Keď nejde o Život, nejde o nič! A nám ide o Život!

     Keď som bola mladá, mala som pozornosť upriamenú na deti a mojich rodičov. Dávalo mi to lásku, dávala som lásku. Nič mi nechýbalo. Nepotrebovala som vysedávať pred panelákom, nepotrebovala som chodiť k moru, zašli sme ku našim na dvor a boli sme spolu. Ja som každé leto maľovala našim čo bolo treba a zároveň sa vydrhol celý dom. Ja som umývala maminke okná a moje dve známe idúce okolo sa na mňa nechápajúc pozerali a volali ma na vínko. Oni nerozumeli mne a ja som nerozumela im. Žila som rodinou...

      Po čase deti vyrástli a odišli a moji najbližší jeden za druhým zomreli. To, čo dovtedy dávalo zmysel môjmu životu, už nebolo. Nechápala som, prečo som na tomto svete. Nevedela som čo si počať. Úpenlivú prosbu však Boh vyslyšal a život dostal zmysel. Keby sme mali Znalosti od mala, vedeli by sme čo zo životom... Vedeli by sme to, čo každý človek potrebuje k Životu i k životu.

     Uvedomujem si, že všetky tie sprostosti (prepáčte za výraz), ktoré sú pre väčšinu ľudí tak dôležité, by jednoducho neboli. Táto prapodstatná neznalosť vyvoláva u ľudí všetky tie chtíče, závisti, porovnávania, nadradenosti, naparenosti, zábavky, všetky tie chačušky, čo nam ohlupujú mozog a čo je najhoršie POTLÁČAJÚ PODSTATU KAŽDÉHO Z NÁS.

     Ľudia nevedia o ZMYSLE ŽIVOTA, netušia, čo si zo životom počať, tak hľadajú zábavky, aby zabudli.

    Viem, že som celý život iná... ale povedzte mi, je normálne, že si ľudia kupujú psíkov, ktorých obliekajú do handier, chodia ich venčiť, lebo nevedia čo so sebou... Keď mi moja maminka hovorila o svojom detstve, ako ich starká nechávala dlho spávať, lebo keď spali nepýtali jesť... Keď mi hovorila o tom, že chodili od jari do jesene bosé a v zime len v onuckách, lebo topánky nemali...

     Keď mi hovorila o tom, ako jej otec, môj starký, hovoril o zime cez vojnu, že keby mali šupky zo zemiakov, tak by boli veľkí "páni"...

   Keď si porovnám to, ako žila generácia predomnou a ako sa ku životu staviame my... Všade okolo len konzum, zábavky a ohromná precitlivelosť na všetko možné. Naozaj sa ľudia nespamätajú, kým sa niečo nestane…!

     Ideme po "duchovnej ceste".... a sústavne sa len ľutujeme, porovnávame a snažíme vyniknúť jeden pred druhým. Hráme divadlo nielen pred ostatnými, ale dorábame sa aj samy pred sebou. Čo budeme robiť, keď príde deň "D" a všetko sa zmení?

     Ako sa postavíme čelom k ozajstným problémom, keď teraz nevieme čo so sebou. Máme Znalosti, ale ako ich využijeme je na každom z nás. Neviem koľko máme ešte času, kým to príde. Ale viem, že ním bezhlavo plýtvame.

     Nedaria sa nám duchovné praktiky? Živo si predstav ako to vnímal svätý Silván počas zemetrasenia v chráme, keď sa všetko rúca a ostávaš len ty a Boh. Riešiš šablóny? Ostávaj čo najdlhšie počas dňa v láske a šablóny sa neprejavia. Na čo myslíš, keď si v nemocnici, alebo keď niekto pri tebe umiera? Všetko ide bokom. Všetko nepodstatné, prestáva byť dôležitým. Si len ty a tvoj problém. Poznáte ako sa hovorí: Keď nejde o život, nejde o nič! A aký význam to nadobúda, keď ešte zmením ž na Ž...

     Keď nejde o Život, nejde o nič! A nám ide o Život!!!

Hanka