Túto epizódu pozorovali ľudia zboku a keď uvideli takú reakciu mladých ľudí, nasledovali ich príklad a začali sa upokojovať. Po pár minútach sa otvorilo okienko druhej pokladne a v rade sa všetci upokojili.

Takto bola osobným príkladom bez slov vyriešená situácia, vyhrocovaná systémom. Podarilo sa mu „zajesť si“, ale nie toľko, koľko chcel, veď dokázal mnohých prítomných vtiahnuť do emócií, ale ako sa hovorí okoštovať dezert sa nepodarilo, pretože mladíci sa nevtiahli do konfliktu, ale zvolili si pozíciu Duchovného pozorovania, ktorá je charakterizovaná stavom bez hodnotiaceho sledovania v dobrom vnútornom stave a vnímaním diania takého, aké je v skutočnosti.

Mimochodom, to je tiež názorný prvok. Zvyčajne v kolektíve ľudí vždy vznikajú dva póly: jeden pozitívny, druhý negatívny. Počet aktívnych ľudí, ktorí sú súčasťou jedného i druhého pólu, je obvykle malý v porovnaní s množstvom celého kolektívu. Hlavná masa je takpovediac v neutrálnom stave, ale pripravená postaviť sa na jednu z priťahujúcich strán.

Kým priameho vzdorovania zlu, ale tak, aby sa nestali jeho súčasťou, sú schopní len nemnohí, tak posilňovať pozície dobra môžu všetci. Všetko ako vždy závisí od ľudskej voľby. V takých prípadoch systém ponúka hru na hrdinu. A ak človek vložil pozornosť a chytil sa na tento háčik pýchy „boja za spravodlivosť, za pravú vec“, vtedy vedomie (súčasť systému) začína akoby bojovať so samotným systémom, ale v podstate ho „kŕmi“. A zosilnenie pozícií dobra systém prezentuje ako čosi bezvýznamné a v niektorých prípadoch ho prezentuje dokonca ako niečo potupné. Hoci spoločne vieme, že najlepší spôsob ako skrotiť vedomie a odstrániť zlo v sebe, je prestať naň obracať pozornosť. Lepšie je kultivovať vnútornú Lásku a dobro, čiže svojou pozornosťou práve zosilňovať dobré, vtedy zlo stratí silu.

Pri príprave článku na záver by sme chceli odpovedať na jednu otázku, ktorá zákonite vznikne vo vedomí: vari treba vždy všetky otázky riešiť očakávaním a vonkajšou nečinnosťou? Samozrejme, nie! Ak človek zostane na pocitoch a na pozícii dobra nezávisle od vonkajších podmienok (ako v predchádzajúcich príkladoch), či to je nečinnosť Osobnosti na ceste Domov?

Tieto príklady opisujú situácie, vytvárané samotným systémom, usilujúcim sa pomocou myšlienok v hlave vtiahnuť do situácie veľké množstvo ľudí, čím zväčší svoje napájanie na úkor narastajúcich negatívnych emócií.

Ale taktiež bývajú situácie, kedy treba konať a konať aktívne. Práve v týchto prípadoch systém odhovára človeka urobiť správny krok a naopak navrhuje posedieť si. Týmto, počúvajúc a plniac príkazy v hlave, bude človek slúžiť systému. Preto je tak dôležité pre všetkých, ktorí chcú poslúžiť veci Dobra, predovšetkým preskúmať prácu vedomia v sebe a v kolektíve.

Ako povedal Igor Michajlovič Danilov: „Keď naštuduješ systém, budeš konať bezchybne. Ak cítiš, že tvoje konanie je správne – konaj!“ 

Za vytvorenie tohto článku vyjadrujeme obrovskú vďaku členom MSH „ALLATRA“, ktorí zdieľali svoje pozorovania práce systému a poslali nám ich na poštu. Všetkých záujemcov, ktorí sa chcú podeliť o svoje pozorovania, prosíme posielať elektronické listy na poštu ALLATRA Vesti [email protected], v téme listu napíšte: „pozorovanie práce systému“.  

 

                              

 

Prajeme Vám všetko dobré a veľa úspechov v práci na sebe!

 

Tím portálu ALLATRA Vesti

 

Zdroj: https://allatravesti.com/sboy_v_rabote_programm_sistemy_i_ee_provokacii

 

 

Líbí se mi 69



Skrat v práci programov systému a jeho provokácie - Hodnocení: 5.00 z 5.00 . Počet hlasů: 69
Podobné články:



Komentáře

Erika 19.11.2018 14:42 Odpověď

Výborný článok. Veľmi pekne ďakujem, že sa priatelia podelili, veď s podobnými situáciami sa každý z nás stretáva denne. Pripomenulo mi to moju každodennú cestu do práce autom a ponuky od systému. Veď roky rokuce som reagovala stále rovnako - šablónovite. Až posledné dva roky pozorujem, aké nenormálne myšlienky sa mi objavujú v hlave pri rôznych situáciách, v ktorých ma akože tlači čas. A je to naozaj čas to, čo ma tlačí? Veď ja rozhodujem, či umožním, aby mi v hlave išla dráma ???? alebo ticho, kľud a pokoj.


Mário 14.11.2018 19:09 Odpověď

Veľmi krásny článok. Pripomenulo my to vlastnú situáciu, ktorá sa stala pred troma dňami v v lidli. Mama chcela kúpiť nejaké košele pre otca, ktoré mali byť práve v ten deň v predaji. Išiel so samozrejme hneď ráno aby sa my ušli :) Prišiel som asi 10 minút pred otváracou hodinou a už sa začal tvoriť dosť veľký hlúčik ľudí Bolo ich tam už viac ako 50 a tu začal pracovať systém. Nastal čas aby sa predajňa otvorila, ale ešte k tomu nedošlo. A tu sa začali ozývať prvé nespokojné hlasy, že majú na všetko čas a robia si čo chcú. Bolo zvláštne to sledovať, pretože častokrát som sa ocitol v takejto situácii a začal som byť aj ja nervóznejší alebo som hodnotil ľudí. V tomto prípade však bol akýsi zvláštny kľud a proste som to bral ako zaújmavú situáciu na pozorovanie systému. Keď nakoniec predajňu otvorili ľudia sa začali tlačiť do vnútra pričom samozrejme každý chce byť prvý. Ja som si v kľude počkal kým sa to uvolnilo a vošiel som tiež. Keď som však prišiel k regálu kde bolo oblečenie tak som na chvíľu zostal v šoku :) V podstate všetci ľuďia sa nahrnuli práve tam a začal boj, odstrkovanie, nadávky a vôbec negatívna energia. Vedel som, že je pravdepodobné, že kým sa tam dostanem tak už košele nebudú a vedomie my samozrejme nahováralo aby som sa tam vtesnal, ale proste som sa postavil bokom a čakal som, kým si ľudia nepoberú čo potrebujú a situácia sa neupokojí. Trvalo to asi 10 až 15 minút, ale čo bolo pre mňa zaújmavé proste som sa rozhodol mať na tvári úsmev a vkľude čakať. Samozrejme vedomie so mnou nebolo práve spokojné, kedže sa mu nedarilo najesť a začalo my vhadzovať myšlienky na posudzovanie týchto ľudí. A priznám sa, že už som to skoro začal robiť, ale vtedy som si uvedomil, od koho táto myšlienka prišla a znovu som sa snažil rýchlo zamerať na lotos. Nakoniec keď sa ľudia rozišli som zistil, že stále mali košele, ktoré som mal v pláne kúpiť. Takže nielen že som nenakŕmil vedomie ale odišiel som aj s vecou po ktorú som prišiel :) Takže práca na sebe nie je určite stratou času, ale práve naopak je to cesta k Bohu :)


Miška 14.11.2018 10:01 Odpověď

Tento článok mi veľmi pomohol. Priblížil provokácie, ktoré sa stávajú bežne každému z nás. Je to jedno, či nás vytočí sused, dopravná situácia, alebo “nespravodlivosť.” Hlavné je ostať v Láske. Vďaka za Znalosti, aj za praktické príklady.



Zanechat komentář

Myšlenka dne

Pokud budeme shovívaví ke zlu, pak si ani nevšimneme, jak se staneme lhostejní k dobru.


Kalendář událostí

Zasílání aktuálních informací o nových článcích na stránkách Polahoda a dalších projektech MSH "ALLATRA"