OTVORENIE SA LÁSKE - Z VLASTNEJ SKÚSENOSTI

Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí tvoria, delia sa a prispievajú do novín, nakoľko skúsenosti iných skutočne veľmi pomáhajú uvidieť a odhaliť mnohé taktiež v sebe samej. Rada by som sa podelila s niektorými svojimi pochopeniami a ob­javmi.

Stáva sa, že cez druhého človeka (blíz­kych, priateľov, alebo aj situácie) prichád­za nejaký "program". Napríklad, niekto je v niečom so mnou nespokojný, alebo chce, aby som niečo urobila tak a tak. Alebo na­opak, niekto ma vychvaľuje atď. V určitom okamihu som bola schopná vidieť, ako sa tento pre mňa cudzí program pokúša do mňa vniknúť v zmysle - ponúka šablóna. (Šabló­na - stereotypné spôsoby správania sa, jed­nania, reakcie ako uraziť sa, nahnevať sa, ospravedlňovať sa, chovať sa tak, ako sme naučení a zvyknutí atď.). Moje vedomie sa do nej okamžite zachytáva a všetko to začí­na vo mne pracovať. Napríklad obviňujúc ale ty nie si taká, a taká. A tak som sa snažila pod tlakom vedomia niečo navonok spraviť so situáciou, akosi to riešiť, voľačo napra­viť, nejako človeku vyhovieť. V prípade, keď je program "dobrý": ale aká si ty dobrá, niečo sa ti podarilo, niekto ťa chváli, snažila som sa všetkými silami tento obraz "seba" podporovať. Vedomie mi celý čas hovorilo: „nevieš ľúbiť, nič sa ti nedarí atď.“

Vďaka Bohu, nakoniec som pochopila mechanizmus. V istom momente som po­cítila, že v tomto všetkom mňa niet. Ale kde som ja? A keď som toto pocítila - seba uprostred takej situácie - všetko sa uľahčilo a zjednodušilo. Mnohokrát dochádza k ta­kýmto situáciám, a tak vediac čo prebieha, vracala som sa do stavu Pozorovateľa Du­chovnej podstaty. Všetko bolo v poriadku, zostávala som pokojná a nedovoľovala som vedomiu spúšťať tieto rôzne programy. Cíti­la som Dušu. No stále mi niečo chýbalo. Cí­tila som to, keď som si zrazu spomenula na výrok jedného človeka: "Jeden z indikáto­rov toho, že naozaj duchovne rastieš je, keď sa ti upravujú vzťahy so všetkými ľuďmi."

Moje vzťahy s ľuďmi neboli zlé, ale stále chýbalo niečo dôležité. A hľa, v jed­nej z týchto situácií, v určitom momente prišlo osvietenie: LÁSKA. Odkedy som pochopila mechanizmus, videla som prácu svojho vedomia, no napriek tomu bola celá moja pozornosť sústredená na mňa. Ako to povedať. Vracala som sa do stavu po­koja, cítila som Dušu, Lásku. Voči človeku a situácii neboli pripomienky, ALE nešla som ďalej. Do hĺbky, k druhému človeku. A tento pocit čohosi ... akéhosi nedostatku, akoby som ešte všetko neodhalila ... teraz môžem opísať ako LÁSKU. Ona nemôže byť ničím obmedzená, jej podstata je vše objímajúca a tu, akoby táto Láska čaka­la odo mňa nejakú voľbu. Akoby nemala dostatok priestoru v tomto mojom na seba obmedzenom stave.

A tak sa stalo, že v jednej z týchto situ­ácií som urobila voľbu a šla ďalej. Jedno­ducho ľudsky som sa vynasnažila precítiť a pochopiť človeka. Prečo teraz takto koná? Jednoducho úprimne ho pochopiť a prijať, prosto ako človeka úplne so všetkým čo je v ňom. Bez úvah, hodnotenia a analyzova­nia. Úplne som sa odstránila a celou svojou pozornosťou som sa ponorila do druhého človeka. A len čo som urobila tento krok, jasne som uvidela svoje ego, ktoré, aj keď sa schovalo hlbšie, aj tak pracovalo, zame­riavajúc celú moju pozornosť na mňa sa­motnú. A zatieňujúc Lásku. Nenútene som ho odsunula a povedala: "Nie!" Bože, aký oceán Lásky som objavila!

V tejto Láske nezáleží na tom, kto a ako funguje, aké programy sú spuste­né vo mne i v tom druhom, nie je dôle­žitý ani samotný mechanizmus. Vôbec nič nie je dôležité, pretože všetko dýcha a je naplnené láskou. Nie je jasné ako a odkiaľ vzniká v srdci taká neha, taká láska k človeku. Vôbec nevnímam jeho vedomie, nechápem ako, ale nachádzam potrebné slová, odhaľuje sa schopnosť prejavovať starostlivosť i lásku, aké som v sebe nikdy nemala a za čo ma vedomie neustále obviňovalo. Zacláňalo a obviňo­valo. A Láska vždy je. Len Ju ego zacláňa­lo. Zacláňalo jednotu s druhým človekom.

Keď som to pocítila, vo vedomí sa udia­lo niečo ako "Ach, beda!", lenže nemalo už žiadnu silu. Spravila som voľbu v prospech Lásky. V každej novej podobnej situácii mi táto voľba pomáha zakaždým ju znovu po­tvrdiť. Akoby som sa vo vnútri rozširovala, akoby moje srdce s každým takýmto novým krokom pojímalo stále viac a viac všetkých a všetko. A ako to povedať, to nie ja ľúbim. Ja jednoducho robím voľbu, ale pôsobí samotná Láska...

Tým sa upravujú vzťahy s ľuďmi, tým sa prejavujú i neha, i láska, i dobrota, i schopnosť v každej situácii podporiť človeka, prejaviť mu v tej chvíli potreb­nú starostlivosť a veľa iného. Vzniká obyčajná schopnosť cítiť, čo druhý člo­vek teraz potrebuje a jednoducho mu dávať to, čo môžem v tejto chvíli. Ale najdôležitejšia vec je - len dávať Lásku. Presnejšie, neprekážať Jej prirodzené­mu prejavu. Aké jednoduché to všetko bolo - jednoducho odstrániť seba.

Tento najdôležitejší objav vyvolal vo mne nesmiernu Vďačnosť Bohu za to, ako je usporiadaný tento svet. Nebývajú zlé situ­ácie, a už vôbec nebývajú zlí ľudia. Všetko, čo sa deje v živote, je dar. Je to možnosť urobiť voľbu v prospech Lásky a ešte hlb­šie, plnšie Ju pocítiť. Ako veľmi sa zmenilo moje vnímanie sveta po tomto objave. Celý svet je utkaný Láskou. Akákoľvek situá­cia sa deje preto, aby sme sa otvorili Lás­ke. Ako jednoducho a geniálne je všetko usporiadané. A aké ľahké je teraz robiť voľbu každý deň. Vďaka Bohu.

Maria Martynova