Například: Dobré zprávy
Lenivosť. Ako sa vyslobodiť zo zajatia

"...v každom človeku existujú potenciálne zárodky vedca.
Len je dôležité najprv sa naučiť chápať tento svet
z pozície pozorovateľa z Duchovnej podstaty,
vtedy ani epochálne objavy nedajú na seba čakať."

Z knihy A. Novych "AllatRa"

 

V každom z nás po celý život prebieha boj dvoch protikladov – snahy byť aktívny, neustále dosahovať zadané ciele a nečinnosti, ako nedostatku motivácie, zmyslu a potreby. Psychológovia neochotu konať, najmä ak je to nevyhnutné, nazývajú slabosťou vôle či lenivosťou. Poďme sa z pozície pozorovateľa z Duchovnej podstaty pokúsiť preskúmať, ako sa vyslobodiť zo zajatia lenivosti.

Ako často sa stretávame s takýmto javom – večer som si postavil plány na zajtrajší deň, prišiel dlho očakávaný zajtrajšok a deň sa už chýli ku koncu, ale z naplánovaného je splnených v lepšom prípade zopár bodov, alebo je opäť všetko odložené na zajtra... U mňa sa to stáva v poslednej dobe často. Koľko utrpenia, koľko problémov bolo vyvolaných práve touto samozvanou paňou? Koľko bolo nerealizovaných myšlienok?

Lenivosť je generálnym sponzorom všetkých našich problémov. Myslím, že s týmto tvrdením všetci súhlasia. Poďme pochopiť a spoločne sa pokúsme rozobrať túto prekážku, tieto okovy na kúsky a vyhoďme ich zo svojho života. Začnime od základu.

Takže, čo je to lenivosť:
•  Lenivosť (z lat. lenus - kľudný, pomalý, mdlý) - absencia alebo nedostatok pracovitosti, dávanie prednosti voľnému času pred pracovnou činnosťou.
• "Lenivosť - averzia k práci, k činnosti, k zamestnaniu; sklon k záhaľke a príživníctvu." Slovník Daľa.
• "Lenivosť – nedostatok túžby konať, pracovať." Slovník Ožegova.

A ako sa hovorí, nepriateľa treba poznať osobne, takže poďme zistiť príčiny, prečo sa to deje v našom živote.

 

ZÁKLADNÉ PRÍČINY LENIVOSTI

1. Nepochopenie svojho cieľa. Cieľ, ktorý sme si stanovili pred sebou nie je jasný, alebo nie je pochopený.
2. Nedostatok motivácie. To znamená, že chýba jasná predstava toho, čo treba robiť.  A treba vôbec robiť? Ale pre koho a prečo to robím?
3. Nedostatok vnútornej sily, sily vôle. "Už viem presne, že to treba urobiť, ale beztak to nerobím". Alebo často hovoríme: "Nemôžem sa prinútiť".
4. Lenivosť ako prejav strachu z prevzatia zodpovednosti na seba. To je vnútorný strach: "Ale zrazu nemôžem, nepodarí sa mi to. A ako budem vypadať v očiach príbuzných a blízkych, ak to nedokážem urobiť?" A ešte kopa iných strachov je kameňom úrazu na ceste aktivity.
5. Lenivosť je zdanlivý zdroj potešenia. To je, keď človek nič nerobí a chytá "blaženosť" z lenivosti.
6. Lenivosť ako signál únavy organizmu. To je, keď s ňou človek vstúpil do boja ide na úplné vyčerpanie tela pre splnenie zadaného cieľa.
7. Lenivosť z chápania zbytočnosti svojho konania. Pocit zbytočnosti – kráľovstvo skľúčenosti, depresie, zúfalstva.

Predtým, než pristúpim k ďalšiemu posúdeniu tohto aktuálneho problému podrobnejšie, chcela by som uviesť citát z knihy A. Novych "AllatRa":


"Osobnosť sa pri duchovnom rozvinutí a splynutí s Dušou stáva tým Pozorovateľom z Duchovnej podstaty, ktorý je podobne ako jeho Tvorca, vďaka vlastnému pozorovaniu schopný meniť mnohé v materiálnom svete. Napríklad meniť nielen svoj osud, ale aj osudy iných ľudí, tvoriť zmeny v okolitom svete."

Poďme sa ako pozorovatelia pozrieť na proces spustenia šablóny lenivosti a spoznajúc svojho nepriateľa tvárou v tvár, zmeniť svoj osud tak, ako sa hovorí v citáte.

DYNAMIKA A VÝVOJ LENIVOSTI (vstup do šablóny)

Pokúsme sa preskúmať celý proces objavenia lenivosti v našom živote po krokoch.

Predstavíme ho v podobe nasledujúceho zoznamu:

1. cieľ a plán;
2. vykonanie konkrétnej činnosti;
3. zotrvávanie v stave "tu a teraz";
4. konflikt motívov ("Ja som" a Ego);
5. prijaté rozhodnutie.

Preskúmame každú položku podrobnejšie. Naplánovali sme si vykonať určitú činnosť alebo máme cieľ a jasný plán na jeho dosiahnutie. V určitej etape ustupujeme od vykonania konkrétnej činnosti a začíname sa zaoberať niečím iným, začíname byť leniví. A tu je veľmi dôležitý, dá sa povedať rozhodujúci moment. V prvom období (môžu to byť sekundy alebo minúty), keď sme boli v okamihu "tu a teraz", boli sme úplne pohltení svojim cieľom. Boli sme ním naplnení nejaký čas, v súlade s vnútornými odkazmi a snahami a vnímali sme tento proces ako aktuálny a potrebný. Jednako v určitom okamihu sa vmiešava situácia (alebo niečo), ktorá prináša zmätok do našich radov. A vtedy nastáva moment vyjasnenia, ako a prečo to nerobiť práve teraz, že daná činnosť vôbec nie je aktuálna. Začína sa vnútorný boj, váženie všetkých "za" a "proti" a zvyčajne víťazí lenivosť. Tak ktože je ten chytrák, vnášajúci zmätok do našich naplánovaných činností? Myslím, že ste uhádli - je to naše vedomie.

Veď naše vedomie je lživé. Práve jeho cieľom je zotročiť Osobnosť a uchvátiť jej energiu cez pozornosť. Zo správy "PRAPÔVODNÁ FYZIKA ALLATRA" sme sa dozvedeli o vedeckých dôkazoch, že vedomie je septónovým poľom, nemá svoju energiu a pre svoju existenciu získava energiu cez Osobnosť. Z fyzikálneho hľadiska je Vedomie septónové pole a je súčasťou celkového systému živočíšneho rozumu.

Vedomie, ktoré sa ako falošný pán všetkými cestami snaží dostať k trónu, nám môže ponúknuť len lenivosť, strach, urážku, žiaľ, zlosť, hnev, chamtivosť. To je to, čo nám ponúka na výmenu rozvoja a poznania, ale voľba je na každom z nás. Či budeme riadiť svoj život a používať vedomie ako nástroj poznania alebo odovzdáme volant riadenia vedomiu.

Zo všetkého vyššie uvedeného môžeme vyvodiť nasledujúce závery. Po prvé, pánom lenivosti je naše vedomie, práve ono tak štedro nielenže daruje, ale vnucuje nám dar v podobe lenivosti. Po druhé, vždy máme právo voľby, čomu dáme svoju pozornosť: vnúteným ponukám živočíšnej podstaty (vedomie, rozum, ego) alebo vnútornému volaniu svojej Duše.

A najmä po tretie, byť uvedomelý v týchto prvých sekundách alebo minútach a nedať sa odviesť od zadaného cieľa. Toto obdobie môžeme nazvať "okamihom Pravdy", "okamihom Voľby". Inými slovami možno ešte túto etapu nazvať vstupom do šablóny správania, vnútenej vedomím a poznajúc tieto informácie môžeme vždy urobiť uvedomelú voľbu v prospech svojej Duše.

Tu bude veľmi vhodný úryvok z knihy "AllatRa" o tom, ako je počiatok činnosti šablóny videný v kresťanstve:


"Počiatočné štádium, prvotný okamih zrodenia "hriechu" nazývajú prílohom (pristúpenie; vo význame machinácie, zachytenia, prírastku, napadnutia). Posudzuje sa to ako pôsobenie zvonku na Dušu človeka, pretože takáto myšlienka vzniká buď v dôsledku človeka obklopujúcich pokušení, ak im venuje pozornosť, alebo môže byť vyvolaná spomienkami z minulosti na svoje a cudzie hriechy, alebo vplyvom temných síl a podobne. Pričom sa zdôrazňuje, že tieto myšlienky sú náhodné, vonkajšie, vznikajú v hlave samovoľne, bez účasti človeka, napriek jeho želaniu. Vznik týchto provokatívnych myšlienok a ich odmietnutie je považované za duchovný tréning, svojskú pomoc v poznaní (rozpoznaní) samého seba. A v tomto sa prejavuje pravá sloboda voľby človeka. Aby sa zabránilo takejto myšlienke od Živočíšnej podstaty, je potrebné nevenovať jej žiadnu pozornosť na samom počiatku jej vzniku, "odmietnuť ju na prahu". Ak sa tak nestane, tak myšlienka (alebo obraz) sa zachytáva a zmocňuje sa mysle. Človek ju začína "kŕmiť" svojou pozornosťou a želaním a tým z vlastnej voľby umelo udržiava túto myšlienku v hlave.

A ďalej prebieha nasledovné štádium – "spojenie", presnejšie "zladenie" tejto myšlienky (od Živočíšnej podstaty) s vedomím človeka (s voľbou Osobnosti), alebo ako píšu askéti, dochádza k "rozhovoru so zjaveným obrazom". Čiže človek si škodí už vtedy, keď pozoruje a počúva rozumom škodlivé. Tretie štádium – "zvolenie" – to je narušenie rovnováhy, kedy do akcie vstupuje "vôľa". Človek "s radosťou" prijíma myšlienku a robí svoju konečnú voľbu, dajúc prednosť tejto myšlienke zvonka. "Vôľa" sa snaží doviesť túto myšlienku ku splneniu. Človek robí voľbu s cieľom znovu ešte raz intenzívnejšie prežiť imaginárny pôžitok z tejto myšlienky. Tak končí "maternicový vývoj hriechu", presnejšie myšlienka od Živočíšnej podstaty získava silu, zotročuje vedomie Osobnosti."
                                                                                           Z knihy "AllatRa" (pokračovanie online, str. 582)

 

 

A teraz sa pozrieme na každú príčinu prejavu lenivosti podrobne, aby sme si hlboko uvedomili tieto príčiny a cesty východu z problémov vytvorených lenivosťou.
 

Prvá príčina – nepochopenie svojho cieľa. 

Ak existuje nepochopenie cieľa, tak prvým krokom je čestne si to priznať a poctivo si odpovedať na otázku – načo to potrebujem? Čitateľný, jasný cieľ, chápaný znútra, inými slovami zmysluplný – to už je záruka úspechu.
Akýkoľvek cieľ, či už je dlhodobý alebo krátkodobý, predpokladá rozhodnú činnosť. 

Ak sme si postavili pred seba dlhodobý cieľ, musíme vziať do úvahy jednu dôležitú zásadu: každodenné aktivity – kľúč k úspechu. Môže sa tu uviesť názorný príklad: dom sa nepostaví za jeden deň a pri tejto práci je veľmi, veľmi dôležité čo možno najlepšie a najkvalitnejšie ukladať po jednej tehličke (uskutočňovať jednotlivé kroky na ceste k cieľu) každý deň.

A za druhé, postupné zvyšovanie tempa. Ako príklad, keď som sa rozhodla zaoberať športom, nemá cenu začínať ho behom na maratónsku vzdialenosť, ale možno sa spočiatku prejsť, potom postupne zvyšovať zaťaženie a dĺžku tréningu.

Preto je čitateľným a jasným Cieľom – vynikajúci výsledok, pohyb ku ktorému zmení život na sviatok. Duchovný cieľ, to je odhalenie svojich schopností a talentov skrze vložené úsilie, zameranie a pozornosť a tvorivou energiou je, keď vychádza zvnútra, z Duše.

 

Druhá príčina – motivácia. 

"Správna motivácia vytvorí správny smer pohybu."

 Film "Mulan: Legenda o bojovníčke"

 

Uvediem niekoľko definícií motivácie.

Motivácia je vnútorný stav, ktorý povzbudzuje človeka k činnosti.

Motivácia je nasmerované pôsobenie na vnútorné pocity človeka, vedúce k formovaniu zámeru.

Sebamotivácia je to, čo robíme, aby sme vždy mali energiu a túžbu robiť to, čo sme sa rozhodli urobiť.

Tak ako prísť k tomuto vnútornému stavu, stavu vnútornej sebamotivácie:

• Neustále si uvedomovať svoj cieľ.

• Denné aktivity na ceste k dosiahnutiu cieľa. Bez ohľadu na vonkajšie okolnosti, bez ohľadu na vnútorný boj, berieme na seba zodpovednosť každý deň urobiť krok na ceste k svojmu cieľu.

• Rozdelenie cieľa na úlohy alebo konkrétne kroky. Rozdeľovanie cieľa na úlohy, to je formulovanie jednoduchých pochopiteľných krokov, kedy pohyb k cieľu ide ľahko, prirodzene a nenútene.

• Vidieť výsledok. Výsledok je vždy. Každý krok je úspech a dokonca aj porážka je úspech, pretože týmto spôsobom nadobúdame skúsenosti, ktoré nás posilňujú na ceste.

• Práca v kruhu rovnako zmýšľajúcich. Komunikovať viac s ľuďmi, ktorí sú veľmi cieľavedomí a motivovaní a ešte lepšie, keď sa pohybujete ku spoločnému cieľu. Takí ľudia sú zvyčajne plní sily a energie, sú vždy pripravení podporiť a podať pomocnú ruku. Aj keď s nimi každý deň komunikuješ, stávaš sa jedným z nich!

• Tvorivé knihy, video. Pre sebamotiváciu je nevyhnutné neustále sa obracať k tvorivým knihám, filmom a motivačným videám. Keď potrebujem zvýšiť svoju motiváciu, jednoducho si ich pustím a získavam potrebnú podporu, alebo inými slovami, požadovaný vnútorný stav. Ako osobný príklad môžem uviesť knihy A. Novych a relácie ALLATRA TV – "Úprimný dialóg o najdôležitejšom", "Zmysel života - nesmrteľnosť", "Jednota" a ďalšie. To je moja bezodná studňa vnútornej sebamotivácie pri práci na sebe.

Záver je taký, keď cítiš, že ti chýba motivácia a lenivosť sa stáva pánom – potrebné je použiť body uvedené vyššie a vtedy sa ľahko zachce pustiť sa do práce a ísť ku svojmu cieľu!

Pri sebamotivácii mi ešte veľmi pomáha citát Michaila Baryšnikova: "Nesnažím sa tancovať lepšie ako ostatní. Len sa snažím tancovať lepšie ako ja sám". Pretože, keď sa porovnávame s druhými, môže to rýchlo viesť k demotivácii. Môže to viesť k strate energie a vnútornej potreby dosiahnutia cieľa. Tu je veľmi dôležité uvedomiť si, že Najdôležitejší konkurent, nad ktorým máme každý deň po troche víťaziť, stávať sa lepším a silnejším – to sme my sami!

Tretia príčina – nedostatok vnútornej sily, sily vôle.

V knihe A. Novych "AllatRa" je veľmi hlboko preskúmaná dvojitá povaha človeka. Človek má duchovnú a materiálnu podstatu, na tomto základe môže vykonávať vôľu duchovnej podstaty (vôľu Boha), alebo vôľu materiálnej, živočíšnej podstaty. Iné nie je dané, a to si treba uvedomiť.

Je to ako preťahovanie lanom: na jednej strane – dlhodobé ciele, ktoré odrážajú vnútorné snahy Osobnosti a na druhej strane – okamžité túžby a inštinkty nášho vedomia.

A tu môže prísť na pomoc nasledujúce pochopenie – "kto si?". Si otrok svojich túžob, večných chcem, svojich slepých inštinktov, alebo si Osobnosť, robiaca uvedomelú voľbu a pohybujúca sa po duchovnej ceste. Ak som Osobnosť, tak môžem dnes povedať: "NIE! Od dnes sama rozhodujem, čo a ako mám robiť, nejdúc v opratách myšlienok od živočíšnej podstaty. Ja uskutočňujem svoje ciele teraz a tu a neodkladám ich do dlhej zásuvky kvôli lenivosti. Mám vnútornú potrebu robiť to, môžem to robiť a robím to". V tejto formulácii je vyjadrená veľká sloboda, ktorou nás napĺňa sila vôle. Sila vôle môže poslúžiť ako dobrý základ pre vnútornú harmóniu, radosť a šťastie. Ak sú moje ciele duchovné, uvedomujem si seba ako Osobnosť a privádzam vôľu Boha, tak budem na svojej ceste neustále pociťovať podporu duchovného sveta a posilnenie môjho ducha. A ešte sila vôle, alebo inými slovami sila ducha – to je energia, ktorú má Osobnosť na dosiahnutie svojho cieľa. A tu je veľmi dôležité chápať, že energiu môže Osobnosť získať len z Duchovného sveta, pretože hmotný svet svoju energiu nemá a vyživuje sa energiou Osobnosti, ktorú získava cez pritiahnutie pozornosti. Preto, aby sme mali viac sily ducha a sily vôle, naše ciele musia byť duchovné, tvorivé, potom budeme dostávať podporu duchovného sveta.

Na potvrdenie mojich slov je tu citát z knihy A. Novych "AllatRa":

"Človek neustále volí medzi duchovným svetom s jeho silou, vychádzajúcou z Duše, a hmotným svetom s jeho iluzórnymi hrami Živočíšneho rozumu, ktorý sa tak či onak snaží presmerovať životnú energiu človeka pre svoje potreby. To sú dve hlavné sily, ktoré tvoria v materiálnom svete, v tomto svojráznom podmienenom konflikte a človek ako Pozorovateľ je postavený iba na hranu voľby medzi nimi. Pričom pre bytosti materiálneho sveta, tvoriacich súčasť Živočíšneho rozumu, sú tieto sily nepozorovateľné, ale pre človeka sú osudové, pretože v ňom samom je čiastočka Večnosti (Duša) a on má možnosť stať sa nesmrteľnou Duchovnou Bytosťou."

 

A ešte:

"Ale pozornosť – to je sila, princíp tvorenia. Koncentrácia pozornosti je schopná sústrediť a akumulovať určité druhy energie, ktorých vzostup vyvoláva akt konania, tvorenia čohosi (emócií, myšlienok, činov, udalostí) vo viditeľnom i neviditeľnom svete. Toto zároveň formuje osud človeka ako počas života, tak aj po smrti fyzického tela. Či bude výsledok tohto tvorenia pozitívny, alebo negatívny – to závisí od voľby človeka, jeho priorít, každodenného návyku spôsobu myslenia, nakoľko dokáže kontrolovať a disciplinovať svoje myšlienky a emócie."

Pri rozvoji sily vôle veľmi dobre pomáha meditácia. Veď meditatívny stav predpokladá uvoľnenie, absenciu myšlienok. Vďaka pocitovej skúsenosti, získanej v meditácii, je pre nás už ľahšie kontrolovať svoje myšlienky, emócie a svoje telo v priebehu dňa. Práve meditácia dala významný impulz pre môj osobný rozvoj na ceste sebapoznania.

 

Štvrtá príčina - lenivosť ako prejav strachu z prevzatia zodpovednosti na seba.

"Na tejto zemi nie je možné spraviť ani krok bez toho, aby si sa nedotkol zodpovednosti a povinností, ktoré treba plniť."
Anglický filozof Thomas Carlyle

 

Bolo zaujímavé zistiť etymológiu anglického slova responsibility – «zodpovednosť». Re – znamená "návrat k originálu, k pôvodnému zdroju," druhá slabika spons – súznie so slovom "sponzor": ten, kto sa zaväzuje zabezpečovať, poskytovať podporu a ochranu. Tretia slabika – ibility – súznie s ability, čo znamená: "zručnosť, schopnosť, nadanie".

Ak zložíme všetky tri časti tohto slova, dostaneme veľmi zaujímavé vymedzenie slova zodpovednosť –  "vrátenie darovaného vám nadania zdroju". A v jazyku Evanjelia to znamená skladanie účtov ohľadne využitia svojich schopností a talentu pred Tým, kto vám toto nadanie dal. Byť zodpovedný – znamená byť schopný dať Bohu najlepšiu odpoveď o našom živote. Taká definícia už núti ináč si uvedomiť všetkým známy pojem. A to už je veľa na ceste uvedomenia.

Existuje mnoho definícií zodpovednosti v slovníkoch, ale dnes, keď hovorím o zodpovednosti pri skúmaní lenivosti, chcela by som posúdiť tento pojem z trochu inej strany.

Neuvedomujeme si pojem zodpovednosť z toho uhla pohľadu, aký úžitok dáva každému z nás v živote, ale veď práve toto uvedomenie by pomohlo zbaviť sa strachu a možno aj lenivosti brať na seba väčšiu zodpovednosť. Prečo? Pretože zodpovednosť – to je moc a sila. Ak sa pozrieme na ľudí, ktorí majú moc, čo uvidíme, v čom táto moc spočíva? Mnohí povedia v peniazoch, v materiálnych hodnotách, ktorými disponujú a ktoré vyvolávajú závisť u väčšiny. Ale v skutočnosti – Zodpovednosť, to je to, čoho v skutočnosti majú mnoho. Pretože vďaka nej majú určitú moc nad ľuďmi, pretože človek, ktorý sa usiluje o moc, berie na seba veľkú zodpovednosť (vo väčšine prípadov nechápe celú vážnosť svojho rozhodnutia). Ale ľudia, ktorí prekladajú zodpovednosť za svoje rozhodnutia na iných, primerane odovzdajú moc nad sebou do cudzích rúk.

A tu je kľúčová fráza – odovzdať moc nad sebou do cudzích rúk? Komu odovzdávame túto moc? Lenivosti. A kto je pánom lenivosti? Vedomie.

A ak si ešte uvedomíme, že zodpovednosť, to nie je iba moc, ale to je sila (pozornosť) a čo je najhlavnejšie, že zodpovednosť – to  je zmysel života, to, kvôli čomu sme prišli do tohto sveta a čo musíme urobiť, tak strach, lenivosť a pochybnosti sa rozplynú ako dym, ako závoj a padnú okovy, ktoré nám bránili v pohybe na ceste k svojmu cieľu.

Preto, ak si uvedomíme pojem zodpovednosti z tejto strany a spravíme tento pojem pre seba zreteľný a jasný, ako pochopenie dôležitosti a nevyhnutnosti potravy, vzduchu, strechy nad hlavou a iných vecí pre nás, bez ktorých si nedokážeme predstaviť život v tomto materiálnom svete, vtedy moc nad sebou – zodpovednosť – nedokážeme tak ľahko odovzdávať do iných rúk, do rúk nášho vedomia, ktoré akoby lepšie než Osobnosť vie, čo máme robiť. Zmizne strach, odíde lenivosť. Pretože nepriateľ je pomenovaný a odhalený. A každý z nás, kto si seba uvedomí ako Osobnosť, získava moc nad sebou – je to moc, ktorú teraz neodovzdáme dobrovoľne, pretože naša voľba je – oslobodiť sa spod moci šablón, nanútených vedomím, prostredníctvom svojej uvedomelej voľby.

Koľko zodpovednosti berieme na seba, koľko moci nad sebou – taký je výsledok a zákon nášho života, zákon tohto sveta.
Brať na seba zodpovednosť znamená rozvíjať moc nad sebou. Brať na seba zodpovednosť zahŕňa odvahu priznávať svoje chyby a zlyhania.

Preto je našou úlohou – prestať sa báť chýb a zlyhaní, ujsť spod nadvlády lenivosti. Prestať prekladať vinu na druhých. Veľmi dobre tu môže pomôcť afirmácia: "Tentoraz som urobil chybu, sám som za to zodpovedný, to znamená, že treba vyvodiť závery, aby sa nabudúce všetko podarilo správne", "Som schopný dať Bohu najlepšiu odpoveď o svojom živote".

 

Piata príčina – lenivosť je zdanlivý zdroj potešenia.

Lenivosť je zdrojom potešenia – je to stav ničnerobenia, nečinnosť mysle a tela. Takýto stav môže a mal by byť braný ako signál, ktorý nám hovorí, že sme sa zasekli na mieste. Inými slovami, Lenivosť nám signalizuje, že v nás chýba pohyb.

A my už vieme presne, že život, to je pohyb, to je energia a neprítomnosť pohybu, to je prvý príznak začiatku smrti a konca života. To je čo za pôžitok? Som si istá, že toto uvedomenie vás rýchlo zdvihne z gauču a začnú sa zmeny.

Koreň, čiže príčinu, sme uvideli, teraz si treba vyjasniť jej riešenie. 

Ak lenivosť ako pôžitok je stagnácia, neprítomnosť pohybu v poznávaní nového, tak riešením bude pohyb na ceste k svojmu cieľu, poznanie a uvedomenie si nového a zaujímavého.

Práve poznanie nového, poznanie samého seba, vzbudzuje záujem a je zdrojom radosti a potešenia!

 

Šiesta príčina – lenivosť ako signál únavy organizmu.

 

"Nikto sa nerodí bojovníkom, presne tak isto, ako sa nikto nerodí obyčajným človekom. Aj jedným, aj druhým sa robíme sami a množstvo úsilia vynaloženého na to, aby sme boli šťastným alebo silným človekom, alebo nešťastným, je jedno a to isté."

Don Juan

Nebudeme uvažovať únavu fyzického tela a potrebu oddychu, to je otázka jasná a individuálna, ale chcela by som obrátiť pozornosť na nasledovné. Kedy lenivosť signalizuje únavu tela? Z vlastnej praxe práce s ľuďmi a osobných postrehov môžem povedať, že signál únavy organizmu je signálom toho, že človek sa nezaoberá svojimi vecami, alebo inými slovami, nejde tam, kam má a robí niečo iné, ako treba. Ja to pre seba nazývam Božou prozreteľnosťou. Sám Vesmír akoby ťa zadržiaval a ponúkal ti zamyslieť sa.

Myslím, že každý mal takú skúsenosť, keď sa venuješ akejkoľvek činnosti alebo jednoducho niečomu veľmi zaujímavému, tak v tých chvíľach necítiš únavu, nesledujeme čas a čo je najdôležitejšie, v takom stave dokážeme urobiť tak veľa, akoby deň nemal 24 hodín, ale oveľa, oveľa viac. Zdá sa, že v takých chvíľach, alebo v takom stave sa energia berie "zo vzduchu"! Ale to sa nezdá, pretože ak sú ciele duchovné, myšlienky tvorivé, tak prichádza podpora duchovného sveta a rastú krídla, vzniká túžba konať, Tvoriť... Milovať... Budovať...

A druhý moment. Lenivosť ako signál únavy organizmu môže vznikať aj vtedy, keď existuje odmietnutie vyjsť za svoje hranice, meniť šablóny svojho správania.

Ako sa naučiť sledovať kvalitu tohto signálu, pochopiť jeho pravú podstatu?

Keď začíname pracovať na sebe a zriekať sa nejakej šablóny svojho správania, tak nás veľmi často vedomie a rozum vháňajú do pasce. Napríklad sme sa rozhodli robiť každodenné meditačné praktiky po dve hodiny denne. Naše vedomie nám okamžite začne vnucovať myšlienku, že sa pri prekonávaní seba presiľujeme. Naliehavo vnucuje myšlienku, že život je už aj tak ťažký a tu sa ešte treba namáhať a bojovať s útrapami a nedostatkami, spojenými s novým spôsobom života.

A ak práve v tejto chvíli dostaneme ponuku stretnúť sa s priateľmi, ísť na výlet k moru, tak únava okamžite mizne. Sme okamžite pripravení ľahko a slobodne pristúpiť k činu, okamžite sa odtrhávame, zabúdajúc na všetko a zaujatí predstavami, prekonávame akýkoľvek objem starostí a činností, spojených s rôznymi poplatkami a organizačnými problémami.

Tieto príklady poskytujú možnosť uvedomiť si, že vedomie vnucuje mienku o únave, o potrebe oddychu.

A ešte je veľmi dôležité uvedomiť si, že meditácia alebo duchovná praktika sú veľmi ľahké a príjemnejšie, než akýkoľvek iný oddych. Treba si len uvedomiť, že život s duchovnými praktikami a meditáciami je zaujímavejší život, že je to POZNANIE. Je to prestavba nášho vedomia, ktorá nepomáha získavať dočasné uspokojenie, jeho náhradky, ale spoznávať skutočné šťastie. Život sa stáva ozajstným potešením v harmónii so sebou a okolitým svetom.
 

Siedma príčina – lenivosť z chápania zbytočnosti svojho konania.

Túto príčinu lenivosti by som chcela začať jednou starou škótskou baladou, ktorá sa volá "Tri havrany":


"Raz tri havrany silno vyhladli, ale vedeli, že čoskoro nájdu nedávno zahynutého rytiera, na ktorom sa budú môcť priživiť. Jeho pes už nenaháňal zajacov, jeho sokol si už sám hľadal korisť a jeho milá si už našla iného gavaliera. Preto sa havrany rozhodli, že z kostí statočného rytiera postavia hniezdo, z jeho vlasov urobia mäkkú podstielku a telom vojaka sa budú živiť."

Tak, čo sú zač tie tri havrany, čo je to za hroznú trojicu? To sú stavy depresie, zúfalstva a pocitu zbytočnosti. Tieto pocity, rovnako ako tri havrany sediace za oknom, akoby čakajú, aby sme zakopli a vtedy nás naplno ovládnu.

Etymologicky slovo "désuétude" (nepotrebnosť) znamená "stať sa nepotrebným". Pokúsme sa zistiť príčinu, ktorá vedie k stavu zbytočnosti, čo so sebou ďalej nesie fyzické neduhy, ktoré sa neustále hromadia v tele, únavu a nedostatok životnej energie.

Ale príčinou tohto stavu je strata spojenia so svojou Dušou, žitie cieľmi materiálneho sveta. Iluzórnosť cieľov a úspechu v hmotnom svete, neustále vnucované nové "chcem" a očakávania, vedú k duševnej prázdnote, ktorá je podmienená pocitom svojej bezcennosti a zbytočnosti.

Len pravé, vedomé rozhodnutie získať spojenie so svojou Dušou, nasledovať svoj duchovný cieľ, môže vrátiť životnú energiu a pomôcť ju maximálne efektívne využiť. Musíme prevziať zodpovednosť a urobiť svoju voľbu. Pocit nepotrebnosti možno ešte nazvať protestom duše, ktorá signalizuje, vyzýva nás k opatrnosti, pretože vidí tú priepasť, kam nás vedie vedomie. Duša je vždy pripravená podať pomocnú ruku Osobnosti. A môžeme povedať, že tieto "symptómy" – sú priateľské varovanie, že musíme zmeniť svoj život.

Akonáhle urobíme správnu voľbu, pokúsime sa riešiť túto úlohu, energia sa k nám vráti. Obnovíme stratené spojenie.

A našou úlohou je, len čo uvidíme za svojim oknom týchto hrozných havranov - depresiu, zúfalstvo a pocit zbytočnosti – všetkými silami, celým svojim zámerom obnoviť spojenie so svojou Dušou. Uchopiť natiahnutú ruku a nikdy viac ju nepustiť.

A obnoviť toto spojenie s Dušou pomáha Duchovná praktika "Lotosový kvet":

Táto duchovná praktika sa nazýva"Lotosový kvet". Jej význam je nasledujúci. Človek si predstavuje, akoby vo svojom vnútri, v oblasti slnečného pletenca, sadil semienko. A toto malé semienko v ňom vyrastá silou Lásky, vytvorenej jeho pozitívnymi myšlienkami. Týmto sa človek, kontrolujúc rast tejto kvetiny, umelým spôsobom zbavuje negatívnych myšlienok, ktoré neustále víria v jeho hlave... Čo sa deje vďaka každodennému venovaniu sa tejto praktike. Po prvé, človek neustále kontroluje svoje myšlienky, učí sa sústrediť na dobro. Preto automaticky nemôže nikomu želať nič zlé, alebo byť zlý. Veď táto praktika prebieha každodenne, každú sekundu.  A toto je na celý život. Je to svojrázna metodika rozptýlenia, pretože so zlými myšlienkami sa nasilu bojovať nedá. Nasilu nebudeš milý. Preto sa treba rozptýliť. Prichádza negatívna myšlienka, nevyžiadaná, človek sa sústredí na svoju kvetinu, začne jej odovzdávať svoju Lásku, čiže umelo zabúda na všetko zlé. Alebo prepína vedomie na niečo iné, pozitívne. Ale kvetinu cíti stále – keď sa ukladá k spánku, keď sa prebúdza, v noci, cez deň; nech sa čomukoľvek venuje – učeniu, práci, športu atď. Človek cíti, ako Láska vnútri vrie, ako sa prúdy Lásky pohybujú v jeho hrudi, rozlievajú po jeho tele. Ako ho táto kvetina začína zahrievať zvnútra, pričom zvláštnym teplom, božským teplom Lásky.  A čím viac jej dáva, tým viac v ňom ona klíči. Neustále vyžarujúc túto Lásku, človek hľadí na ľudí už z pozície lásky. Teda po druhé, čo je veľmi dôležité – človek sa nalaďuje na frekvenciu dobra.

Z knihy Anastasie Novych "Sensei ze Šambaly I."

 

AKO PREKONAŤ SVOJU LENIVOSŤ?

Pre prekonanie svojej lenivosti treba najprv pochopiť príčiny samotnej "choroby", nestrácať čas na boj so "symptómami". Preto sme došli k záveru, že pochopenie príčin lenivosti – to je prvý a nevyhnutný krok k úspechu v práci na sebe, v zmene seba a svojho spôsobu života. V závislosti od typu lenivosti, ktorý sme prejednávali vyššie a od toho, čo poslúžilo ako impulz k jej vzniku, možno podniknúť nasledovné:

• preskúmať a jasnejšie skorigovať svoje ciele;

• venovať sústredenú pozornosť svojej sebavýchove a sebarozvoju;

• naplniť informáciami a argumentami svoju motiváciu;

• rozvíjať sebadôveru;

• prevziať na seba zodpovednosť za svoj život.
                                                 

Pracovať so svojimi šablónami, zbavovať sa ich negatívneho vplyvu pre mnohých znie ako niečo nepríjemné, ale to je vnútené presvedčenie. Žiť s ľahkosťou, s elánom, v harmónii so sebou a okolitým svetom – to sú výsledky uvedomelých činov. Žiť bez boja so svojím vedomím, neplytvať drahocennou energiou života naprázdno. Pretože každý z nás je od počiatku naplnený túžbou milovať, tvoriť, budovať. Len si ju netreba pliesť s OTRO(k)čením. A to, že každý z nás bude lenivý OTRO(k)čiť (podriaďovať sa vôli vedomia) – to je veľmi, veľmi dobre, a je to víťazstvo!       

Zákon života hlási nasledovné: ovláda nás to, čo vôbec nepoznáme, a naopak, všetko, v čom sa výborne orientujeme, čo sme dobre naštudovali a dôkladne pochopili – podlieha našej kontrole a premene. V tomto článku sme sa snažili identifikovať skutočné príčiny lenivosti, a myslím, že teraz už bude pre nás oveľa jednoduchšie vymaniť sa zo zajatia tejto šablóny.


"V skutočnosti je všetko jednoduché, ako vidíš. Jednoducho netreba klamať. A predovšetkým samému sebe. Po obdržaní kľúčov je hlavné nestratiť ich alebo nevymeniť za chvíľkové."
                                                                                                                                          Z relácie "Jednota"

"Každý má ducha, ktorého treba zdokonaľovať, telo, ktoré treba trénovať a cestu, ktorú treba prejsť..."

Morihei Uešiba (pozn. – zakladateľ aikida)
 
Autor: Irina Cvetajeva

 

Zdroj:  https://allatravesti.com/len._kak_osvoboditsya_iz_plena

 

 

Líbí se mi 49



Lenivosť. Ako sa vyslobodiť zo zajatia - Hodnocení: 5.00 z 5.00 . Počet hlasů: 49
Podobné články:



Komentáře

Mia 08.02.2018 11:08 Odpověď

Lenivosť je generálnym sponzorom všetkých našich problémov. Myslím, že s týmto tvrdením všetci súhlasia. Poďme pochopiť a spoločne sa pokúsme rozobrať túto prekážku, tieto okovy na kúsky a vyhoďme ich zo svojho života. Začnime od základu.

Je to tak. Vďaka za pripomenutie :-)



Zanechat komentář

Myšlenka dne

Síla slova vytváří sílu myšlenky a síla myšlenky pak vyvolává činy.


Kalendář událostí

Zasílání aktuálních informací o nových článcích na stránkách Polahoda a dalších projektech MSH "ALLATRA"