Například: Dobré zprávy
Prečo sa mení klíma? Antropogénne faktory alebo globálne astronomické procesy?

Čo znamenajú antropogénne faktory? Jednoucho povediac sú to tie zmeny, ktoré prebiehajú v prírode ako výsledok ľudskej činnosti. Napríklad, vytváranie ozónových dier v atmosfére, znečistenie vody a vzduchu, vyrubovanie lesov, vyčerpávanie pôdy – všetko to je negatívne pôsobenie antropogénnych faktorov na okolité prostredie. 

V súčasnom svete vedecká obec vo svojej väčšine predpokladá, že príčinou prudkých klimatických zmien na planéte je práve antropogénny faktor. Najväčší vplyv na klímu planéty, podľa názoru mnohých vedcov, predstavujú emisie СО2 do atmosféry. 

Avšak toto nie je jediný uhol pohľadu na danú otázku. Poďme pouvažovať aj nad ďalšími. Horlivo propagujúc názor о pôsobení človeka ako hlavnej príčiny klimatických zmien na planéte, vedci a politici úmyselne zamlčujú, že pôsobenie prírodných faktorov na klímu je neporovnateľne vyššie. Tak napríklad, zrkadlo Svetového oceánu (71 % povrchu našej planéty) pri nahrievaní sa vypúšťa uhlík do atmosféry а potom ho spätne odoberá.

Tento  mechanizmus je najpodstatnejší v prerozdelení uhlíka v atmosfére а množstvo uhlíka, ktoré vyprodukuje priemysel, je približne stokrát menšie, ako táto každoročná premena.

Ešte jeden príklad. V pôde je uložené prakticky trikrát viac uhlíka, ako v atmosfére. Pritom až 50% celkových zásob uhlíka je sústredených v pôdach a ľadoch Arktídy.

Podľa vedeckých údajov sa pri topení trvale zamrznutej pôdy stane organická hmota pochovaná v jej hĺbke dostupnou pre baktérie, ktoré začnú s jej rozkladaním – prirodzeným produktom toho sa stane oxid uhličitý, ktorý sa vo veľkých množstvách začne uvoľňovať do atmosféry.

Medzinárodná skupina vedcov, medzi ktorých patria pracovníci Krasnojarského vedeckého centra SO RAN (Sibírske oddelenie Ruskej akadémie vied) a Centrálnej sibírskej botanickej záhrady SO RAN, zdôvodnila, že antropogénny faktor nie je zásadným v otázke globálnych klimatických zmien.

Vedci vytvorili stupňovitú funkciu dynamiky zmien teploty a zistili zaujímavú zvláštnosť. Pri nepretržitom raste emisií antropogénnych plynov sa teplota nezvyšovala kontinuálne. Od roku 1950 do 2015 v hypoteticky nepretržitom raste globálnej teploty boli zreteľne sledované tri „prestávky“: od roku 1950 do 1987, od roku 1987 do 1997 a od roku 1998 do 2015.

dynamika změn teploty

Obr.1. Dynamika zmien globálnej teploty. @zdroj

Biofyzici prišli k záveru, že brať do úvahy ako základný faktor pre narastanie globálnej teploty len a len vplyv človeka je nekorektné, pretože klimatický systém je príliš zložitý na to, aby banálne a lineárne reagoval na priame pôsobenie. Napríklad, keď sa na určitom úseku súše zvyšuje vlhkosť, tak to spôsobuje zníženie albeda – t.j. odrazovej schopnosti povrchu. Následkom toho sa zvyšuje teplota, čo provokuje búrlivý rast vegetácie a ďalšie zníženie albeda. Jedná sa o lineárnu závislosť. Pri tom všetkom sa s nárastom vyparovania zvyšuje množstvo oblakov, čo vedie k zvýšeniu albeda, zníženiu teploty a úbytku vegetácie, uvádzajúc systém do pôvodného stavu. Toto svedči о komplexnosti systému interakcie a zložitých koreláciách.

Z toho dôvodu antropogénne vylučovanie СО2 do atmosféry, hoci aj je pre klímu „neužitočné“, no nepredstavuje kritický faktor – je to len kvapka v mori celého radu príčin, vplývajúcich na klimatické zmeny.

Takže, čo o tom hovoria vedci z ALLATRA VEDA v správe “O problémoch a dôsledkoch globálnej zmeny klímy na Zemi. Efektívne cesty riešenia daných problémov”:

“Globálna zmena klímy na Zemi ‒ je v základe odvodená od atmosférických procesov a ich cyklickosti. Táto cyklickosť je nevyhnutná. Geologická história našej planéty svedčí o tom, že Zem už nejedenkrát prechádzala podobnými fázami globálnej zmeny klímy. S ohľadom na posledné vedecké údaje (zahrnujúc do toho oblasti  fyziky, astrofyziky, kozmológie, helioseizmológie, astroseizmológie, klimatológie planét) je spektrum pôsobenia kozmických faktorov dostatočne široké. Sú to procesy, ktoré ľudstvo k dnešnému dňu nie je v stave ovplyvniť, preto nemožno podceňovať ich následky, možné riziká a ťažkosti pre ľudí v súvislosti s nastávajúcimi udalosťami na Zemi, a je potrebné sa na tieto udalosti pripravovať”.

Odporúčame vám oboznámiť sa ešte s jedným uhlom pohľadu v otázke antropogénneho faktora, ktorú ozrejmil akademik Igor Michajlovič Danilov v epochálnej relácii “PRICHÁDZA TO. It is coming” na kanále ALLATRA TV:

“Ak sa dnes pozrieme na vzniknutú situáciu – niekto odmieta globálne otepľovanie, niekto zaň bojuje, ale ak máme hovoriť úprimne, opäť je to pre mnohých zdroj obživy. A to, čo sa dnes deje za oknom, to nie je výsledok, presnejšie následok konania človeka, správne? Nie je to teda antropogénny faktor, nie je to výsledok činnosti, povedzme, rozvoja civilizácie, emisie a všetko ostatné. Ono to vplýva,ale ja by som tu prirovnal vplyv antropogénneho faktora na globálne otepľovanie, ospravedlňujem sa za taký príklad, asi nie je až taký dobrý, no poskytuje pochopenie. Keď človek ochorel, napríklad, na onkologické ochorenie a medicína sa už vzdala, už nič nemôže urobiť. Lekári zdvihli ruky a hovoria:  “Je nám ľúto, zostalo vám málo…”, ale človek v tej chvíli pokračuje v porušovaní  životosprávy a ešte fajčí... A tu lekári prichádzajú k záveru, že ho fajčenie zabije. Chápete, analogickú situáciu máme teraz. To, čo sa deje, - to je jeden z cyklov a je nevyhnutný, а ľudský faktor, no to je to isté, ako fajčenie u nášho nešťastného pacienta”.

Krátkym zhodnotením situácie takej, aká v skutočnosti je, môžeme vyčleniť niekoľko základných faktorov, vplývajúcich na procesy globálnej zmeny klímy:

1.      cyklickosť astronomických procesov;
2.      výmena pólov a zmena sklonu Zeme;
3.      zníženie alebo zvýšenie množstva tepla v hlbinách oceána;
4.      zmena intenzity slnečného žiarenia;
5.      zmeny reliéfu a rozmiestnenia kontinentov a oceánov, а tiež zmena ich rozmerov;
6.      zmena zloženia atmosféry, podstatné zvýšenie množstva skleníkových plynov;
7.      zmena albeda zemského povrchu.

A keď všetky tieto faktory začínajú pôsobiť v súčinnosti, môže dôjsť k celkom nepredvídateľným udalostiam.

Nehľadiac na to, že nadchádzajúce klimatické udalosti sú prakticky neodvratné, nie je to dôvod upadať do paniky alebo bezradnosti! Slúžia nám všetkým ako pripomienka, prečo je potrebné zjednocovať  sa, podávať si ruku priateľstva a pomoci. Treba meniť predovšetkým svoj vzťah k ľuďom, stať sa lepším a ľudskejším.

“Iba včasná príprava a jednota národov sveta pred hroziacim prírodným nebezpečenstvom dávajú ľudstvu veľké šance na prežitie a súčasné prekonanie ťažkostí v epoche spojenej s globálnou zmenou klímy planéty” – zo správy “О problémoch a dôsledkoch globálnej zmeny klímy na Zemi. Efektívne cesty riešenia daných problémov”.

 

Pripravené účastníkmi projektu „ALLATRA GeoCenter“

 

                             

 

Zdroj: https://geocenter.info/article/pochemu-menjaetsja-klimat-antropogennye-faktory

 

Líbí se mi 97



Prečo sa mení klíma? Antropogénne faktory alebo globálne astronomické procesy? - Hodnocení: 5.00 z 5.00 . Počet hlasů: 97
Podobné články:



Komentáře

Anand 11.12.2018 18:05 Odpověď

Urcite to nie je ludsky faktor do takej mmiery, ako to radi politici propaguju. Tlacia ich do toho rozne zaujmove skupiny, pre ktorych je to predovsetkym dobrym politickym nastrojom.
Nasa Zem neraz prechadzala obdobim tepla, sucha, ladom, apod., akesi “rocne obdobia” v rotacie Zeme, ako sucast slnecnej sustavy, okolo stredu nasej galaxie. Jeden obeh trva cca 220 mil rokov a za to obdobie galaxia prechadza roznymi obdobiami.
Pekny den.
Anand


Notef 15.11.2018 10:46 Odpověď

Je zvláštne, ako funguje (kamufluje!?) tento systém. Na jednej strane je v mnohých častiach sveta hlad a celkovo nás údajne Zem nevládze uživiť (rukolapným dôkazom sú kontajnery v rozvinutých krajinách, preplnené nepoužitými, no zbytočne zničenými potravinami, ktoré nás “nevládali uživiť”) a zlé je vraj aj to, že sa otepľuje - a to najmä a hlavne v dôsledku produkcie “skleníkových plynov”. Ich hlavnou zložkou (aspoň podľa oficiálnych správ) je oxid uhličitý. Každý školák, ktorý sa učí biológiu vie, že je to životne dôležitý plyn pre všetky zelené rastliny - trávičky, kríčky i stromčeky, bez ktorého by (tentokrát už ale skutočne!) tieto nemohli existovať a teda by sme vlastne mali byť radi, že sa tým zabezpečuje zvyšovanie úrody a zároveň produkcia potravy pre ľudí i zvieratá... V súvislosti s “príslušným” otepľovaním však rastliny intenzívnejšie fotosyntetizujú (spotrebúvajú CO2, teda rastú) a čím viac rastlinky spotrebujú CO2 pri fotosyntéze (tvorbe svojej hmoty), tým viac kyslíka uvoľnia do atmosféry… Ale my namiesto odmeny pokutujeme firmy, ktoré CO2 “vypúšťajú” do atmosféry. Dobrý guľáš. Som celkom zvedavý, kedy spokutujeme aj oceány, ktoré toho CO2 vyprodukujú každoročne (a na rozdiel od našej civilizácie už miliardy rokov) oveľa, oveľa viac, ako všetci ľudia aj so svojimi fabrikami a domácnosťami a autami… - a vlastne (nikomu to prosím nehovorte!) - VEĎ MY VŠETCI HO AJ (niekoľko tisíckrát denne) VYDYCHUJEME!!! Aj všetci naši domáci miláčikovia!!


Mário 14.11.2018 19:30 Odpověď

Často sa snažíme nevidieť čo sa deje s klímou a keď už tak to odbijeme globálne otepľovanie ale je za tým viacero faktorov.



Zanechat komentář

Myšlenka dne

Každá rána, kterou zasadíte v hněvu, se k vám ve výsledku vrátí.


Kalendář událostí

Zasílání aktuálních informací o nových článcích na stránkách Polahoda a dalších projektech MSH "ALLATRA"