Například: Dobré zprávy
Každý volí pre seba? Každý volí podľa seba. (Časť 1)

Každý volí pre seba
ženu, relígiu, cestu.
Diablu slúžiť a či proroku  -
každý volí pre seba.

Každý volí podľa seba
slovo pre lásku i modlitbu.
Kord k súboju, meč k boju -
každý volí podľa seba.

Každý volí podľa seba:
štít i brnenie. Záplaty i biskupskú barlu.
Konečného zúčtovania mieru
každý volí podľa seba.

Každý volí pre seba.
Tiež volím – ako viem.
Na nikoho nároky nemám -
Každý volí pre seba.

Jurij Levitanskij

Raz vyvstala otázka – čo volím? A ako  volím? Na základe čoho volím? Veď reťaz udalostí, ktoré boli príčinou i výsledkom volieb v rôznych etapách života, ma priviedla k tomuto samotnému okamihu. Takže súbor volieb predstavuje môj život? Z uvedomenia si dôležitosti a zodpovednosti tohoto faktu vznikajú stále rovnaké otázky... Čo volím? Ako volím? Na základe čoho volím? Kto som? Kam idem?

Súčasný rytmus života nabáda človeka rýchlo a nie vždy premyslene prijímať rozhodnutia, aby stihol zareagovať na tie, či oné okolnosti. Niektoré každodenné situácie, privedené do automatizmu, sa zdajú byť obyčajné a nedôležité. Ale v kľúčových obdobiach života človek často kolíše vo svojej voľbe, vychádzajúc z priorít, zložených svetonázorom v danej životnej etape.

Teda slobodná voľba tu nie je úplná, ale ohraničená rámcami získaných životných skúseností a obyčajne orientovaná na vonkajšie okolnosti. Napríklad, maturanti sa často pri voľbe budúcej profesie neprikláňajú vo svojej voľbe k skutočným záujmom a nadaniam, ale k tomu, čo je módne, populárne, alebo prináša väčší príjem.

V dôsledku toho nie všetci študenti dokončujú svoje vzdelanie vo zvolenom odbore. Veľké percento ľudí otvorene hovorí o tom, že ich vyčerpáva práca, ktorá sa im nepáči. Život týchto ľudí sa prevracia v hotové útrapy a behanie v kruhu: dom – práca, práca – dom. Časť ľudí sa zrejme k tomuto neprizná  iným a dokonca ani sebe, ale každý deň, keď sa vracajú z práce domov, cítia únavu... predovšetkým psychologickú. A to človeku uberá sily, potrebné pre to skutočne dôležité, kvôli čomu prišiel na tento svet.

A príčinou toho všetkého bola niekedy urobená voľba, ktorá sa už zmeniť nedá, pretože dôležitý cenný moment prešiel.

Osud – to nie je vec náhody, ale výsledok voľby. Osud sa neočakáva, on sa vytvára.
                                                                                                                                                           William Bryan

Čo je to voľba?

 

Všetko začína voľbou. Podľa slovníka je voľba vyriešenie neurčitosti v ľudskej činnosti v podmienkach početnosti alternatív cestou prijatia vlastnej zodpovednosti za realizáciu jednej z existujúcich možností. 

Voľba nás sprevádza po celý život od prvých uvedomelých krokov, činností, prvých samostatných rozhodnutí. O filozofii voľby, ak sa to dá tak povedať, vieme od detstva. Pamätáte, v rozprávkach sa na ceste hlavného hrdinu často nachádzal kameň na rázcestí s ukazovateľmi na všetky strany a upozornením, čo sa s človekom stane, ak si zvolí ten, či iný smer.

Volí sa vždy medzi niečím a niečím. Alebo medzi niekým a niekým. Ale samotná voľba – to je vždy iba rad okolností, činov, motivácií a preferencií s výsledkom nasledujúcim za týmto všetkým.

No nestačí len spraviť voľbu. Voľbou v mysli hodnotíme následky voľby, jej pozitívne a/alebo negatívne stránky. Niekedy sa to deje dokonca nevedome, ale takmer vždy očakávame, že nami urobená voľba nám prinesie prospech v tej, či inej oblasti. Čiže spájame výsledky svojej voľby s prejavmi vo vonkajšom svete.

Dá sa vyčleniť niekoľko druhov alebo úrovní voľby:

• Jednoduchá voľba – v situácii, keď sú definované ako alternatívy, tak aj kritériá pre ich porovnanie
• Významová voľba – v situácii, keď sú definované alternatívy, ale je nutné samostatne skonštruovať všeobecný systém kritérií pre ich porovnanie a riešenie úlohy v zmysle každého z nich
• Existenčná voľba – v situácii, kedy nie sú definované nielen kritériá preferencií, ale ani samotné alternatívy  a musia byť skonštruované samotným subjektom

Experimentálne štúdie a klinické skúsenosti svedčia o oprávnenosti preskúmania voľby, najmä v jej vyšších, najzložitejších formách, ako zvláštneho druhu vnútornej aktivity, majúcej svoju motiváciu, nástrojové prostriedky a dynamiku formovania a rozloženia.

Veľkú úlohu v procese voľby hrá vedomie, od aktivity ktorého závisí možnosť človeka objaviť alternatívne spôsoby a varianty konania. Kľúčovým prvkom voľby beztak nie je vyhľadávanie, analýza a porovnávanie alternatív, ale vnútorné prijatie zodpovednosti za realizáciu jednej z nich.

Zohľadňujúc dualitu ľudskej podstaty, môže byť voľba skúmaná v kontexte problému riešenia mravných konfliktov, boja motívov, dobra a zla, vznešeného a nízkeho v človeku. A v tomto spočíva sloboda človeka – v práve voľby. Človek, ktorý sa stal slobodným, sa pre systém hmoty stáva nekontrolovateľným.

S cieľom lepšie pochopiť, čím je voľba v svojej podstate, obrátime sa na citát z knihy Anastasie Novych "AllatRa":

"Rigden: To, čo pokladáme za vlastnú vôľu – to je ilúzia nášho vnímania z pozície myslenia individuálneho rozumu trojrozmernej dimenzie. Ak vezmeme do úvahy náš príklad, človek svojou voľbou iba aktivuje prúdy informácií, vstupujúce do neho a utráca svoju životnú silu na stelesnenie tejto Vôle. Vôľa, či už vychádza z Duchovnej podstaty (sveta Boha), alebo vychádzajúca zo Živočíšnej podstaty (Živočíšneho rozumu) – to je sila zvonka, presnejšie povedané, to je informačný program, zavedený do nejakej štruktúry, ktorá ho aj vykonáva. Zámena od Živočíšneho rozumu spočíva v tom, že Osobnosť človeka vníma formy prejavov jednej z týchto dvoch globálnych síl, ako vlastnú vôľu, ktorú ona fakticky nemá.

Anastasia: Inými slovami, to, čo človek považuje za svoju vôľu a neprimerane sa tým pýši, takým nie je. Je to len sila, ktorá do neho vstúpila zvonku prostredníctvom informácií, ktoré on zvolil. Ona v ňom aktivuje pocity, emócie, myšlienky, ktoré ho postrkujú k tým či iným činnostiam v rámci programu tejto Vôle, čo je spojené so stratami životnej energie.

Rigden: Presne tak. Ľudia, nachádzajúci sa pod vplyvom pýchy od Živočíšnej podstaty, radi prirovnávajú seba k vyšším silám, obdarovaným vlastnou Vôľou. Ale zďaleka nie každý si kladie otázky: "Podľa čej vôle sa v skutočnosti uskutočňuje to či iné dianie?", "Kto navádza na tieto myšlienky?", "Kto plodí tieto alebo iné želania?", "Kto vo mne vzdoruje a komu?", "Kto zadáva otázky a kto na ne odpovedá?". A sú už iba jednotlivci z tých, ktorí sa analyzujú, ktorí chápu proces konfrontácie medzi Živočíšnou podstatou a Duchovnou podstatou, medzi Vôľou, vychádzajúcou z Duchovného sveta a Vôľou od Živočíšneho rozumu. Samozrejme, Živočíšny rozum je silný, no to sa nedá porovnať so základnou silou zo sveta Boha. Ak sa táto zjavne prejavuje, Živočíšny rozum nie je schopný vzdorovať jej priamo, ale je schopný odvádzať jej Prevádzača (človeka, stojaceho na duchovnej ceste) svojimi "hlúposťami", aby ho zrazil zo správneho smeru, zachytil akýmisi ďalšími ilúziami a tak ďalej. Zárodky prejavu vôle v rovine tvorby sa objavujú u človeka len vtedy, kedy on, duchovne dozrievajúc, vychádza spod vôle Živočíšneho rozumu, t.j. zo šiesteho rozmeru, dostávajúc sa do siedmeho. A potom to nebude prejavom "vôle" ako takej v súčasnom ľudskom chápaní, ale jednoducho nová kvalita a rozšírenie možností Prevádzača božskej Vôle.

Anastasia: Áno, také zámeny od Živočíšneho rozumu sprevádzajú človeka, ako bytosť žijúcu v materiálnom svete, na každom kroku. Pokiaľ človek na sebe nepracuje, jednoducho naprázdno premárňuje svoj život na materiálne túžby, na dočasné a smrteľné.

Rigden: Na jednej strane, obyčajný človek túži vplývať na udalosti vo svojom živote, túži po zmenách osudu k lepšiemu. Ale to všetko sú potreby duchovnej strany, ktoré jeho mozog úspešne prevracia na stranu Živočíšnej podstaty. Kvôli tomuto "prevrátenému" chápaniu, človek namiesto duchovnej slobody už túži po "slobode" v rámci matérie: po bohatstve, sláve, uspokojení svojho egoizmu, plnej čaši svojho dočasného bytia. Ak sa človek dlhú dobu koncentruje na svoje hmotné túžby, z roka na rok vynakladá veľa úsilia na ich splnenie, potom skôr či neskôr nastáva reťaz udalostí, ktoré vedú k požadovanému výsledku, dokonca aj keď sa on už stáva v tom čase pre človeka nepotrebným. Inými slovami, Osobnosť môže preukazovať určitý vplyv v treťom rozmere, dosahovať želané, ale tento proces je sprevádzaný obrovskou spotrebou síl, energie a je dlhotrvajúci. Ale otázka je tu v inom, či stojí za to utrácať svoj život a kolosálne možnosti na dosiahnutie dočasných, hmotných túžob tela?

Čo je to rozumná Osobnosť? V novej konštrukcii, v novom tele, sa formuje aj nová Osobnosť – to je to, kým sa cíti počas života každý človek, ten, kto uskutočňuje voľbu medzi Duchovnou a Živočíšnou podstatou, analyzuje, robí závery, hromadí osobnú batožinu pocitovo-emocionálnych dominánt.“

Z tohto dôvodu nemôžeme nič vyberať z vlastnej vôle. My len pozorujeme odohrávajúce sa a voľba človeka spočíva v tom, aký má byť v danom okamihu. Nie v budúcnosti alebo minulosti, ale len tu a teraz. Iný čas nemáme.

Dualita ľudskej podstaty znamená voľbu služby, čiu vôľu prevádzať. Voľba, či budeme prevádzačmi duchovného sveta alebo sveta hmotného, odráža našu slobodu od pripútanosti k úrovni trojrozmernosti a myšlienkam, ktoré zacyklujú človeka na túžbach a emóciách, nadiktovaných potrebami tela a vedomím.

Shakespearovské "byť či nebyť" nás stavia pred neustálu existenciálnu (existujúcu v základe sveta, prejavujúcu sa v realite a nezávislú od vôle človeka; spojenú s bytím, s existenciou človeka) voľbu – zvoliť skutočný a večný život alebo dočasnú iluzórnu existenciu.

Ukazuje sa, že v živote niet ani žiadnych maličkostí, ani žiadnych náhod. Keď stojí otázka života alebo zabudnutia – niet miesta pre hodnotenie situácie. Dôležitá je každá sekunda, ktorá dáva šancu a možnosť stať sa Človekom. A skutočná potreba človeka spočíva v tom, aby získal skúsenosti a zvolil tú cestu, ktorá vedie k rozvoju Osobnosti.

Každý z nás sa dostal nejakým spôsobom do dnešného dňa, do tohto okamihu.

Spomeňte si na počiatočné otázky...
Čo volím? Ako volím? Na základe čoho volím? Kto som? Kam idem?

A TERAZ je práve ten okamih, v ktorom uskutočňujete VOĽBU.

 

Pokračovanie článku

Autor: Tatiana



Zdroj: https://allatravesti.com/kazhdyy_vybiraet_dlya_sebya_kazhdyy_vybiraet_po_sebe._chast_1

Líbí se mi 24



Každý volí pre seba? Každý volí podľa seba. (Časť 1) - Hodnocení: 5.00 z 5.00 . Počet hlasů: 24
Podobné články:



Zanechat komentář

Myšlenka dne

V životě je mnohem důležitější kvalita prožitých okamžiků, než nesmyslná léta existence.


Kalendář událostí

Zasílání aktuálních informací o nových článcích na stránkách Polahoda a dalších projektech MSH "ALLATRA"