Například: Dobré zprávy
Nález z dna pravekého oceánu Tethys: morská ľalia alebo čip so zakódovaným posolstvom

Nestabilné, necharakteristické počasie sa stáva očividným i bezohľadným k materiálnym hodnotám, ktoré človek potrebuje a za ktorými v honbe ustavične chváta. Prichádzajúci prírodný živel za pár sekúnd prevracia naruby obvyklý stav komfortu, stability a zabezpečenia. A keď zariadi svoj „poriadok“, vracia sa tam, odkiaľ prišiel. „Čo však mám robiť ja, jednoduchý človek?“ – tak dumá človek, hľadiac na zanechané ruiny, preberajúc trosky v nádeji, že nájde zachované cenné veci a žalujúc sa na prírodu. Ale po čase prichádza pochopenie toho, že toto všetko prejde a život pôjde prirodzenou cestou... Je to zvláštny Armagedon, s ktorým sa potýka jednotlivec. Ale dôležité je pamätať, že nie si sám. Veď živel nielen k tebe „nazerá“ na návštevu. Týka sa to tvojich susedov, spoluobčanov, mešťanov a niekedy celých oblastí. A tu je zaujímavé pozorne sledovať aká dominanta sa v človeku spúšťa v okamihu stretnutia sa s nečasom – dominanta čestného človeka, alebo egoistu?

Teraz už ľudia analyzujú svoje chovanie, píšu články a natáčajú vlogy – veď ako sa prejavuješ v komfortnej všednosti, taký budeš aj v kritickej situácii. Keď hundreš a odsudzuješ, tak vo chvíli príchodu kataklizmy budeš rozmýšľať, že si jeden na jedného so živlom, že ti je celkom ťažko. Ale keď v priebehu dňa prejavuješ sebakontrolu a ľudskosť, tak keď sa ocitneš v snežnej búrke alebo pri zemetrasení, budeš konať vyrovnane, pomáhať blízkym a tým, čo potrebujú pomoc.  

Mimochodom o veciach. Pochované veci sa v útrobách zeme tiahnu vo vrstvách, ktoré nachádzajú archeológovia a podľa zachovaných zostatkov skúmajú systém života, hodnoty a kultúru našich pradedov. No teraz nechceme hovoriť o tom, čo zanecháme budúcim archeológom, ale o záhadách minulosti. V Krasnodarskom kraji v minulom roku (2017) v bazéne rieky Laba, ktorá je ľavým prítokom rieky Kubáň, bol nájdený neobyčajný kameň so záhadným fragmentom, ktorý ležal na nemenej zaujímavom mieste.

1_8

Prehistória. Starodávne legendy hlásia, že terajšie oceány – Tichý, Atlantický, Indický a Severný ľadový a tiež Južný – vznikli na mieste poklesu pradávnych kontinentov: Atlantický oceán – kde bola predtým Atlantída, Tichý – na mieste „tichooceánskej Atlantídy“, alebo Pacifídy, Indický – na mieste Lemúrie. Stredozemné more je podľa názoru prívržencov tejto hypotézy taktiež zrodené prepadnutím zemskej kôry – dnom mora sa stali Egeida a Tyrhenia, troskami bývalej súše sú Baleárske ostrovy, Malta a Cyprus.

02 Nález z dna Tethys

Nemecký geofyzik a meteorológ, tvorca teórie driftovania kontinentov Alfred Wegener (1880 – 1930) predpokladal, že na konci paleozoika, asi pred 200 miliónmi rokov existoval jediný masív súše s názvom Pangea, obkolesený Tichým oceánom, ktorý sa neskôr rozštiepil na dva superkontinenty: severný – Lauráziu a južný – Gondwanu. „Štrbina“ medzi týmito superkontinentami sa neustále rozširovala a dala počiatok Sarmatskému moru alebo oceánu Tethys (zaznamenajte si tento názov). Potom sa začalo štiepenie Laurázie a Gondwany na jednotlivé kontinenty a pohyb kontinentálnych platní sa komplikoval. Tak, ako sa „rozchádzali“ kontinenty: Európa a India, Severná a Južná Amerika, Afrika a Austrália, Antarktída, vznikali oceány Atlantický, Indický a Severný ľadový – a spolu s tým sa zmenšovala plocha oceánu Tethys. Zdvihli sa majestátne Alpy, Kaukaz, Pamír, Himalájske vrchy, ktoré boli niekedy dnom Tethysu. A zo samotného Tethysu zostali súčasnému človeku známe Stredozemné a s ním spojené Čierne more.

Nehľadiac na všetky hypotézy vedcov o tom, že vody svetového oceánu stláčajú a oddeľujú kontinenty, alebo o tom, že pred mnohými miliónmi rokov bol jeden jednotný kontinent, dodnes zostáva história Stredozemného mora svojráznym polygónom, veď len metódou pokusov a omylov, skúmaním a analýzou artefaktov sa človek dopracuje k pravde...

Tak sa majiteľ nálezu neobyčajného kameňa obrátil k Armavirskému oddeleniu Ruskej geografickej spoločnosti (RGS) s takouto verziou:

„Vo svojej práci (vynálezca) som sa stretával s napohľad podobnými schémami. Napríklad, takto môže vypadať akustická oneskorovacia linka. A hoci to pre vás bude znieť ako fantastika, ale pripustím, že mimozemský rozum mohol zanechať v ďalekej minulosti na našej planéte koncentrátor biologickej energie. A prečo nie?“

A skutočne, možno je v tomto čipe zakódované posolstvo od ďalekých predkov. Veď pri práci s artefaktami pri hľadaní skutočného zmyslu netreba vylučovať ani najfantastickejšie hypotézy. Zobrazenie niečím pripomínalo aj ilustráciu o rozchode deliacich sa chromozómov z učebnice biológie. Neskôr kameň poslali na expertízu do CKP (Centra kolektívneho používania) „Nanotechnológie“ Vedecko-výskumného inštitútu nanotechnológií a nových materiálov Juhoruskej štátnej technickej univerzity (Novočerkasského polytechnického inštitútu). Veda ukončila spory a konštatovala nasledovné:

„«Vzorka s rozmermi 15 x 11 x 4,5 cm sivohnedej farby s vyleštenou plôškou predstavuje organogénny materiál, ktorý je zložený z úlomkov skeletov morských ľalií (Crinoidea) a nepodstatného množstva častí drobných ulít okrúhlej formy s rozmermi do 1 cm.» Takto bola vedcami vzorka presvedčivo diagnostikovaná ako úlomok krinoidných vápencov. A podľa svedectva zástupcov Centrálnej geologicko-mapovacej expedície (mesto Jessentuki) a so zohľadnením miesta nálezu v bazéne rieky Laba, bol nimi určený predpokladaný geochronologický vek – silúr až devón, čiže 410 – 450 miliónov rokov. Samotný úlomok stonky ľalie je na vzorke zobrazený pozdĺž samotnej stonky v osovom reze“.

Vyjadrujúc sa jazykom vedy sú morské ľalie (Crinoidea) jednou z tried ostnokožcov, patria k starým skupinám, ktoré už dávno prežili obdobie najväčšieho rozkvetu. Celkovo je známych asi 1500 druhov fosílií z 220 rodov. Boli široko rozšírené v moriach paleozoika (Palaeocrinoidea) a mezozoika (Neocrinoidea), kde obývali plytčiny. To sú také vzdialené a zabudnuté časy, že hneď ani nevyberieš asociáciu, aby si si predstavil obraz minulosti. V paleozoiku boli všetky morské ľalie prichytené, v mezozoiku sa objavili formy bez stonky, ktoré prešli k planktónovému a pseudoplanktónovému spôsobu života. U iných rodov bola stonka krátka, ale mohla dosahovať aj niekoľko metrov. Skelety ľalií sa po uhynutí zvyčajne rozsypávali na jednotlivé prvky. Dnes sa najčastejšie vyskytujú články ľalií a ich nahromadenie vytvára krinoidné vápence.

 3_4

 

Alexander Lopatin, vedúci oddelenia archeológie Armavirského vlastivedného múzea sa podelil o názor ohľadne obdobia nálezu kameňa:

„V oblasti mesta Armavir jednoducho existujú unikátne nálezy staroveku. Také, ako pozostatky chrbtíc a končatín tuleňa. Dnes sú uložené v depozitoch a vystavené v halách miestneho múzea. Tesne spolupracujeme s Inštitútom geológie Ruskej akadémie vied v Moskve. Spolu s expedíciou A. Tesakova sme pred piatimi rokmi v oblasti rieky Urup objavili kostru delfína. Oceán, ktorý tu niekedy burácal, sa potom rozpadol na moria: Čierne, Azovské, Kaspické a Aralské. A vyschnuté dno nám aj dnes predkladá prekvapenia vo forme jedinečných nálezov. V sálach nášho múzea možno uvidieť koraly, pozostatky morských ježov, kolónie skamenených červov. Majú práve od 200 do 400 miliónov rokov. Táto kolekcia sa vytvárala a dopĺňa sa novými exemplármi od 70-tych rokov minulého storočia.“

Fragment života starovekej ľalie, ktorého obraz možno dokonca ani nie je pochopiteľný, stuhol v skalnej hornine, prešiel stáročiami a dostal sa do rúk človeka, ktorý úlomok skalnej horniny obalil tajomstvom. Ale veď aj tento prítomný okamih takisto navždy zmizne a už budúci moderný človek bude skúmať a posudzovať predmety nášho bytia, v tej chvíli už dávno zabudnutého a starobylého... Ponúka sa otázka: „Ale čo je v takom prípade skutočné?“ Spravidla spomínaš, čo sa udialo nedávno, obrazy najvýraznejších udalostí zo života. A ak porovnáš život od narodenia do momentu tu a teraz s ozdobným tkaným plátnom, v ktorom ty sám podľa svojej voľby používaš tie alebo iné odtiene nití, tak v každom vlákne je ako osnova založená strieborná niť, porovnateľná s Láskou – jediným skutočným pocitom zo všetkého „skutočného“ v tomto iluzórnom svete.

 03 nález z dna Tethys_1_menší

Pripravil tím ALLATRA GeoCenter.info 

 

                                   

 

Zdroj: https://geocenter.info/article/nahodka-so-dna-drevnego-okeana-tetis-morskaja-lilija-ili-chip-s-zakodirovannym-poslaniem

 

Líbí se mi 19



Nález z dna pravekého oceánu Tethys: morská ľalia alebo čip so zakódovaným posolstvom - Hodnocení: 5.00 z 5.00 . Počet hlasů: 19
Podobné články:



Komentáře

Naveta 03.12.2018 20:24 Odpověď

Morská ľalia si kedysi dávno žila svojím životom. Teraz z nej zostal len malý fragment v nejakej hornine. Časom ani z tej horniny nezostane nič, čo by ju pripomínalo. Nech celý tento proces trvá milióny, či miliardy rokov, od dávno zabudnutej minulosti po nepredstaviteľne ďalekú budúcnosť, no všetka matéria má od počiatku predurčený iba jeden koniec - po mnohonásobnej premene úplný zánik. Ak chceme mať koniec iný, musíme využiť svoj jedinečný potenciál a dokázať sa premeniť na bytosti duchovné, potom žiadny čas nebude limitom, či prekážkou…



Zanechat komentář

Myšlenka dne

Dokud v duši žije láska, pak je odloučení nemožné.


Kalendář událostí

Zasílání aktuálních informací o nových článcích na stránkách Polahoda a dalších projektech MSH "ALLATRA"