Rozhovor s Láskou

Na okraji dediny žila chudobná, krásna dievčina. Mnohí muži sa o ňu uchádzali, ale ona všetkých odmietla.

     Raz, keď polievala kvety v záhrade, prechádzal okolo syn brahmana. Bol veľmi dobrý, šľachetný a oddaný Bohu. Mládenec uvidel dievča a zamiloval sa do nej. Vstúpil do záhrady a povedal: "Ó ty prekrásna, nepoznám tvoje meno, ani mená tvojich rodičov, ale moje srdce začalo búšiť tak silno, div mi z hrude nevyskočí. Staň sa mojou ženou. Dám ti všetko čo len môžem. Ale najmä, dám ti lásku."

     No dievčina neprivolila. Nešťastný mládenec vysadol na koňa a odišiel.

     Vtom do záhrady vošiel sivovlasý starček. Jeho oči svietili akýmsi nadpozemským svetlom. Obrátil sa k mladej dievčine: "Prepáč mi, nevdojak som sa stal svedkom vášho rozhovoru. Zaujíma ma, prečo si ho odmietla? Veď ti sľúbil to, po čom túži každá žena - sľúbil ti lásku."

      Dievčina odpovedala: "Nechápem ženy, ktoré hľadajú lásku a nenachádzajú ju. Veď Láska je všade. Je v kvetoch, v lesoch, vo vetre, v oblakoch. Ja nepotrebujem dostávať lásku. Nepotrebujem si ju brať, pretože je v mojom srdci. Ja sama som čiastočkou lásky k Bohu. Táto láska mi dáva krídla a nič viac nepotrebujem. A krásny mládenec nech obdaruje svojou láskou tú, ktorá na to čaká." 

     "Hovoríš, že všetko je láska. Myslíš si, že aj ja som láska? Veď som starý a je načase začať premýšľať o smrti."

     "Áno, ty si tiež láska, pretože aj smrť je láska." Po týchto slovách sa dievčine zatočila hlava a ako cez hmlu uvidela, že na mieste starčeka stojí prekrásna žena. Žena povedala:

     "Áno, ja som Láska. Videla si lásku vo všetkom, čoho sa dotkli tvoje ruky a čo videli tvoje oči . Už len najväčšou skúškou lásky si neprešla - tou je smrť. Chceš?"

     Dievčina odpovedala: "Áno." Žena ju vzala za ruku a priviedla k Bohu. Niekde dole uvidela svoju záhradu a svoje telo. Ale už ho nepotrebovala. Jej duša nasledovala svoju pani - Lásku.

preklad: Judita Ošková