Například: Dobré zprávy
Do you speak jazykom hlbokých pocitov?

Neprestávam sa čudovať tomu faktu, že keď si v pozícii pozorovateľa od Duchovnej podstaty, tak informácie z rôznych oblastí vedú k zaujímavým vnútorným duchovným odhaleniam. Tak sa to stalo aj tentokrát...

Rozhodla som sa zlepšiť svoje znalosti angličtiny. Zdalo by sa, že je to najobyčajnejšia vec, návyk z trojrozmernosti, vôbec nespojený s duchovným rozvojom, ale nakoniec som pre mňa nebadateľne v procese štúdia urobila ohromujúce odhalenia. Mimochodom, chcem poznamenať, že v takom stave sa aj nutná informácia nachádza napodiv rýchlo. Myslím, že mnohí si všimli tento fakt aj vo svojom živote... Tak teda, pri hľadaní som narazila na zaujímavý článok, kde ľudia s úrovňou upper-intermediate zdieľali svoje skúsenosti a rady pre samostatné štúdium jazyka. Medzi radami bol odkaz na sériu relácií „Polyglot. Anglicky za 16 hodín“ na kanáli „Rossia K“.

Začala som pozerať tieto relácie a potom, po niekoľkých dňoch, mi jednoducho začali jedna za druhou prichádzať zaujímavé asociácie, spojené s duchovným rozvojom. Dnes som sa rozhodla podeliť o niektoré z nich.

Začalo to tým, že v prvej časti moderátor „Polyglota“ – Dmitrij Petrov – povedal, že mu nie je divné, že človek sa môže naučiť jazyk a začať ním komunikovať len za týždeň alebo 16 vyučovacích hodín. Preňho je neuveriteľné, že sa človek môže celý život učiť jazyk, ale ani tak na ňom nevedieť komunikovať. Preto na začiatku zadal účastníkom programu otázku, prečo doteraz nemôžu hovoriť po anglicky. Zaujímavé bolo počúvať odpovede študentov. Hneď som si všimla šablónovitosť odpovedí, veď aj ja som mala podobné výhovorky. Účastníci programu hovorili, že vraj nedostatok času, nevyužili šancu v škole – zle sa učili, boli nepozorní, učili sa iný jazyk, bol badateľný aj strach, nedostatok motivácie, jazykovej praxe (výhovorky, že chýbajú možnosti komunikovať s native speakers), absencia priority, no alebo všeobecne nebolo potrebné ním hovoriť. A tu po niekoľkých dňoch, keď som v praxi uvidela jednoduchosť a ľahkosť výučby jazyka, pochopila som, ale veď to je to isté, čo sa deje s mnohými ľuďmi v smere duchovného rozvoja, veru aj so mnou vrátane!

Začala som to analyzovať. Teraz som začala zlepšovať znalosti angličtiny, jednoducho rozumejúc tomu, načo to potrebujem. A ukázalo sa, že naučiť sa ju je pomerne ľahké a zaujímavé a vôbec nie ťažké. Však mám aj návyky, mnohé si pamätám ešte z detstva. Ale veď v duchovnom rozvoji je to to isté! Dokonca to aj nazvali jazykom – jazykom hlbokých pocitov. A veď v skutočnosti je všetko jednoduché, spoznať jazyk hlbokých pocitov – je jednoduché. Veď je oveľa ťažšie klamať sa a vymýšľať výhovorky, aby sa bolo treba celý život „učiť“. Spomenula som si na také vyjadrenie, že „stať sa subosobnosťou je oveľa ťažšie, ako Anjelom“. Teraz ho vnímam po novom.

Tak teda, v podstate hlavné „podmienky“ či naučenia sa angličtiny (alebo inej zručnosti v hmotnom svete), či postupu po duchovnej ceste, sú v mnohom identické:

- pochopenie, načo to potrebujem práve ja;

- každodenné praktikovanie;

- používanie overených nástrojov pre štúdium. V prípade duchovného rozvoja sú to: autogénny tréning, meditácie, duchovné praktiky, kontrola myšlienok, zápisník atď.

Nakoniec, v duchovne najhlavnejším „bodom“, ktorý ho aj odlišuje od materiálnych návykov – je život pocitmi, rozvoj pocitového vnímania. 

V procese pozorovania a analýzy môjho tak ľahkého posunu, ktorý teraz pozorujem na praktike, sa vysvetlil pomerne dôležitý moment. Pochopila som, že koreň, samotná podstata toho, prečo som doteraz nehovorila anglicky, majúc návyky komunikácie ešte zo školy – bol strach. Strach z hodnotenia, čiže – pani pýcha. „Čo si o mne pomyslia?“ „A keď zrazu trepnem nejaký nezmysel? Pomyslia si, že som hlúpa, negramotná alebo sa mi budú smiať.“ „ A ako budem vyzerať?“ „Hovorím ako brzda“ – a podobne. Teda podvedome som si myslela, že musím buď hovoriť správne, aby sa, hrubo povedané, mnou nadchýnali, alebo vôbec nehovoriť. Mimochodom, moderátor relácie podotýka, že strach hovoriť nesprávne – je rozšírená chyba. Ale veď v podstate, keď komunikujem s cudzincom, ktorý ešte  nerozpráva dobre po rusky, predsa nehodnotím jeho znalosti jazyka a jeho osobnosť v súvislosti s tým, ako ovláda jazyk, nesmejem sa, ak robí chyby. Jednoducho sa snažím porozumieť, čo mi chce človek povedať, aby vznikol dialóg. A s touto pozíciou, kedy sa odstraňuje pýcha a posudzuje sa situácia z rôznych strán, stáva sa veľmi ľahkým osvojiť si nový jazyk. A tak vám teraz navrhujem skúsiť previesť túto asociáciu na výuku jazyka hlbokých pocitov... Zaujímavé, však?

Samozrejme, dôležitú rolu v osvojení si jazyka alebo iných návykov hrá podanie informácií. Moderátor „Polyglota“ je profesionálny prekladateľ, ovláda asi 30 jazykov. A pravdaže si vypracoval systém, ako predkladať znalosti v dostupnej forme, aby človek dokázal dokonca už za týždeň udržať jednoduchý rozhovor v cudzom jazyku. Po presunutí analógie na našu tému, tému duchovnej premeny, máme teraz  jedinečnú možnosť, kedy sú znalosti o nástrojoch na dosiahnutie tohto nepretržitého pocitového dialógu ponúknuté v čistej forme – v knihách A. Novych, v reláciách s Igorom Michajlovičom Danilovom! Bez dohadov, bez prachu časov s jeho plevami, bez všetkého „baroka“ systému. Potrebné je jednoducho uplatňovať tieto overené nástroje na praktike.

Učiteľ z relácie „Polyglot“ taktiež uviedol zaujímavý príklad, že deti, keď sa učia hovoriť svojim rodným jazykom, sa predsa spočiatku neučia gramatiku, akési pravidlá, čiže nezahrabávajú sa v teórii, učia sa hovoriť tak, ako vedia, ako sa podarí. Učia sa v praxi. Pre seba som si spravila analógiu v tom, že sa netreba pokúšať naučiť všetko v teórii, prečítať kopu literatúry, čosi si vyjasniť, zotrvávajúc pritom v pozícii Čakateľa, ale hneď treba pristúpiť k praktike, k praktickému poznaniu hlbokých pocitov, postupne rozširujúc znalosti, osvojujúc si praktiky, ponárajúc sa do nich hlbšie. Nebáť sa spraviť chybu. Treba jednoducho začať už teraz hovoriť s Bohom na jazyku hlbokých pocitov, tak ako vieš v tejto chvíli... v každej chvíli. Toto je tá prax.

Dôležitý moment, ktorý zdôrazňujú v mnohých oblastiach poznania, činnosti atď. – to je pravidelnosť a že je lepšie neveľkými časovými úsekmi, ale často. Prečo je táto varianta lepšia? Pretože v takom prípade človek stále častejšie a častejšie praktikuje cez deň, nečakajúc na nejakú formálnu dobu a vďaka tejto frekvencii sa to nové prirodzeným spôsobom vlieva do jeho života a stáva sa jeho neoddeliteľnou súčasťou.

No a na záver uvediem ešte jeden veľmi zaujímavý moment z tej relácie, ktorý podľa môjho názoru možno pozorovať aj v duchovnom rozvoji. Tento moment spočíva v tom, že na počiatku sa pri štúdiu jazyka zdá človeku, že dochádza k preťaženiu, že mu to ťažko ide, ledva sa hýbu tie „tehličky z penoplastu“ v hlave, že máločo rozumného sa darí, ... ale potom, po určitom čase, dochádza akoby k prelomeniu, akoby sa vnútri čosi preplo a on už voľne rozpráva novým jazykom. Pravdaže, ešte mnohé nevie, ale tento nový jazyk sa stáva súčasťou jeho života... Ten jediný jazyk – jazyk hlbokých pocitov – sa stáva jeho Životom.

Autor: Arina Kalinina

 

Zdroj: https://allatravesti.com/blogs/post/160

Líbí se mi 22



Do you speak jazykom hlbokých pocitov? - Hodnocení: 5.00 z 5.00 . Počet hlasů: 22
Podobné články:



Zanechat komentář

Myšlenka dne

V životě je mnohem důležitější kvalita prožitých okamžiků, než nesmyslná léta existence.


Kalendář událostí