Například: Dobré zprávy
Moje Vianoce, alebo podľa starkej „kračún“

Mám šťastie, lebo Vianoce bývajú každý rok a to pravidelne od 24.12. (na Adama a Evu) až do 26.12.(ukončenie Vianoc si pamätáme podľa toho, že je Štefánska zábava) . To, že sú Vianoce celkom každý rok sa mi veľmi páči, lebo niekoho mohlo napadnúť, že Vianoce budú iba na prestupný rok v rámci šetrenia , teda každé štyri roky.

Prvé Vianoce na ktoré si vôbec spomínam sme spolu s rodičmi očakávali pri mojích starkých na dedinke zvanej Zelené (Zelené je asi preto Zelené, lebo dodnes je obklopené zelenými lúkami v zime samozrejme bielymi, ale kto by počas roka menil názov dediny podľa príslušnej farby ?). To, že tieto Vianoce boli práve tam si pamätám podľa polohy stromčeka. V Banskej Bystrici stromček stál v stojane a pri starkých visel zo stropu, ale nie len preto som presne vedela ako detvák kde som, ale aj podľa toho čo viselo na stromčeku. Dedinský stromček voňal celkom inakšie ako stromček z mesta, že ako ?

Dedinský stromček bol ovešaný voňavými jablčkami, škrupinkovými orieškami, slamenými figúrkami , samozrejme maľovanými perníčkami takými aké sa nám podarilo napiecť a tak občas boli také bledučké a občas veru aj také viac hnedé ako sa patrí. No a čo ? Však sa aj tak nedali uchmatnúť , bo boli vysokóóó, alebo som to bola iba taká malá ?? 

Stromček zvaný mestský bol obrovský a príprava vianočných ozdôb bol hotový rodinný rituál. Celkom prvá bola výroba domácich salóniek (neskôr sa z nich stali tie kupenské čo tak fajne zliepali zuby a vyťahovali plomby).. najprv mamka nakúpila všakovaké druhy karamelových cukríkov zvaných tiež „štolverky“ , potom nastrihala farebné stanioliky (teraz by sa to volalo alobal) a na záver biely preklepový papier premenila na také strapaté obdlžničky, keď to mala pripravené prizvala všetkých členov rodiny k salónkovému stolu. Pri salónkovom stole sa rozdelili úlohy (hlavne sa spočítali cukríky) a tak s postupom : biely strapatý papier, farebný staniol, cukrík, zabaliť a slabúčko špagátikom stiahnuť , aby bolo kde salónku priviazať, no a posledný v rade priväzoval šnúrky na zavesenie. Kto dával dobrý pozor (teda čitateľ) tak nás spočítal správne bolo nás spolu päť .-) Zdobenie stromčeka v meste vždy v detstve pripadla na hlavu rodiny , lebo stromček sa nesmel ovešať len tak hala-bala a tak pri tom jeho umeleckom diele bolo vždy plno zábavy. Na začiatku spočítal všetky halúzky, salónky, čokoládové kolekcie (tie bolo treba poriadne strážiť), sklenené ozdoby a normálne bez kalkulačky (však neboli) vypočítal koľko ozdôb sa bude hompáľať na každej vetvičke.

Tak a stromček by sme mali však toto bolo dôležité kde by nám to ten Ježiško (otec oblečený v mamkinom župane otočenom naopak) darčeky „priniesol“ ?

Nuž a čo by to bola za štedrá vianočná večera bez mäsa ? A tak sme voľakedy pravidelne zabili to prasa, voľakedy vlastné neskôr „kupenské“. Ako to prasa zabíjali veru neviem, lebo som vždy , keď sa ten čas blížil ušla do susedov a s rukami na ušiach som čakala pokiaľ ma susedka nepoťapkala, že už má chúďa potom a je tam hore v prasacom nebi (teda jeho duša, lebo mäso nechal tu dole). Vianociam samozrejme predchádzalo dôkladné upratovanie (inak upratovali sme pravidelne, ale na Vianoce dvakrát tak), pečenie tradičných vianočných koláčov čo boli vianočky, makové a kakaové záviny, drobné suché pečivo linecké kolieska, orechové košíčky a veľa slaných tyčiniek.

 Teraz, keď sme všetko pripravili môžeme začať variť na štedrovečerný stôl. Mamka vstávala prvá , aby dala variť kapustnicu (údené mäso, klbásky údené, klbásky „svieže“, cibuľa a kvasená kapusta domácej výroby), potom pripravila vianočný šalát (zemiaky, hrášok, mrkva, zeler, varené vajcia, na drobúčko nakrájaná jemná saláma a majonéza) . Štedrý deň však bol celkom iný ako ostatné dni v roku a to preto, lebo sme až do večere nesmeli jesť a to z rôzných dôvodov vraj sa mám pôstiť za dobrého muža (tak sa mi vidí, že som to s tým pôstom riadne prehnala, keď mám muža už tretieho a na niektorú sa neušiel ani jeden), alebo vraj ak budem jesť tak budem mať hrče to vravel potmehútsky starký furt. Toto domáce násilie som riešila po svojom sedela som celý deň pred televízorom kde každý rok boli tie isté rozprávky (to bol darček od televízie).

Podvečer už začínal rozruch a my dievčence sme začali pomáhať mamke s dokončievaním varenia ..strážiť“ kapra na pekáči, zomlieť mak na opekance, ktoré sa usmievali z pekáča, roztopiť maslo a tak.. Na dedinských Vianociach bolo prvoradé pred zasadnutím za slávnostný stôl ísť nakrmiť vianočnými dobrotami domáce zvieratá , aby sme mali štedrú večeru všetci.

Na Vianociach som mala a aj mám rada prípravu slávnostného stola . Príprava stola je veľmi dôležitá, lebo ako kážu zvyky počas večere nesmie od stola nikto vstať a odísť, lebo to prináša nešťastie na celý budúci rok !

 Čo je teda na stole ? Na stôl pod obrus vložíme za hrsť drobných mincí, aby nám nechýbali celý rok, tiež nasypeme hrsť obilia, aby na stole nikdy nechýbal chlebík. Okrem tanierov,pohárov a príborov pripravíme rozpustený med, vianočné oblátky, cesnak, chlieb, kapustnicu, zemiakový šalát, pečenú , alebo vyprážanú rybu, makové opekance zaliate maslom, nápoje. Nezabudneme zapáliť vianočnú sviečku.

 Večera sa môže začať. Najstarší člen rodiny pri stole (tieto osoby sa zákonite menili odbúdali a pribúdali) prednesie slávnostný prípitok a kto vie sa potíšku pomodlí (už som písala, že sme v určitom období do kostola nemohli..), kto sa nevie tak si niečo krásne želá.. Večera sa začína podávaním strúčiku cesnaku s chlebom (to musa všetci), aby sme boli po celý rok zdraví potom oblátka s medom, aby sme boli celý rok sladkí a k sebe láskaví nuž a potom nasleduje kapustnica, šalát, ryba to aby sme neumreli od hladu, kto chce byť sladký hneď a má ešte v brušku miesto tak si prehryzne aj s tých sladučkých opekancov. V niektorých rodinách pri stole prekrajujú jabĺčko, ale u nás mse to nerobili, lebo čo ak by sa niekomu nerozrezalo jadierko ? To vraj znamená, že toho človeka v nasledujúcom roku čaká choroba a kto by si s týmto chcel kaziť Vianoce ? No, nikto !!

 Na tento deň som sa okrem darčekov vždy tešila aj nato, že keď som už mala 15 rokov mohla som ísť do kostola na polnočnú omšu, lebo na Vianoce aj tá doba zatvorila oči. Ostatné dni Vianoc sme prežívali spolu s rodinou pri rôznych hrách, vychádzkach a tešili sa z prítomnosti a lásky. Vianoce boli v mojej rodine až do odchodu mojích rodičov plné pokoja a veľkej lásky.

 

Jana Šedíková

Líbí se mi 11



Moje Vianoce, alebo podľa starkej „kračún“ - Hodnocení: 5.00 z 5.00 . Počet hlasů: 11
Podobné články:



Zanechat komentář

Myšlenka dne

Strach zrozený z představivosti vidí nebezpečí i tam, kde ve skutečnosti žádné není.


Kalendář událostí

Zasílání aktuálních informací o nových článcích na stránkách Polahoda a dalších projektech MSH "ALLATRA"