Například: Dobré zprávy
Podobenstvo o hlase srdca

     Žil jeden človek. Nebol chudobný, ale nebol ani bohatý. Ničím zvláštnym sa nelíšil od ľudí, ktorí žili okolo. Nebol už mladý, ale nebol ešte ani starý ... A ten človek mal slabú dušu ... Semená dobra už v duši boli - ale ešte nevyklíčili ...
     Žil človek ten - tak, ako okolo neho žili všetci ... A ovládali ho jeho rozmary a jeho neresti ... A spútavali ho jeho obavy a jeho slabosti ... A nedarilo sa mu dobre: jeho život ubiehal ... striedali sa všedné šedé dni ..., nebolo v nich radosti ani úspechy ...
     Každý deň večer ten človek premýšľal: "Tak teda zajtra - budem sa správať lepšie, už sa viac nepoddám svojim slabostiam a svojim nerestiam!"
     Ale prišlo "zajtra" ... - a znova ho ovládali jeho rozmary a neresti a spútavali ho jeho obavy a jeho slabosti ...
     Raz sa človek zamyslel: "Prečo nemôžem žiť tak, ako by som chcel sám? Prečo sa nechovám tak, ako viem, že je potrebné sa správať? Prečo ma ovládajú moje neresti a spútavajú moje obavy? "
     Začal premýšľať - ale nenašiel príčinu toho, prečo nežije tak, ako považuje za správne, prečo sa nespráva tak, ako sám chápe, že správne je. A začal sa vtedy človek pýtať Boha: "Otče môj a Stvoriteľ! Prečo nemôžem žiť tak, ako by som chcel; správať sa tak, ako považujem za správne? Prečo som sa stal otrokom svojich nerestí a svojich rozmarov; svojich obáv a svojich slabostí? V čom je príčina? "
     A Boh mu odpovedal: "Ale veď to nemá žiadnu príčinu! Podľa svojej vôle - sa môžeš správať tak, ako sa sám správať chceš! "
     A povedal vtedy človek: "Poraď mi teda: Ako to mám dokázať a čo mám urobiť - aby moje neresti a moje slabosti prestali ovládať môj život?"
     A Boh odpovedal: "Zakaždým predtým, než čokoľvek urobíš alebo povieš - počúvaj hlas srdca svojho duchovného a urob to tak, ako radí. Tak ovládneš slabosti a obavy a zbavíš sa nerestí a rozmarov!"
     A človek sa rozhodol Božiu radu dodržať.
     Ďalšie ráno vstal a urobil predsavzatie, že zakaždým bude prosiť o radu svoje srdce duchovné - predtým, než čin vykoná; predtým, než slovo prehovorí ...
     A každé ráno starý otec toho človeka - hovoril synovi slová neláskavo, vrčal a nadával. Hovoril mu otec, že je nehodný syn, a že všetky pokolenia synov ľudských - žijú nesprávne, a vypočítaval všetky svoje krivdy a všetky svoje horkosti a obviňoval svojho syna vo všetkom, v čom bol aj v čom nebol vinný ... A začal otec synovi nadávať, slová urážlivé hovoriť.
     A vzkypel hnev v tom človeku kvôli slovám horkým, urážlivým ... Už bol pripravený, ako obyčajne, odpovedať otcovi - a sám slová jedovaté vysloviť, keď si pripomenul Božiu radu.
     A srdce stihlo zašepkať: "Zadrž slová urážlivé, lebo ťa miluje otec tvoj: veď sa zarmucuje kvôli tvojmu nešťastiu! Aj ty ho miluješ! Zadrž slová hnevlivé - a popros o odpustenie!
     A ako odpoveď na nadávky otcovské - sa človek poklonil a povedal: "Odpusť mi!" A hnev zhasol. Objal človek otca - a odišiel za svojou prácou.
      A jeho otec sa začudoval ... a odteraz prestal nadávať.
     A večer šiel človek ten domov po ťažkej práci. Nakúpil si jedlá rozmanité a premýšľal o tom, ako si bude pochutnávať na všelijakých lahôdkach ... Hoci mal veľký sklon k obžerstvu ...
     A zašiel on do domu mladej vdovy, žijúcej s malými deťmi. Žena mu mala splatiť dlh, ale stále nedokázala ušetriť peniaze. Dávno jej chcel povedať, že jej dlh odpustí. A rozhodol sa, že dnes to konečne urobí. A vošiel do domu chudobnej vdovy a povedal jej, že jej odpúšťa jej dlh. Vdova mu ďakovala, klaňala sa až k zemi. A človek už chcel odísť, ale srdce mu šepká tichučko: "Nechaj deťom to jedlo, ktoré si si kúpil pre seba! To budú mať radosť! "
     Človek ten ... tak-tak, že dokázal príkaz srdca splniť. Ale keď rozdal maškrty deťom - i v ňom sa zdvihla radosť veľká. Domov kráča ľahko, celý je šťastím preplnený, nohy pod sebou necíti! A srdce v hrudi - akoby pieseň spievalo!
     Každý deň sa nestávalo, že by človek hlas srdca počul, zakaždým nedokázal splniť to, čo mu našepkávalo ... Ale deň odo dňa sa stále viac pokúšal žiť tak, ako srdce prikazuje, s každým dňom ho stále menej ovládali jeho rozmary a jeho neresti, stále menej ho obmedzovali jeho obavy a jeho slabosti. Klíčili semená lásky srdečné v duši!
     Raz ten človek išiel a vidí: mnoho silných a zlých ľudí bije chlapca dobrého. Ale ľudia, ktorí idú mimo, - len pridávajú do kroku, odvracajú sa, nevmiešavajú sa do toho, obchádzajú stranou: aby sa im samým od tých zlých niečo zlé nestalo. A človek ten smelosťou nevynikal. Chcel tiež prejsť mimo, akoby sa ho to netýkalo ...Ale srdce - nešeptá, ale kričí: "Ak nepomôžeš ty - zabije človeka výborného! Ale ty ho môžeš zachrániť! " Ale človek sa bojí, strach svoj premôcť nie je v jeho silách ... Nedokáže ani utiecť, ani pomôcť ... Ale srdce sa neutišuje: "zachraňuj rýchlejšie!" Začal teda človek volať Boha, pretože nedokázal prekonať strach. A nie šeptom len pre seba, ale z plného hrdla vykríkol: "Bože! Poď sem! Bože! Poď sem! " Ľudia, ktorí išli okolo, sa údivom zastavili. A tí, ktorí kráčali stranou - sa tiež priblížili.
     Začali aj iní zo všetkých strán pribiehať k tomu miestu, zastavovali sa a pozerali: čo sa tu deje a kde je tu Boh? A taký dav sa zhromaždil - že sa zlí ľudia naľakali, pustili chlapca a rýchlo sa schovali.
     A chlapec sa zdvihol zo zeme a ďakuje tomu človeku: "Aký si smelý! Zachránil si ma! "
     Človek ide domov a srdce v hrudi - ako slniečko žiari a hovorí: "Láska je silnejšia než všetky strachy!"
     Čas ubiehal - a život toho človeka bol stále ľahší a radostnejší. Jedného nedeľného dňa si človek ten vyšiel na prechádzku. Šiel, a oproti nemu ide vdova - tá, ktoré dlh odpustil. Usmieva sa na neho vľúdne, hlboko sa klania. A človek ten - na jej krásu sa zadíval ... Ženy ho veľmi priťahovali, ale považoval svoj chtíč - za obrovský hriech. Začal sa človek na stranu odvracať, aby nevidel, ale vtedy si spomenul - a požiadal o radu srdce. A srdce mu hovorí: "Pozri sa poriadne, tiež aj vnímaním duchovným: páči sa ti tá žena?" Človek sa pozrel - a všetko sa v ňom láskou rozsvietilo!
      Hovorí srdcu: "Nepoznám lepšiu! Tej by som dal všetko! "
     "Tak čoho sa bojíš? To nie je chtíč, - čo si praješ nie pre seba, ale chceš druhému darovať! To znamená, - že sa v tebe prebudila láska! Choď za ňou a povedz jej, že ju miluješ! "
     Človek to tak urobil. Pristúpil k nej a povedal: "Milujem ťa! Vezmi si ma! "
     Všetci známi a susedia okolo začali hovoriť: "Taký hlúpy človek! Toľko majetku si nazhromaždil, mohol by si nájsť bohatú nevestu! Ale on - vdovu s malými deťmi si berie!
     Ale človek počuje pieseň srdca: Šťastie daruješ - šťastie dostaneš! Šťastie si pre seba za peniaze nekúpiš! " A srdce horí stále žiarivejšie, stále silnejšou láskou planie! A premieňa - aj slová človeka, aj jeho skutky! A v krátkom čase sa ten človek oženil s tou ženou. A láska ich vzájomná srdečná - začala všetok ich život ožarovať, domov zahrievať! Začali spolu deti vychovávať, tiež rodičov uctievať.
     A ďakoval človek Bohu: "Otče môj a Stvoriteľ! Tvoja rada - celý môj život premenila, šťastie mne darovala! Už som premohol svoje rozmary a svoje neresti, prekonal som svoju nemohúcnosť a svoje obavy! " A Boh mu odpovedá: "Ten, kto sa hlas srdca duchovného naučil počúvať, - toho môže vykonať ešte oveľa viac! Lebo hlas srdca - to je hlas Lásky! A všetko, čo sa s láskou buduje a tvorí, - odo Mňa prichádza! Lebo JA som LÁSKA! "

 

Zo spomienok Apoštola Ondreja

Líbí se mi 41



Podobenstvo o hlase srdca - Hodnocení: 5.00 z 5.00 . Počet hlasů: 41
Podobné články:



Zanechat komentář

Myšlenka dne

Se zdravými myšlenkami – zdravý duch a se zdravým duchem – zdravé tělo.


Kalendář událostí

Zasílání aktuálních informací o nových článcích na stránkách Polahoda a dalších projektech MSH "ALLATRA"