Například: Dobré zprávy
Ľudské vedomie. Prečo mozog nie je vedomím.

Každému človeku neustále do hlavy prichádzajú rozličné myšlienky, ale odkiaľ sa berú? Prečo nie je možné myšlienky zastaviť a patria vôbec človeku? Vedomie – to je človek? Alebo je človek – niečo viac, než vedomie? Poďme spolu odpovedať na tieto otázky.  

 

             obr_1_sk

 

 Čo je to vedomie?

 

„Hociktorý človek povie: „Ja ovládam svoje vedomie. Však je to moje vedomie. Čo chcem, to aj robím“. Veľa sme o tom hovorili. Tak si sadni s perom a listom papiera a zapisuj všetko, čo ti ono ukazuje a rozpráva. A potom to prečítaj a kukni sa – ty si toto chcel? To ty si si objednával tieto myšlienky? Objednával si si tieto želania? A prečo k tomu všetkému dochádza.“

                                      Z relácie „VEDOMIE A OSOBNOSŤ. Od vopred mŕtveho k večne Živému“

 

Človek – to nie sú myšlienky a nie je vedomie. Od narodenia sú v nás založené dva princípy: Živočíšny (materiálne telo a vedomie) a Duchovný (Duša a Osobnosť). Človek v skutočnosti – to je Osobnosť, teda Osobnosť je ten, kto naozaj si. Od Duše k Osobnosti neustále prúdi životná sila a až Osobnosť volí, kam ju presmerovať, čiže ktorému z dvoch princípov má dať pozornosť. A čo Osobnosť zvolí, to aj posilňuje svojou pozornosťou.

Vedomie – to je sprostredkovateľ medzi Osobnosťou a týmto materiálnym svetom. Pomocou vedomia komunikujeme, vidíme, počujeme, pohoršujeme sa alebo sa kocháme týmto svetom.  Obrázky v hlave, myšlienky, emócie, túžby, zvyky, pocity fyzického tela – to všetko sú prvky práce ľudského vedomia.

Pre pochopenie toho, že človek nie je vedomie, možno uviesť asociatívny príklad s divadlom: Osobnosť – to je divák a "herci na scéne" – to je práve vedomie. Teda „herci“ ukazujú tebe, ako Osobnosti, rôzne scénky: rozprávajú, čo potrebuješ v živote, aby si bol šťastný; hádajú sa navzájom, dokazujú svoj uhol pohľadu; ukazujú ti rôzne fantázie, pasujú ťa za víťaza v sporoch, za superhrdinu, či ešte niekoho. Ukazujú ti to, čo sa skutočne neudialo, prekrúcajúc všetko na nepoznanie, čo je v podstate mágia. Čiže „herci na scéne“ tebe, ako divákovi, navrhujú a vnucujú žiť ich životom. A čím je obrázok jasnejší, tým viac pozornosti sa vkladá Osobnosťou do tohto iluzórneho „divadla v hlave“. A to je financovanie „hercov“. Teda „herci“ robia všetko pre to, aby v tebe vyvolali emóciu, pritiahli tvoju pozornosť. A ujsť od týchto „hercov“ sa nepodarí.  

Ale to neznamená, že človeku netreba rozvíjať svoje vedomie. 

„Taťjana: Vy ste teraz, Igor Michajlovič, povedali, že vedomie – to je nástroj, a ja som si spomenula, ako jeden človek, keď hovoril o Znalostiach, presnejšie... jeho vedomie vytvorilo iný extrém: „Keďže mi vedomie bráni, keďže ma klame, tak dosť, nebudem ho rozvíjať“…

Igor Michajlovič: No a takým spôsobom  sa vyrovnávať vedomím s opicou. To znamená, mať málo rozvinuté vedomie, byť dezorientovaný v prítomnosti a vykonávať to, čo ti prikazujú iní. Byť takpovediac slabomyseľným. Je to sen veľmi mnohých šéfov: mať hlúpu, nechápajúcu, nevedomú spoločnosť.“

Z relácie „VEDOMIE A OSOBNOSŤ. Od vopred mŕtveho k večne Živému“

 

Podstatou vedomia je byť nástrojom pre komunikáciu v tomto trojrozmernom svete. Bez vedomia človek nedokáže komunikovať, analyzovať, ani jednoducho vedieť, že jeho telo potrebuje jesť. Preto žiť bez vedomia v materiálnom svete nie je možné, ale ono, ako aj ľubovoľný nástroj, musí plniť svoje funkcie a byť dobre rozvinuté. Čím je širší tvoj rozhľad, tým viac chápeš, tým viac je v tebe založené pre chápanie tohto trojrozmerného sveta a vtedy možno ľahko dôjsť k tomu, že materiálny svet vznikol z Duchovného sveta.

 

„Ak sa rozvíjaš ako Osobnosť, tak dobre vycvičené vedomie – to je len na pomoc, nie je to na škodu... Dobre rozvité vedomie uľahčuje pochopenie tohto sveta, zlepšuje komunikáciu s druhými ľuďmi.“

                                            Z relácie „VEDOMIE A OSOBNOSŤ. Od vopred mŕtveho k večne Živému“

 

Predsa však treba chápať, že hoci je vedomie nástrojom, je ale nástrojom so svojou povahou. A keď Osobnosť neriadi vedomie a nepoužíva ho účelne, tak sa vedomie z nástroja a sluhu prevracia v diktátora. Ktorý začína využívať Osobnosť a vnucovať jej svoje programy. Vedomie nemá svoj zdroj energie, funguje iba na úkor vloženia sily pozornosti Osobnosti. Ako počítač pracuje a napája sa elektrinou, tak aj vedomie sa napája a existuje iba vďaka tomu, že Osobnosť vkladá silu svojej pozornosti do systémom ponúkaných programov – v podobe obrázkov a myšlienok. Ak sa odpojí počítač zo zásuvky, tak súhlasne zmiznú všetky programy, všetky obrázky a jednoducho nebude funkčný... Žiaľ, u väčšiny ľudí v súčasnej spoločnosti sa vedomie prevrátilo z vhodného nástroja na diktátora. A  teraz nie Osobnosť kontroluje vedomie, ale vedomie kontroluje Osobnosť a nanucuje jej svoje priority.

Vedci už vedecky potvrdili, že ak vedomie nie je zaujaté činnosťou, ktorá je potrebná Osobnosti a je v stave tzv. oddychu, tak 80% myšlienok, predkladaných vedomím, nesie negatívny charakter. Prečo? Pretože negatívne myšlienky, prijaté Osobnosťou, vyvolávajú silnejšie emócie. A emócie sú ako doplnková potrava pre vedomie. Pre Osobnosť sú emócie zhubné, pretože životná sila, idúca od Duše pre duchovný rast, sa presmerováva do mŕtveho a míňa sa na prázdne. A namiesto toho, aby Žila, vkladala pozornosť do Lásky, Radosti, Šťastia – Osobnosť volí prázdnotu, ilúziu. Vedomie je klamár! A výsledok takej voľby Osobnosti je – smrť.

Jednoducho Osobnosť musí racionálne vkladať svoju pozornosť a práve do toho, čo potrebuje samotná Osobnosť a nie do toho, čo jej nanucuje vedomie, čiže „herci“ v hlave. Treba vždy pamätať, že vedomie – to nie si skutočný ty, že všetky myšlienky, obrázky – to je to, čo ponúka vedomie.

 

Výskumy vedcov a ich vyjadrenia o vedomí

 

Oficiálna psychológia predpokladá, že vedomie je spojené s mozgom človeka a to je samotný človek. Tento chybný predpoklad uvádza do omylu spoločnosť a vlečie za sebou vážne dôsledky pre budúce generácie.

Vedomie – to nie je mozog človeka a najdôležitejšie je, že vedomie nie je samotným človekom. Tento fakt je už potvrdený mnohými neurofyziológmi a inými ľuďmi, ktorí skúmajú tento problém, či aspoň pozorujú seba.

 

 N. B.

 

Výskumná skupina vedcov, ktorú viedol Sam Parnia, vykonávala experiment počas 4,5 rokov za účasti 2060 pacientov v 15 nemocniciach. Vedci zhromaždili dôkazy toho, že vedomie človeka stále pracuje, aj keď celé ostatné telo (vrátane mozgu, ako orgánu), už môžu pokladať za mŕtve.

 

S.P. 

 

Charles Scott Sherrington (britský vedec v oblasti fyziológie a neurobiológie) vo svojej knihe „Človek a jeho podstata“ (1946) písal, že „mozog spolupracuje so psychikou“, posudzujúc mozog a psychiku (pod „psychikou“ rozumel práve vedomie) ako nezávislé a vzájomne oddelené, spojené iba princípom spolupráce.

 

  PKA

 

Wilder Graves Penfield (kanadský neurochirurg amerického pôvodu) v dôsledku dlhoročného štúdia činnosti mozgu prišiel k záveru, že „energia rozumu sa líši od energie mozgových neurónových impulzov“. (Penfield W. The mystery of the mind. Princeton, 1975. P. 25-27).

 

Z knihy A. Novych „AllatRa“:  „Mozog – to je sprostredkovateľ medzi vedomím a svetom. Vníma a snaží sa rozšifrovať kódy, teda rozličné signály, vrátane tých, ktoré postupujú od piatich zmyslových orgánov. Ale veľmi dôležité je poznamenať, že mozog je schopný vnímať aj množstvo iných signálov, prichádzajúcich nielen z viditeľného, ale aj z neviditeľného sveta.“

  

 JCE

 

So svojím kolegom, zakladateľom modernej neurochirurgie Wilderom G. Penfieldom, vykonajúcim vyše 10 000 operácií mozgu, napísal Eccles knihu „Tajomstvo človeka“. V nej autori priamo hovoria, že „niet žiadnych pochybností v tom, že človeka riadi NIEČO, nachádzajúce sa za hranicami jeho tela“.

Natalia Petrovna Bechtereva (neurofyziológ, vedecká riaditeľka Inštitútu človeka RAN – pozn. Ruskej Akadémie vied): „Preniknúť do skutočnej podstaty vedomia znamená odstúpiť od predstáv o tom, že je spojené výlučne s atómovo-molekulárnymi štruktúrami mozgu“. „Celý svoj život som zasvätila výskumu najdokonalejšieho orgánu – ľudského mozgu. A prišla som k záveru, že vznik takého zázraku nie je možný bez Stvoriteľa.“

Natalia Bechtereva hovorila, že mozog – to je svojho druhu „bytosť v bytosti“, ktorá akoby žije a pôsobí vnútri nás podľa svojich, nám neznámych zákonov. 

Svjatoslav Vsevolodovič Medvedev (sovietsky a ruský fyziológ, riaditeľ Inštitútu ľudského mozgu RAN): „Mozog – to je rozhranie, sprostredkovateľ, spojovacie ohnivko medzi materiálnym a ideálnym. Orgán, ktorý spája svet ľudskej psychiky, ideí, so svetom skutočnosti.“

 

  VF

 

 Z toho možno urobiť nasledovné závery:

  1. Vedomie – to je energeticko-informačná štruktúra poľa, nachádzajúca sa mimo mozgu (vedci: Bechtereva N.P., Sherrington C.S., Penfield W.G., Eccles J.C.).
  2. Človek vo zvyčajnom režime vnímania môže pozorovať iba produkty činnosti vedomia v podobe obrázkov v hlave, myšlienok, emócií, aktívnych stavov (napríklad agresívnosť, alfa-významnosť, urážka, rozčarovanie, osamelosť atď.), ale nie samotné pole vedomia.
  3. Vedomie – nie je produktom práce mozgu. Potvrdením tomu sú prejavy vedomia, keď sa človek nachádza v stave kómy a pod narkózou a tiež možnosť vnímania bez piatich zmyslových orgánov atď.
  4. Mozog – to je prijímač a vysielač informácií, ktoré prijíma od vedomia a tiež z vonkajšieho sveta za pomoci nielen piatich zmyslových orgánov.

 

  

OSOBNOSŤ je DUCH  

 

 

 

 

 

Spoločne sme zistili, že vedomie – to nie je človek, ale iba nástroj, ktorý nám je daný pre vnímanie tohto trojrozmerného sveta, v ktorom žijeme. Rovnako aj myšlienky sú produktom práce vedomia. Čiže všetky myšlienky, ktoré každý jednotlivec počuje v hlave  - to nerozmýšľa on, to je to, čo mu predkladá vedomie. Ale človek sám volí, akým myšlienkam venovať pozornosť. A od toho závisí jeho osud. V tejto súvislosti existuje jedno veľmi dobré a krátke podobenstvo, veľmi hlboké svojím zmyslom:

 

Raz dávno starý indián odhalil svojmu vnukovi jednu životnú pravdu.

– V každom človeku prebieha boj, veľmi podobný boju dvoch vlkov. Jeden vlk predstavuje zlo – závisť, žiarlivosť, ľútosť, egoizmus, ctižiadosť, klamstvo, ... Druhý vlk predstavuje dobro – mier, lásku, nádej, pravdivosť, dobro, vernosť, ...

Maličký indián dotknutý do hĺbky duše slovami deda sa na niekoľko okamihov zamyslel a potom sa opýtal:

– A ktorý vlk na konci zvíťazí? 

Starý indián sa sotva badateľne pousmial a povedal:

– Vždy vyhráva ten vlk, ktorého kŕmiš.  

 

Osobnosť – to je Duch. A Duch nie je materiálny. Vzniká otázka – ako sa teda rozvíjať duchovne? Najdôležitejšie je rozvíjať v sebe božské, to, čo sa nachádza za hranicami ľudského rozumu. A to je práve pocitové vnímanie, jazyk hlbokých pocitov, ktorému rozumie Duša každého človeka. To je práve kultivácia vnútornej Lásky k Bohu.  

Pre rozvinutie v sebe pocitového vnímania sú známe rozličné duchovné nástroje: autogénny tréning, meditácie, duchovné praktiky. Všetky sú dostupné v pôvodnej forme vďaka knihám A. Novych.

 

Ako sa hovorí v relácii  „VEDOMIE A OSOBNOSŤ. Od vopred mŕtveho k večne Živému“:

„Pretože chápeš, že praktická cesta k Bohu – to je cesta práve tvojich vnútorných pocitov a jednaní. To je veľmi dôležitý moment – najmä jednaní. Teda ty nesedíš, nečakáš, že ktosi príde, čosi ti dá, ale jednáš, jednoducho prejavuješ svoje pocity, miluješ, nachádzaš sa v tomto pocite každý deň. Vyjadruješ pocitmi svoj zámer, prejavuješ ho v momente „tu a teraz“. A toto je tvoj osobný život – toto je život Osobnosti. To sa veľmi silne odlišuje od toho osobného života, ktorý pozná tvoje vedomie, veď ťa nútilo trpieť myšlienkami, nútilo ťa rozmýšľať o vonkajšom... Pretože v týchto minútach hlbinnej radosti chápeš, že tvoj Duch – nie je zotročený, že tvoj Duch – je nad intelektom. Chápeš, že Duch – je slobodný a chápeš, že jeho sila je – v Láske. Chápeš, že hlboké sebavyjadrenie  tvojej nekonečnej Lásky – to je praktická cesta k Bohu a práve toto je na praktike najdôležitejšie.“   

 

Zásluhou hlbokých pocitov môže Osobnosť vnímať skutočný Život, Duchovný Svet, rozlišovať zrná od pliev a vidieť to, čo sa deje v skutočnosti. Prapôvodné Znalosti prinesené do nášho sveta vďaka knihám Anastasie Novych a reláciám s účasťou I.M. Danilova poskytujú možnosť urobiť svoju, vedomú Voľbu. Podrobnejšie sa o tom, čo je to Osobnosť, Duchovný Svet, hlboké pocity a skutočný Život, možno dozvedieť z relácie „VEDOMIE A OSOBNOSŤ. Od vopred mŕtveho k večne Živému“.

 

 

 

Autor: Elena Ševcova  

 

Použité zdroje:

1. Anastasia Novych, „AllatRa“ 

2. Relácia „VEDOMIE A OSOBNOSŤ. OD VOPRED MŔTVEHO K VEČNE ŽIVÉMU“  

3. http://mirpozitiva.ru/pozitiv/pritchi/pritchi29.html                                                                                                                                                                                                  

 

Zdroj: https://allatravesti.com/soznanie_cheloveka_pochemu_soznanie_eto_ne_mozg

 

Líbí se mi 79



Ľudské vedomie. Prečo mozog nie je vedomím. - Hodnocení: 5.00 z 5.00 . Počet hlasů: 79
Podobné články:



Zanechat komentář

Myšlenka dne

Pokud budeme shovívaví ke zlu, pak si ani nevšimneme, jak se staneme lhostejní k dobru.


Kalendář událostí

Zasílání aktuálních informací o nových článcích na stránkách Polahoda a dalších projektech MSH "ALLATRA"