Například: Dobré zprávy
Nové dôkazy o možnej globálnej katastrofe - pokračovanie témy:

Úvod:
 
Táto téma je pokračovaním článku "Tajemství Angkor Vat a plošiny v Gíze je odhaleno - kyvadlo Oriónu a Draka. Apokalypsa dnes?" Minule som posudzoval len jeden zdroj, knihy Grahama Hancocka, v tomto článku posúdim rôznych autorov, v prácach ktorých existujú zmienky o teórii katakliziem a zmenách klímy v minulosti. A začnem od azda najpozoruhodnejšieho zdroja, knihy Anastasie Novych "Sensei IV".

Pred dvadsiatimi tisícmi rokov, kedy ešte väčšiu časť Európy pokrývali ľadovce, sever Afriky predstavoval celkom kvitnúci kút zeme. Ale keď ľadovce ustúpili a klíma sa stala suchšou, vtedy sa začali aj obdobia sucha. No teraz nebudeme o tomto. Ak sa pozrieme z kozmu na geografickú oblasť severovýchodu afrického kontinentu, tak môžeme uvidieť medzi pieskami púšte prekrásny, rozkvitajúci kvet modrého lotosu, ktorý vytvára rieka Níl (medzi iným, kto to ešte nevie, teraz je to najdlhšia rieka na svete). Vďaka svojej širokej trojuholníkovo-miskovitej delte, ktorá ústi do Stredozemného mora, na okvetné lístky sa podobajúcim žilkám riek v oblasti samotnej delty a tiež dlhej kľukatej stuhe rieky, podobá sa Níl na pučiaci kvet lotosu na dlhej stonke. A pred dvanásť a pol tisíc rokmi, vďaka pobrežnej línii tejto delty, podoba s lístkami kvetu lotosu bola ideálna. Prakticky pri "základe kvetu" sa v tom čase nachádzala Šambala, presnejšie Preddverie Šambaly. Jej predchádzajúce sídlo bolo na brehu veľkolepého jazera, tam, kde sú teraz vody Čierneho mora. A nasledujúce už bezprostredne v horách na Belovodí, kde sa Preddverie Šambaly nachádza aj doteraz.

obr_21

- Počkaj minútku, predtým si hovoril, že vedľa "základu kvetu" sa rozkladalo Preddverie Šambaly?! Vychádza to tak, že predtým sa Preddverie Šambaly nachádzalo v ohniskách civilizácie. Teda, ako tomu rozumiem, predpokladá to možnosť častejšieho kontaktu Bódhisattvov s ľuďmi?
- No, v počiatkoch formovania civilizácie to je jednoducho nutnosťou. Takže nie je nič prekvapujúce v tom, že Bódhisattvovia boli otvorene prítomní medzi ľuďmi. Tým viac, že celé ľudstvo v tej dobe predstavovalo malé skupinky ľudí, ktorí boli prirodzene ochraňovaní  pred vonkajšími zemskými aj kozmickými faktormi."

 

________________________________________

Čože núti výskumníkov, nadšencov a niektorých predstaviteľov oficiálnej vedy veriť v existenciu minulých civilizácií, v ich zničenie katastrofami a v zrodenie na ich pozostatkoch našej civilizácie, rozoberme tento moment.
 
1. MYTOLÓGIA.
 
V mýtoch rôznych národov sveta existuje informácia o potope. Hovoriac o všade rozšírených informáciách o katastrofe, anglický etnológ J.G. Fraser napríklad poznamenáva, že zo 130 indiánskych kmeňov Severnej, Strednej aj Južnej Ameriky niet ani jedného, v ktorého mýtoch by sa neodrážala táto téma.

Príklady:

"Kódex Chimalpopoka":
"Nebo sa priblížilo k zemi a v jednom dni všetko zahynulo. Dokonca aj hory sa skryli pod vodou... Hovorí sa, že skaly, ktoré vidíme teraz, pokryli celú zem a "tetzontli"(kamenná láva) kypela a klokotala s veľkým hlukom a vzdúvali sa hory červenej farby..."

"Popol Vuh":
"Bola vyvolaná veľká potopa... Tvár Zeme potemnela a začal padať čierny dážď; lejak dňom a lejak nocou... Ľudia utekali v zúfalstve... Pokúšali sa dostať na strechy domov, ktoré sa rúcali a hádzali ich na zem. Pokúšali sa vyliezť na vrcholky stromov, no stromy ich zhadzovali, ľudia hľadali záchranu v jaskyniach a dierach a ony ľudí pochovávali. Tak sa ukončila záhuba (rodu, rasy) ľudí, odsúdených na zničenie."

"Spomienka na to sa zachovala aj u indiánov povodia Amazonky, ktorých legendy rozprávajú, že raz sa ozval strašný rev a dunenie. Všetko sa ponorila do mraku a potom sa na zem spustil lejak, ktorý zmyl všetko a zatopil celý svet. ...Voda sa zdvihla do veľkej výšky – znie jedna z brazílskych legiend, - a celá zem bola ponorená vo vode. Mrak a lejak neprestávali. Ľudia bežali, nevediac, kam sa schovať; liezli na najvyššie stromy a hory."
 
"Kniha Dzyan":
43. Postavili obrovské mestá. Stavali zo vzácnych zemín a kovov, z vyvrhnutých ohňov, z bieleho kameňa hôr aj čierneho kameňa, vysekávali svoje vlastné zobrazenia, vo svojich rozmeroch a podobách a klaňali sa im.
44. Obrovské zobrazenia postavili, deväť yatis vysoké, vo veľkosti svojich tiel. Vnútorné ohne zničili zem ich otcov. Voda ohrozovala Štvrtú.
45. Zdvihli sa Prvé veľké vody. Sedem veľkých ostrovov pohltili.
46. Všetci pobožní boli zachránení, všetci nečestní boli vyhubení. Spolu s nimi väčšina veľkých zvierat, ktoré vyšli z potu Zeme.
 
"Piesne vtáka Gamajun - Zvitok šestnásty"
16.28
Keď rozbil Dažbog Zlaté Vajce -
Rozľahol sa hlas Rodu nebeského:
- Z Vajca vzniká Veľký Oheň!
Nadchádza Koniec Svetla Bieleho!
16.29
Vzdúvajú sa Vody Veľké!
Prišiel čas očistiť Zem!
Rozostúp sa na všetky strany,
Matka Zem! Hnev sa blíži!
 
"Kniha mŕtvych, kapitola 175":
"Oni bojovali, uviazli v sporoch, spôsobovali zlo, vyvolávali nepriateľstvo, páchali vraždy, vytvárali žiaľ a útlak... [Teda prečo] hodlám zmyť všetko, čo som nestvoril. Zem sa musí omyť vo vzdutej vode zúrivosťou potopy a znova sa stať čistou, ako v prvobytných časoch".

obr_12

Niektorí vedci sa domnievajú, že bola nejedna celosvetová potopa a ľudstvo sa nie jeden krát likvidovalo vodou, dátumy sa uvádzajú najrozličnejšie, možno naraziť na číslo idúce ďaleko do minulosti pred 300 000 rokmi, ale zaujímavejšie je číslo: okolo 13 000 rokov naspäť.

"Pamätáte iba jednu povodeň, - hovorili v VI. storočí pred naším letopočtom filozofovi Solónovi egyptskí žreci, – ale ich bolo dovtedy veľa. Čas od času je naša civilizácia, ako aj iné národy, zničená vodou, ktorá sa valí z neba... Ľudstvo postihovali v minulosti a ešte postihnú v budúcnosti početné katastrofy."

Dajú sa nájsť tiež informácie o nebeských telesách, kométach alebo meteoritoch, ktoré padali na zem.

"Niektorí výskumníci tiež pripúšťajú myšlienku o zrážke našej Zeme v minulosti s kométou, alebo podľa amerického výskumníka I. Velikovského, dokonca s chvostom kométy. Či už nie o tomto nebeskom "Veľkom Hadovi", ktorý sa objavil na nebi a spadol na Zem, čítame v piatej knihe mayského kódexu "Chilam Balam"? "Padal ohnivý dážď, - hovorí kódex, - zem sa pokryla popolom, stromy sa skláňali k zemi. Skaly a stromy boli rozdrvené. Z oblohy spadol Veľký Had... Nebo spolu s Veľkým Hadom spadlo na Zem a zatopilo ju."

Predpokladaná zrážka Zeme s jadrom kométy je schopná spôsobiť našej planéte nešťastie nie menšieho rozsahu, ako stretnutie s asteroidom. Ako vypočítal slávny americký astronóm H.C. Urey, energia uvoľnená touto zrážkou by sa rovnala 500 000 vodíkových bômb.

Celý rad dochovaných správ súvisiacich s katastrofou hovorí o objavení sa na oblohe akýchsi telies, ktoré potom spadli na Zem (alebo z nej boli vyrazené). Napríklad V. kniha  "Sibyly" hovorí o objavení sa na východnom horizonte nejakého ohnivého telesa, svetlo ktorého zatmilo slnečné svetlo a ktoré sa potom zrútilo do oceánu. Írske legendy hovoria o podivných "mrakoch", vzniknutých na oblohe po potope, ktoré sa rozpadali a padali na Zem, spôsobujúc obrovskú skazu. Očividne medzi podobné správy patrí aj jedna z indických legiend, tvrdiaca, že po potope na nebi vzišlo sedem sĺnc, ale potom jedno slnko požralo šesť ostatných.

INFORMÁCIE O ZMENE KLÍMY.

"Prvá z dvoch šťastných zemí a krajín, ktoré som ja, Ahura Mazda vytvoril, bola Aryane Vaejah... Ale hneď na to Angra Mainju, nositeľ smrti, stvoril ako jej protiváhu mocného hada a sneh. Teraz je tam desať mesiacov zima a len dva mesiace leto, mrzne tam voda, mrzne zem, mrznú stromy... Všetko navôkol pokrýva hlboký sneh a je to najhroznejší z nápadov..."

"A Ahura Mazda sa obrátil na Jimu a povedal mu: "Ó spravodlivý Jima... Na materiálny svet sa chystá padnúť osudová zima, nesúca so sebou nespútaný deštruktívny mráz. Zhubná zima, kedy napadne obrovské množstvo snehu... A uhynú všetky tri druhy zvierat: tie, čo žijú v divokých lesoch, tie, ktoré žijú na vrcholkoch hôr, aj tie, ktoré žijú v hlbinách údolí pod ochranou chlievov.

A preto vybuduj pre seba 30 Var s rozmermi pastviska. A priveď sem zástupcov všetkých druhov zvierat, veľkých i malých, aj hospodárskych zvierat, aj ľudí, aj psov, aj vtákov, aj oheň horiaci.

Urob to tak, aby tam tiekla voda. Po brehoch vodnej nádrže na stromy nasaď vtákov medzi večne zelené lístie. Zasaď tam vzorky všetkých rastlín, najkrajších a najvoňavejších a plody najšťavnatejšie. A všetky tieto veci a bytosti prežijú, pokiaľ sú vo Vare. No nech ťa ani nenapadne umiestniť sem stvorenia deformované, slabé, choromyseľné, nemravné, falošné, zlé, žiarlivé a rovnako ľudí s krivými zubami a malomocných."

"Asin kázal človeku nabrať čo najviac dreva a pokryť chyžu hrubou vrstvou rákosia, pretože prichádza Veľký Chlad. Keď pripravili chyžu, Asin s človekom sa v nej zatvorili a čakali. Keď nastal Veľký Chlad, prišli trasúci sa ľudia a začali ich žiadať o uhlíky. Asin bol tvrdý a delil sa o uhlíky iba so svojimi priateľmi. Ľudia začali zamŕzať, kričali celý večer. Do polnoci všetci umreli, mladí aj starí, muži aj ženy... Ľad a pľušť sa držali veľmi dlho, všetky ohne vyhasli. Mráz bol hustý ako koža."

Ako i v avestských legendách, aj tu bol veľký chlad sprevádzaný veľkou tmou. Povedané slovami staršinu z národa Toba, tieto nešťastia boli zoslané "pretože keď je zem plná ľudí, musí sa zmeniť. Musí sa zredukovať populácia, aby sa zachránil svet... Keď prišla dlhá tma slnko zmizlo a ľudia začali hladovať. Keď sa jedlo celkom minulo, začali jesť svoje deti. A nakoniec umreli..."

obr_13

 

 obr_14

obr_15

obr_16

Z uvedených zdrojov môžeme urobiť záver, že zem bola minimálne jeden krát zatopená, oblasti, kde bolo predtým teplo, sa pokryli snehom, zmenila sa klíma, na zem padali nebeské telesá, kométy či meteority, ľudia, ktorí sa stali svedkami týchto udalostí, ich zachovali vo svojich ústnych legendách ako pamiatku na to, čo bolo a ako varovanie pre nasledujúce pokolenia o tom, že sa to môže zopakovať. 

2. STARÉ MAPY.

Sú to mapy Piriho Reisa, Orontea Finaea, Hadži Ahmeda a Mercatora, vytvorené v rôznych časoch a nezávisle na sebe.

obr_8

obr_11

obr_9

obr_10

Trochu sa pristavím pri mape Piriho Reisa.

• Rovník Zeme je vymeraný s presnosťou okolo 100 km, bez čoho by zostrojenie mapy nebolo možné.

• Pobrežná línia Antarktídy zodpovedá tej, ktorá bola najmenej pred 6000 rokmi, keď ešte nebola pokrytá ľadom poslednej doby ľadovej.

• Mapa je jednou z prvých, ktoré ukazujú obidve Ameriky. Skoršie štúdie potvrdzujú, že na mape boli už presné súradnice Amerík len 21 rokov po plavbe Kolumba, ktorý nedoplával k samotným kontinentom, ale len ku Karibským ostrovom. Nápisy na Reisovej mape hovoria o tom, že použil staršie mapy, vrátane tých, ktoré nakreslil samotný Kolumbus. Reis predpokladá, že Kolumbus mal staré mapy k dispozícii a motivovali ho k expedíciám.

• Stred projekcie zdrojovej mapy bol umiestnený v mieste, ktoré v súčasnej dobe zaujíma egyptské mesto Alexandria - starobylé kultúrne centrum, kde bola najväčšia knižnica staroveku.

• Reis v komentároch píše, že niektoré z jeho zdrojov sú datované do doby Alexandra Macedónskeho (r. 332 pr. n. l.).

• Mapa Piriho Reisa, ktorá je autentickým dokumentom a v žiadnom prípade nie podvrhom, bola zhotovená v Konštantínopole v roku 1513. Zobrazený je na nej západný breh Afriky, južné pobrežie Južnej Ameriky a severný breh Antarktídy.

• Piri Reis nemohol získať informácie o poslednej oblasti od súčasných bádateľov, pretože Antarktída zostávala neobjavená až do roku 1818 - viac ako 300 rokov odo dňa, keď nakreslil svoju mapu.

• Pobrežná hrana Zeme Kráľovnej Maud, zobrazená na mape bez ľadového príkrovu, je najväčšou záhadou, pretože posledným obdobím, kedy ju bolo možné preskúmať a zaniesť na mapu, sa javí byť rok 4 000 pr. n. l. 

• Najstarší dátum, kedy takýto problém mohol byť vyriešený, je ťažké určiť presne, ale zdá sa, že litorál (pozn. pobrežná oblasť) Zeme Kráľovnej Maud nebol ukrytý pod ľadom po dobu najmenej 9000 rokov – pokým ho nepohltil rozširujúci sa ľadovec.

• Histórii nie je známa civilizácia, ktorá by mala možnosť alebo potrebu preskúmať túto pobrežnú líniu v uvedenom období medzi rokmi 13 000 až 4 000 pr. n. l.                            

• Ako to možno vysvetliť? Piri Reis nám ochotne dáva odpoveď v poznámkach napísaných jeho rukou na poliach mapy. Hovorí, že nenesie zodpovednosť za prvotné meranie a kartografiu. Naproti tomu sa priznáva, že hral úlohu jednoduchého spracovateľa a kopistu a jeho mapa sa zakladá na veľkom množstve máp, ktoré boli pôvodnými zdrojmi.

Teda ešte pred obdobím oficiálnej histórie existovala civilizácia, ktorá buď dlho a veľa plávala, alebo lietala.


 
TEÓRIA KATASTROF A ZMIENKY O KLIMATICKÝCH ZMENÁCH V PRÁCACH ROZLIČNÝCH AUTOROV.

 

obr_7

Charles Hutchins Hapgood (15. mája 1904, New York - 21.decembra 1982, Greenfield, Massachusetts) - americký vedec známy ako autor teórie katastrofického posunu pólov.

"Skrátka ona uvažuje o možnosti preklzovania päťdesiatkilometrovej litosféry našej planéty po celom povrchu dotyku vzhľadom na jej centrálne jadro. Tvrdí sa, že práve týmto spôsobom sa veľké plochy na západnej pologuli presunuli južným smerom k rovníku a južnejšie rozložené – súhlasne tomu k južnému polárnemu kruhu. Netreba to chápať tak, akoby premiestňovanie prebiehalo prísne v smere sever-juh, pozdĺž poludníka; najskôr došlo k pootočeniu okolo centrálnych rovín toho, čo sa teraz nazýva Spojenými štátmi. V dôsledku tohto sa severovýchodný sektor severnej Ameriky (kde sa v Hudsonovom zálive predtým nachádzal severný pól) premiestnil na juh za hranicu polárneho kruhu, do miernejších šírok a v rovnakom čase sa severozápadný sektor (Aljaška a Yukon) pohol na sever za polárny kruh spolu so značnou časťou Sibíri. 

Na južnej pologuli sa podľa modelu Hapgooda kontinent, ktorý dnes nazývame Antarktídou a ktorého značná časť sa nachádzala predtým v miernej, dokonca až teplej zemepisnej šírke, premiestnil celkom za polárny kruh. Veľkosť posunu bola asi 30° (približne 3000 km); v podstate sa udial medzi rokmi 14 500 až 12 500 pr. n. l., no niektoré s tým spojené javy planetárneho rozsahu pokračovali so značnými prestávkami až do roku 9 500 pr. n. l."

 

obr_6Graham Hancock (nar. 02. augusta 1950, Edinburgh, Škótsko) - britský spisovateľ a novinár, autor vyše desiatky kníh a dvoch dokumentárnych filmov, vyrobených ním pre britskú televíznu stanicu „Channel 4“. Hancockove knihy boli preložené do 27 jazykov a publikované celkovým nákladom viac ako 5 miliónov exemplárov.

"Ako vie každý školák, ktorý sa učí geografiu, skutočný sever (severný pól) nie je celkom to isté, čo magnetický sever, čiže smer, ktorým ukazuje magnetická strelka kompasu. V skutočnosti sa dnes severný magnetický pól nachádza v severnej Kanade, zhruba 11° od súčasného severného pólu. Nedávne výskumy v oblasti paleomagnetizmu ukázali, že za posledných 80 miliónov rokov bola magnetická polarita Zeme vystavená prevráteniu vyše 170 krát...
Čo vyvoláva toto obrátenie poľa?

Počas svojho pôsobenia na Cambridgeskej univerzite geológ S.K. Runcorn uverejnil v časopise "Scientific American" článok s nasledujúcim vyhlásením:
"Zdá sa, že niet pochýb o tom, že magnetické pole Zeme je spojené nejakým spôsobom s rotáciou planéty. A to vedie k pozoruhodným záverom ohľadne rotácie Zeme... Nevyhnuteľným záverom je to, že rotačná os Zeme sa presúvala. Inými slovami, planéta "sa prevaľovala", čo menilo umiestnenie jej geografických pólov."
Runcorn, ako vidíme, hovorí o nejakom reverze, prevrátení pólov o 180°, kedy sa Zem doslova prekoprcne - ale veď k rovnakým výsledkom z pohľadu paleomagnetizmu  by mohlo viesť aj preklzovanie kôry týkajúce sa geografických pólov. V každom prípade, dôsledky pre civilizáciu a pre život celkovo by boli nepredstaviteľne hrozné.
Samozrejme, Runcorn sa môže mýliť; možno že inverzia pólov môže nastať pri neprítomnosti iných katastrof.
Ale môže mať aj pravdu.

Podľa správ zverejnených v "Nature" a "New Scientist" k poslednej geomagnetickej inverzii došlo iba pred 12 400 rokmi - v XI. tisícročí pr. n. l.
To je samozrejme rovnaké tisícročie, kedy, ako sa zdá, vyhynula staroveká civilizácia Tiahuanaco v Andách. Rovnaké tisícročie pripomínajú orientácia a plán veľkých astronomických monumentov na plošine Gízy a charakter erózie Sfingy. A práve v XI. tisícročí pred naším letopočtom náhle utrpel nezdar "predčasný poľnohospodársky experiment" v Egypte. Zároveň na celom svete vyhynul obrovský počet druhov veľkých cicavcov. Zoznam môže pokračovať: prudký vzostup hladiny mora, vetry so silou uragánu, búrlivé búrky, sopečné poruchy a tak ďalej.

Vedci očakávajú, že budúca inverzia magnetických pólov Zeme sa bude diať okolo roku 2030. Vari nás čaká planetárna katastrofa? Či sa nechystá kladivo udrieť po 12 500 ročnej práci kyvadla?"

 

obr_5Alexander Alfredovič Gorbovskij (14. január 1930, Kyjev, Ukrajinská SSR, ZSSR - 09. december 2003, Londýn, Veľká Británia) - sovietsky spisovateľ, historik-orientalista a indológ, autor vedecko-populárnych a vedecko-umeleckých kníh, fantastických poviedok. Kandidát historických vied (1959), člen Zväzu spisovateľov ZSSR (1979).

Gorbovského som už citoval, keď som písal vyššie o mytológii, uvediem ešte niekoľko citátov z jeho kníh. Sám Gorbovskij robí nasledujúci záver o predpokladanom období katakliziem na zemi: "Takto, dva tieto termíny – rok 11 650 (11 652 alebo 11 653) pr. n. l. a rok 11 542 pr. n. l. – možno pokladať za pravdepodobné časové rámce začiatku a ukončenia obdobia katastrofy." Predsa však sa uňho nachádza aj údaj rok 10 400 pr. n. l., t. j. pred 12 400 rokmi, presne ten istý dátum, ktorý je uvedený vyššie u Hancocka.

"Udivuje všadeprítomnosť a súčasný priebeh tohto prerušenia. Je možné ho vysledovať na americkom kontinente, v Európe a nakoniec aj v Centrálnej Ázii. V horách Kurdistanu existuje slávna jaskyňa Šánidar, ktorej kultúrne vrstvy predstavujú akoby neprerušujúcu sa kroniku 100 000 rokov ľudskej histórie. Jedna vrstva nasleduje za druhou, jedna epocha strieda druhú, pokiaľ na hranici tohto dátumu – 10 400 pr. n. l. – nenastupuje náhle prerušenie."

"Informácie o miestnych kataklizmách sa často "vrstvia" na spomienky o tej zhubnej katastrofe, na ktorú si uchovávajú spomienky všetky národy sveta. A preto je ťažké upresniť, kedy došlo k predpokladanej globálnej katastrofe. Ale predsa len sa možno pokúsiť odpovedať na túto otázku.

Klimatológia. Sovietski vedci, akademik V.A. Obručev a E.M. Hagemeister vyslovili predpoklad, že koniec poslednej doby ľadovej na severnej pologuli je priamo spojený s poklesom nejakej súše v Atlantickom oceáne. Pokles tejto súše dovolil Golfskému prúdu zamieriť na sever a epocha zaľadnenia v Európe a Grónsku sa skončila.

obr_1



Čas od času sa dostávajú do rúk bádateľov nálezy rôzneho druhu, ktoré potvrdzujú, že niekedy v Atlantickom oceáne naozaj existovala pevnina. Tak vo švédskom časopise "Ymer" bol publikovaný článok o objave vedca P.V. Kolbeho, ktorý pri zbere vzoriek zo dna Atlantického oceánu v hĺbke 3 600 metrov, vytiahol zvyšky vodných rias, ktoré môžu existovať výlučne v sladkej vode. Jediným vysvetlením tohto objavu môže byť predpoklad, že na tomto mieste kedysi existovala súš.

V roku 1898 posádka francúzskej lode, zaoberajúca sa opravou kábla, položeného na dne  Atlantického oceánu, náhodne vytiahla na povrch kus skaly sopečného pôvodu. O nález sa začali zaujímať vedci. Ukázalo sa, že podobná sklovitá láva sa mohla vytvoriť iba pri atmosférickom tlaku. Táto láva sa datuje do 13. tisícročia pr. n. l.

Koniec zaľadnenia v Európe spadá, ako je známe, do 10. tisícročia pred naším letopočtom. A teda katastrofický pokles pevniny v Atlantiku musel nastať niekde medzi týmito dvomi dátumami.

Tieto údaje úplne zodpovedajú tomu dátumu potopenia Atlantídy, ktorú nachádzame u Platóna,- rok 9570 pred naším letopočtom, teda tiež 10. tisícročie.
Podľa mienky radu vedcov, v rovnakú dobu, t. j. niekde v okolí 10 000 rokov pr. n. l. vo svete došlo k ďalšiemu klimatickému posunu – prudkému nárastu vlhkosti.

Hydrografia. Niagarský vodopád sa skladá z radu kamenných stupňov, ktoré v priebehu dlhej doby zakúšali nápor padajúcej vody. Keď sa jeden z týchto stupňov stal rozmytý, voda sa vrhla na nasledujúci atď. Podarilo sa určiť, že čas objavenia sa Niagarského vodopádu, ktorý vznikol následkom prudkých geologických zdvihov v danom regióne, je 8. – 13. tisícročie pr. n. l."

"Ako vidíme, správy týkajúce sa katastrofy svedčia o tom, že táto perióda je poznamenaná aj aktivizáciou sopečnej činnosti. Vyššie sa hovorilo o vzorke lávy, zobratej zo dna Atlantického oceánu. Nedávno počas hĺbenia vrtu v ľadovom pancieri Antarktídy, v hĺbke takmer poldruha kilometra, boli objavené stopy sopečného popola. Teraz sa výskumníci snažia zistiť, či bol tento popol zanesený z druhých kontinentov, alebo či je to dôsledok miestnej sopečnej činnosti. Avšak, najzaujímavejší je dátum, ku ktorému sa vzťahuje popol – medzi 8. až 12. tisícročím pred naším letopočtom."

"Nie menším zmenám je vystavená aj obežná dráha Zeme. Geológovia došli k záveru, že každých 92 tisíc rokov Zem mení tvar svojho pohybu okolo Slnka, raz sa k nemu približuje a inokedy sa od neho vzďaľuje. 

Takýmto spôsobom postavenie našej planéty v priestore zďaleka nie je stabilné, so všetkými klimatickými a ostatnými dôsledkami, ktoré vyplývajú z tohto faktu pre jej obyvateľov. Predsa však vo všetkých týchto prípadoch hovoríme hlavne o pomalých zmenách; nehovoríme o premenách, nesúcich katastrofický charakter. Čo by mohol spôsobiť podobne náhly posun pólov? Podľa prepočtov sovietskeho vedca G. D. Chizanašviliho, zemská rotačná os sa musí vždy zhodovať s osou maximálneho momentu zotrvačnosti. Akýkoľvek posun hmoty na zemskom povrchu mení os maximálnej zotrvačnosti. V súlade s tým sa pod rovnakým uhlom musí vychýliť aj os otáčania, teda dôjsť k posunu pólov Zeme. Môže sa to stať v dôsledku veľkých geologických posuvov.

Teda, vytvorenie osemkilometrového masívu Himalájí, ktoré premiestnilo o niekoľko stupňov zemskú os, spôsobilo posun pólov. V dôsledku toho, poznamenáva jeden z výskumníkov, sa obrovské priestory, pokryté bujným rastlinným kobercom a osídlené množstvom živočíchov, premenili na ľadovú púšť.

V druhom prípade, a práve o tom tu hovoríme, k takému presunu hmoty na povrchu Zeme mohla viesť gigantická prílivová vlna. Následkom toho muselo dôjsť ku zmene rotačnej osi Zeme a posunu pólov."

obr_17

U Gorbovského je ešte jeden zaujímavý moment, na ktorý som obrátil pozornosť: "Jeden z babylonských klinopisných textov nazýva rok, kedy došlo k potope, "rokom revúceho draka". Samozrejme, môže to byť rok draka, ako aj my teraz máme rok draka podľa čínskeho kalendára, ale podľa mňa to aj môže ukazovať na obdobie (úsek) času, kedy sa súhvezdie Draka nachádzalo v svojom najvyššom bode (alebo blízko k nemu) a Orión v najnižšom bode (alebo blízko k nemu).

 

 

obr_2

Bethe Hagens – americká nasledovníčka teórie IDŠZ, doktorka antropológie, aktívny účastník vedeckého zväzu University of Cincinnati, vývojárka projektov využitia obnoviteľnej energie v severozápadných štátoch USA, redaktorka vydania "Acorn News".

V jednom z  jej diel je možné prečítať nasledovné: "V našej dobe začínajú geológovia vedecky skúmať túto dobu z úplne iného dôvodu. Teraz sú schopní presne určiť okamih, asi 10 600 rokov pr. n. l., kedy hlbokovodný severoatlantický prúd "náhle" zmenil svoj smer. Tento prúd ide na juh od Grónska a obchádza koniec Afriky, hrá obrovskú úlohu v dnešnej klíme, pomerne miernej pre Západnú Európu. Vytvára sa, keď sa husté slané vody z juhu ochladzujú pri Grónsku a stávajú sa dostatočne ťažkými, aby sa spustili ku dnu oceána. Bol veľmi slabý, ak vôbec existoval, počas posledného zaľadnenia, no pravdepodobne sa náhle obnovil okolo roku 10 600 pr. n. l. – presne koncom aztéckeho dňa Krokodíla a začiatkom dňa Vetra. Vtedy sa aj zvýšila koncentrácia skleníkových plynov. Vedci zistili ich akumuláciu, ale nevedia presne, či oni vyvolali oteplenie klímy. O niekoľko storočí (iba niekoľko stupňov precesie) sa začali topiť ľady severného pólu a začala sa dvíhať hladina svetového oceánu. Reťaz príčin, ktorá vyvolala tieto udalosti, je zatiaľ neznáma."



 

 

 

 

obr_3E.V. Andrejevová

"Výskumy vykonané za polárnym kruhom dokázali, že do doby ľadovej tu bola teplejšia klíma. Na Novosibírskych ostrovoch boli nájdené zvyšky kmeňov jelše a brezy. Na Veľkom Ljachovskom ostrove boli objavené početné pozostatky mamutov, čo dokazuje, že tu bolo veľa trávy, slúžiacej ako potrava týmto obrovským zvieratám. V tundre severnej Sibíri rástli stromy 4-6 m vysoké. A na ostrove Nová Sibír sa našli zvyšky topoľa, polárneho smrekovca, sekvoje a iných hrubokmenných stromov.

Z akého dôvodu začalo zaľadnenie na severnej pologuli Zeme pred niekoľkými desiatkami tisícročí a prečo sa v posledných tisícročiach takmer zastavilo, ale na južnej pologuli zostalo?

E. Hagemeister odpovedá na tieto otázky takto: zdá sa, že sa objavila nejaká prekážka, ktorá prerušila prístup teplého morského Golfského prúdu z Atlantického oceánu na sever. Touto prekážkou mohli byť nové úseky súše, vzniknuté v oceáne.

Berúc na vedomie sopečnú činnosť a zemetrasenia v oblasti oceánu, sopečný pôvod ostrovov, dodnes nestratenú možnosť vzniku nových ostrovov a to, že v dávnejších dobách bol vulkanizmus v Atlantickom oceáne významne silnejší, možno pokladať za pravdepodobné, že kedysi v oceáne vznikol veľký masív súše, ktorý bol pomenovaný Atlantídou.

Možno na začiatku vznikali jednotlivé ostrovy, ktoré sa potom spojili do väčšieho ostrova, alebo kontinentu, ktorý prehradil prístup teplému Golfskému prúdu z juhu na sever. Ako plynuli tisícročia, táto pevnina začala postupne klesať, drobiť sa na časti a nakoniec z nej mohla zostať iba centrálna časť, ktorá predstavovala Poseidóniu, opísanú Platónom.

Po potopení Atlantídy Golfský prúd opäť získal prístup na sever. Sovietske expedície k severnému pólu zistili, že teplá voda Golfského prúdu preniká na sever do našich polárnych morí a na východe dosahuje Wrangelov ostrov. Prinesenie rovníkového tepla vodami Golfského prúdu do severného polárneho bazénu prudko zmenilo klímu: zaľadnenie začalo slabnúť, ustupovalo stále ďalej na sever a ľadová doba na severnej pologuli skončila. Ako určili geológovia, bolo to pred 10-12 tisíc rokmi."

"E. Hagemeister píše (v roku 1955): "Sovietska expedícia na ľadoborci "Sadko" pomocou rozpadu Tória určila, že vody Golfského prúdu prenikli do Severného ľadového oceánu pred 10-12 tisíc rokmi."

"Podľa rozmiestnenia rádioaktívnych prvkov v sedimentoch sa stanovuje ich vek. Podľa týchto údajov, posledná chladná (ľadová) perióda sa začala pred 18-20 tisíc rokmi. Vystriedaná bola súčasnou post-glaciálnou epochou, ktorá sa začala približne pred 9-10 tisíc rokmi. V tom čase sa znova ustálilo široké spojenie Arktického bazénu s Atlantickým oceánom, o čom svedčia veľké množstvá dierkavcov severoatlantického typu v usadeninách dna.

Prehliadka nových stĺpcov podkladu, dodaných z driftujúcich staníc "Severný pól-3" a "Severný pól-4", potvrdzuje získané výstupy. 

Hydrológ M. Jermolajev pri výskume histórie Karského mora zistil, že pred 3-5 tisíc rokmi začal súčasný režim Karského mora, pretože sa v tom čase znova zosilnil prítok teplých vôd Golfského prúdu a dodávky mangánu sibírskymi riekami. Pred 10-12 tisíc rokmi (v VIII.-X. tisícročí pr. n. l.) bolo rovnaké vnikanie vôd Golfského prúdu a režim Karského mora bol podobný súčasnému, len povrchové vody boli chudobnejšie na mangán."

 obr_19

Uviedol som len niekoľko autorov, ktorí píšu o kataklizmách a zmenách klímy v minulosti, v skutočnosti je zdrojov viac, kto chce, určite si nájde príslušné informácie. Nateraz nebudem robiť nijaké vývody a závery, miesto toho uvediem ešte niekoľko úryvkov, ku ktorým, myslím si, žiadne komentáre z mojej strany nie sú potrebné.

NAMIESTO ZÁVERU:
 
"Keď hviezda Bal spadla tam, kde je teraz iba nebo a more, sedem miest so zlatými bránami a priezračnými chrámami sa zatriaslo a zakolísalo, ako lístie v búrke; a tu prúdy ohňa a dymu stúpli z palácov. Výkriky ľudských davov naplnili vzduch. Hľadali útočisko v svojich chrámoch a pevnostiach a svätá múdra Mu sa zdvihla a vravela im: "Vari som toto všetko nepredpovedala?"

Aj muži, aj ženy, ozdobení drahocennými kameňmi a trblietavým šatom, prosíkali: "Mu, zachráň nás!" a Mu odpovedala: "Vy všetci zahyniete, so svojimi sluhami a svojimi bohatstvami a z vášho popola povstanú nové národy. Ak pozabudnú, že lepší nie je ten, ktorý berie, ale ten, ktorý dáva, očakáva ich rovnaký osud." Plamene a dym dokončili slová Mu: krajina spolu s jej obyvateľmi bola rozorvaná na časti a zhltnutá hlbinou."

 

***


Rigden: Áno, ak sa spoločnosť nezmení, tak ľudstvo jednoducho neprežije. V čase globálnych zmien ľudia kvôli aktivácii Živočíšneho princípu (podriadeného všeobecnému Živočíšnemu rozumu), ako každá iná rozumná hmota, jednoducho budú individuálne bojovať o prežitie, t. j. národy sa budú navzájom vyhladzovať a tých, ktorí zostanú nažive, zničí sama príroda. Prežiť prichádzajúce kataklizmy bude možné len pri zjednotení celého ľudstva a kvalitatívnej premene spoločnosti v duchovnom zmysle. Ak ľudia spoločným úsilím predsa len dokážu zmeniť smerovanie medzinárodného spoločenstva zo spotrebiteľského koryta na stranu skutočného duchovného rozvoja s dominanciou Duchovného princípu, tak ľudstvo bude mať šancu prežiť toto obdobie. Dokonca viac než to, aj spoločnosť, aj budúce generácie budú môcť dosiahnuť nový stupeň svojho rozvoja. Ale teraz to záleží iba od reálnej voľby a konania každého! A čo je hlavné, mnohí rozumní ľudia na planéte tomu rozumejú, vidia hroziacu katastrofu, kolaps spoločnosti, no nevedia, ako tomu všetkému čeliť a čo robiť.

Anastasia: Tak čo je potrebné urobiť pre zmenu spoločnosti tu a teraz? S čím začať?

Rigden: Začať od jednoduchého, od seba samého...

obr_18

Pripravil: Igor

 

Líbí se mi 34



Nové dôkazy o možnej globálnej katastrofe - pokračovanie témy: "Kyvadlo" Orión – Drak - Hodnocení: 5.00 z 5.00 . Počet hlasů: 34
Podobné články:



Zanechat komentář

Myšlenka dne

Hlavní je mít velkou touhu a příležitost přijde sama.


Kalendář událostí