Maktub

Náhle nadišiel súmrak... Púšťou postupne prenikala chladná noc... Oneskorenci, pútnici, ktorí sa nestihli vrátiť do mesta, si preto narýchlo pripravovali nocľah, hľadali raždie na oheň, priväzovali kone... Boli traja. Dospelý muž, mládenec a  mladý muž... Mládenec nechcel ani za svet dovoliť dospelému mužovi zúčastňovať sa príprav a snažil sa ho prehovoriť, aby si oddýchol. Správal sa k nemu s veľkou úctou a láskou, staral sa o neho, ako sa mladší brat stará o staršieho. V podstate to tak aj bolo. Boli bratranci. A nielen to.

„Ó, Posol Allaha, oddýchni si! Nerob si starosti!“ povedal.

Avšak ten, na ktorého sa takto obracal, usmievajúc sa dobrotivým a  priateľským úsmevom, pokračoval bez slova v  bežných prípravách na nocľah. Keď sa rozhorel oheň a  unavení pútnici sa okolo neho uložili, mládenec sa pustil do pokojného rozhovoru s  ľuďmi unavenými telom, avšak šťastnými srdcom ...

„Áno, celý deň sme premárnili v  púšti, ale aj tak sme nenašli tie ťavy... Lenže to sú červené ťavy!“ povedal s  určitou ľútosťou v hlase. A vec sa mala tak, že ešte skoro ráno sa tri ťavy červenej farby vzdialili od karavány, a  teraz ich pútnici hľadali. Veď červené ťavy boli obzvlášť cenené. Avšak na jeho zvolanie ten, ktorého nazýval Poslom Allaha, odpovedal s rovnakým priateľským a múdrym úsmevom:

„Ó, syn môjho strýka! Neznepokojuj svoje srdce. Ak Allah cez teba privedie hoci aj jedného človeka k Pravde, je to vzácnejšie ako všetky červené ťavy sveta!“

„No kohože my tu privedieme k  Pravde?“ vykríkol Ali.

 

Maktub – písmo, posolstvo, osudom predurčený; Fatan – odvážný mladý muž, hrdina, junák; Reyhan// Rejtan – kvet šíriaci vôňu; Kahraman – hrdina, silný človek; Všetky pôvodné slová Proroka Mohameda (mier s ním), a Aliho sú zvýraznené a podčiarknuté; Umayyah ibn Khalaf – krutý a podlý muž, pán Bilála (prvý muezin), jedného z najznámejších spolupracovníkov Proroka Mohameda (mier s ním)

 

Prorok sa usmial, kývol hlavou smerom k junákovi, ktorý ich pozorne počúval, hľadiac pritom uprene do ohňa.

Ali odpovedal úsmevom a povedal: „On je i tak v Pravde, veď je v Islame. A nasleduje tvoju cestu, ó Posol Allaha! Čomu si ho dnes ešte chcel naučiť?“

Prorok, rozhrabávajúc palicou pahrebu, sa pohodlne uložil, ľavú ruku si priložil na čelo a zamyslene sa pozrel na hviezdy. Potom pomaly prehovoril:

„Ten, koho srdce je otvorené poznaniu, sa má vždy čomu učiť a nie je hraníc, ktoré by človek dosiahol a mohol si povedať, že všetko pochopil. Každý deň nás niečomu učí, ale len v prípade, keď sme otvorení srdcom.“

Ali mlčky prikývol, súhlasiac s  Poslom Allaha.

Dospieva,“ pokračoval Posol Allaha, „a čoskoro sa stane stromom, v tieni ktorého mnohí budú môcť nájsť pomoc a podporu na ceste. A na to, aby dokázal poskytnúť ľuďom túto podporu, musí spoznať ešte... Niektoré dôležité pravdy, týkajúce sa žien, o ktoré som sa chcel podeliť s naším mladým priateľom ďaleko od zhonu mesta.

A preto, syn môjho strýka, nepodceňuj tohto holobriadka! S jeho pomocou odošleme správu nasledujúcim storočiam. Maktub pre našich nasledovníkov, ktorí to budú mať veľmi zložité na konci časov. A prostredníctvom neho im pošleme posolstvo, ktorého vypočutie a  prijatie umožní našim nasledovníkom s ľahkosťou prejsť všetkými ťažkosťami tohto skutočne strašného obdobia. Ali pokojne vyslovil: „Ánooo... Ženy... Ani s nimi, ale ani bez nich.“

 

„Žena to je poverenie od Allaha! A je to šperkovnica s drahocennosťami. V  lone žien sa nachádza milosť... blahosť.*

 

"To, že s  niektorými z  nich býva neznesiteľne, to áno. No vari sme sa s  niečím podobným nestretli aj medzi mužmi? Ak je človek ovládaný šajtanom, verte, nie je dôležité, či to je muž alebo žena, je s nimi naozaj ťažké žiť. Sú to otroci Iblísa, a  to z  nich robí vopred mŕtvych. Je ťažké a nepríjemné baviť sa s mŕtvymi. Preto podstata nie je v  tom, či je to žena alebo muž. Podstata je len v tom, s čím človek žije vo svojom vnútri, vo svojom srdci. S Láskou a Vďačnosťou k Allahovi alebo so zhonom, panovačnosťou, poživačnosťou od Iblísa, závisťou, nenávisťou ..."

Ali súhlasil: „Áno, samozrejme, je to tak.“

„A potom,“ pokračoval Prorok, „u žien sú tieto prejavy komplikovanejšie len preto, že majú viac vnútornej sily. A  preto, ak je žena podriadená svojmu šajtanovi (veď šajtan je pri každom človeku), potom sa cez ňu tieto prejavy zosilňujú.

„Ó, Posol Alaha! Aj pri tebe je Šajtan?“ spýtal sa mladík. „Áno,“ odpovedal jednoducho Prorok. „No Alah mi dal silu, aby som ho premohol a on sa mi podriaďuje."

Keď v  srdci človeka vládne iba Láska k Alahovi. Láska a Rešpekt a Úcta k Alahovi. A tam niet miesta pre šajtana. Šajtan vykonáva len to, čo mu prikáže človek. Koniec koncov, je to len nástroj. Nástroj, ktorý sa pokladá za pána.

 

„Teda každý človek si ho môže podrobiť?"

„Samozrejme! Tak to aj má byť! A to je i podstata uctievania Všemohúceho. A to je Islam!"

 

„Takže,“ pokračoval Prorok, „Keď niektorí z našich mužov hovoria, že ženy majú slepačie mozgy a že ničomu nerozumejú... Ale vari nebývajú aj takí muži? Možno nemajú kuracie mozgy, no opičie mozgy nie sú o nič lepšie. Takže toto nemá nič spoločné s  podstatou toho, čo vám chcem povedať. A podstata je jednoduchá. A predovšetkým podstata spočíva v tom, že každá žena je schopná darovať život! Ako život nášmu telu, tak aj Život nášmu Duchu! A preto je každá žena darom. Darom od Alaha!

Každá žena, ktorá v  sebe odhaľuje prameň Lásky k Alahovi – ona je dar, ktorý zdobí tento život. Veď v  podstate, ony sú kvetmi tohto života. Kvety, ktoré zdobia túto púšť.“ Prorok zdvihol ruku z čela a urobil ňou gesto, ktoré znázorňovalo nekonečné priestranstvá púšte. „Tento svetský život je len púšťou a v nej sú nám dané kvety, kvety, ktoré potešujú nielen náš zrak, ale aj napĺňajú silou naše srdcia. Týmito kvetmi sú ženy! A preto je každý skutočný fatan* povinný byť hrdinom, udatným ochrancom ženy! Ktorý ochraňuje ženy a ktorý im pomáha roztvoriť sa v svojej podstate.“

„Áno, veď žena – to je rejchan*, a muž – to je kachraman!*“ predniesol spevavo Ali, ako keby si na niečo spomínal. „A nielen to,“ pokračoval Prorok. „Žena, to je matka! Raj sa nachádza pod nohami vašich matiek! Navyše, žena je nielen matkou tela, ale aj matkou, ktorá je schopná svojou vnútornou silou pomáhať nášmu Duchu, stať sa silným. Tým pomáha mužom stať sa živými na tejto ceste a úloha mužov je ochraňovať tieto kvety tak, aby ich tento prameň vyživoval. A  takýto vzájomný vzťah, takúto harmóniu, mienil Všemohúci Alah!

Vy ste nezažili dobu džahilie, dobu nevedomosti ... V tej dobe nevedomí ľudia zaživa pochovávali práve dievčatá. Iblis tak veľmi vládol v ich hlavách, že sa dopúšťali tejto svätokrádeže.

 

Ale veď keď sa v  dome narodí dievča, Všemohúci Allah tam pošle anjelov, ktorí pozdravia: „Pokoj vám, obyvatelia tohto domu!“ Potom anjeli zakryjú novorodené dievčatko svojimi krídlami, pohladkajú jej hlavičku a  povedia: „Aká je slabá a bezmocná vyšla zo slabého tela. Ak ju otec bude vychovávať, tak až do Súdneho Dňa mu bude pomáhať Allah."

 

Naozaj, je to skutočná milosť a  dar pre ten dom, v  ktorom sa narodí dievčatko. A preto je najlepší z moslimov ten, kto sa najlepšie chová k svojej žene a dcéram.

No časom Iblis, keď odídeme, - ó, Ali! – Iblis bude aj tak pokračovať v  boji proti tomuto zdroju, všemožne sa ho bude snažiť odstrániť, zotročiť, skryť pred ľuďmi túto Pravdu.

A ku koncu časov bude táto Pravda natoľko ukrytá pred ľuďmi, až sa moje srdce zalieva slzami, keď vidím všetky tie skúšky, ktorými budú musieť prejsť ľudia v tých časoch. Veď Iblis tak veľmi popletie a obalamutí ľudí, že ľudia začnú predávať svoje sestry do otroctva, všade bude zvrhlosť. A  tam, kde nebude zvrhlosť, tam nastane útlak žien v inej forme. A tí, ktorí budú sami seba nazývať moslimami, budú krutejšími otrokármi než Umara ibn Khalaf*. Ich srdcia budú skamenené.

V ich srdciach nebude ani úcta ani zľutovanie k ženám. A vtedy spočiatku neveľká skupina ľudí, vedená Mahdím, začne ľuďom hovoriť Pravdu a  z  tejto Pravdy sa začnú rozohrievať srdcia skutočných moslimov, pravých moslimov a  táto Pravda sa rozšíri medzi všetkých ľudí. Pravda, že v  skutočnosti je žena prameňom Lásky.

A  každý, skutočný, verný sluha Alaha, si nedovolí správať sa neúctivo k  ženám. A  čím bude človek viac veriaci, tým s väčšou úctou sa bude správať k ženám! A  preto vyzývam svojich nasledovníkov, aby sa k ženám chovali s vážnosťou a úctou. A starali sa o ne.

A ešte... Na konci časov, keď Iblis natoľko všetko zmätie, keď všetky náboženstvá budú popletené... V jedných odstráni prácu na sebe, teda džihád, a  v  druhých samotné poňatie Alaha. Teda natoľko všetko popletie...

 

Tak v tej dobe tí, ktorí naozaj prahnú po Milosti Allaha, sa budú musieť obrátiť a  nasledovať vieru pradávnych religióznych žien. Pradávnych, večných, prapôvodných žien! Teda Sestier Allat. Sestry Allat boli od nepamäti tými, ktoré prinášali Božiu Lásku v tento svet, čím sa tento svet stával dokonalejším. Оny slúžili Allahovi a preto sa ich viera znovuzrodí s  pomocou Imama Máhdího! S  pomocou Znalostí, ktoré Allah odovzdá prostredníctvom Máhdího. A  preto vyzývam všetkých skutočne veriacich, aby sa obrátili k  viere pradávnych religióznych žien – Sestier Allat!

 

 

Zdroj: https://allatravesti.com/maktub