Dialektický materializmus

 

Znalosti sú mečom, roztínajúcim každú ilúziu.   

                                                                                      Mahábhárata

 

Nejako sa mi podarilo v jednom satiricko-humoristickom hranom filme uvidieť pozoruhodnú scénu. Hrdinovi bolo navrhnuté vzdať sa svojho objavu, ako aj svojho vlastného presvedčenia a ako jeden z dôvodov, prečo je to ľahké urobiť, bol uvedený argument – však aj Galileo sa vzdal. Na čo hrdina odpovedal geniálnou formulou: „Preto sa mi vždy viac páčil Giordano Bruno“.

Dnes všetci žijeme vo vysoko technologickom storočí. V každom prípade utešujeme svoju hrdosť, že  to práve tak je. Veď ľudia vlastne nemajú odpovede na najelementárnejšie otázky, na ktoré mala dať odpoveď veda, ktorá sa rozvíja už toľko rokov: Ako bol vytvorený tento svet a kvôli čomu? Kto som? Načo som tu? Čo je to život? Čo je to smrť? Ale veď tieto otázky znepokojujú každého človeka. Možno je to spôsobené tým, že moderná veda nezohľadňuje tie skutočnosti, ktoré sa nehodia do moderných vedeckých teórií?

Preto je potrebné pochopiť otázku: prečo my, myslí sa celá naša civilizácia, veríme, že sme vo svojom vývoji zašli ďaleko, ale v skutočnosti sme nepochopili ani základy?

 

 

Existuje taký smer – dialektický materializmus. Ak sa pokúsime lakonicky sprostredkovať jeho  základné postuláty, tak to vychádza približne takto: dialektický materializmus je filozofická doktrína, presadzujúca prvenstvo matérie a postulujúca tri základné zákony jej pohybu a vývoja:

• zákon jednoty a boja protikladov; 
• zákon prechodu kvantitatívnych zmien na kvalitatívne; 
• zákon negácie negácie. 

Ústrednou myšlienkou dialektického materializmu je vzájomné prenikanie a vzájomná tvorba protikladov. Táto myšlienka sa zhoduje so staročínskou filozofickou koncepciou. Čínski filozofi zastávali pozíciu diamatu (dialektického materializmu) a Čína prijala túto filozofiu za základ komunistickej ideológie. Začiatok dialektického materializmu ako doktríny sa odráža v dielach K. Marxa a F. Engelsa. Nebudeme zachádzať do džungle tohto učenia, ktoré bolo špeciálne vytvorené na ospravedlnenie triedneho boja. Tým viac, že v tejto húštine možno dlho blúdiť.

 

 

 

 

 

 

Prečo je napríklad myšlienka éteru, ktorá je pri jej praktickom preskúmaní schopná zmeniť život na celej našej planéte, považovaná v oficiálnej vede za tabu?

Veď o éteri ľudia vedeli oddávna, počínajúc od staroindických filozofov a starých Grékov a končiac 19. storočím. O svetovom éteri hovorili a písali mnohí vynikajúci vedci. Napríklad René Descartes, Christian Huygens, James Maxwell, Michael Faraday, Heinrich Hertz, Hendrik Lorentz, Jules Henri Poincaré a samozrejme Nikola Tesla. 

Práve on urobil niekoľko závažných objavov, ktoré ukázali neudržateľnosť materialistických teórií, o ktoré sa opiera moderná veda. Keď si finančníci a priemyselníci uvedomili, že získanie voľnej energie povedie k zničeniu ich mocenského impéria, začalo vo vede cieľavedomé likvidovanie teórie o éteri. Všetky výskumy éteru boli prerušené. Mnohým vedcom, ktorí hájili teóriu o éteri, prestali financovať práce, začali vytvárať rôzne umelé prekážky, napríklad zatvárať laboratóriá, obmedzovať vedecké voľné miesta, spôsobovať ťažkosti pri následnom zamestnaní a pod. Súčasne sa vo svetových médiách začala rozsiahla diskreditácia éteru ako jedného zo základných pojmov teoretickej fyziky. Umelo boli fabrikovaní vedci so svetovou reputáciou, ktorí nazývali všetky výskumy s témou éteru pseudovedou.

Vo výsledku je dnes takmer celá moderná veda založená na materialistických pozíciách poznávania sveta, a to je chybné.

  

Strach vedcov ísť proti systému je pochopiteľný – je to nielen hrozba straty zamestnania, ale aj strach o svoj život. Celkom nedávno to hrozilo stratou osobnej slobody. Existoval taký vtip: „Raz začal zenový budhista Fjodor popierať vznešenosť filozofie marxizmu. Keď ho však predvolali „kam sa musí“, poprel tam svoje popieranie, sám sa presvedčiac o spravodlivosti zákona negácie negácie“. 

Vo výsledku dnes vedci míňajú mnohé roky na dokázanie svojich hypotéz a potom sa ukáže, že nie sú správne. A možnože ich vedomie zavádza do takej džungle, že je už ťažké sa odtiaľ dostať? Veď veda, predovšetkým kvantová mechanika, sa už dávno priblížila k otázke o nehmotnej podstate.

Okrem toho, nie všetci vedci potvrdzujú nadradenosť materialistických teórií. Napríklad Arnold Fedorovič Smejanovič, ale tiež Natalia Petrovna Bechtereva, ktorá v práci „Mágia mozgu a labyrinty života“ písala:

 

 

 

„Materializmus – to je náchylnosť priznať autorstvo obrazu štetcom, farbám, plátnu, ale nie umelcovi“ – povedal spisovateľ Viktor Krotov.

Descartes postuloval existenciu dvoch rôznych substancií – telesnej a duchovnej. Descartom nastolená otázka o interakcii duše a tela sa stala základným kameňom západnej filozofie.

Sir John Eccles (laureát Nobelovej ceny) tiež kritizoval materializmus. Vo svojej knihe The human mystery (Ľudské mystérium) písal:

 

 

 

A vo svojej knihe „Evolúcia mozgu: stvorenie osobnosti" Eccles povedal:

 

 

 

George Berkeley vo svojej „Rozprave o základoch ľudského poznania“ tvrdil, že v skutočnosti existuje iba duch. V Berkeleyho koncepcii je hmota iba ilúziou, existujúcou výlučne vo vedomí subjektu.

Vzniká ešte jedna otázka: prečo je moderná veda tak vzdialená od života bežných ľudí? Veď zatiaľ nie sú dané odpovede na najzákladnejšie a najdôležitejšie otázky pre každého človeka (ktoré boli spomenuté na začiatku). Nič, čo sa bude skúmať, neuspokojí Osobnosť, ak človek nepozná základ a nerozumie tomu: kto som?, ako žijem?, aký je účel toho všetkého?, a čo potom? – vtedy je iba ozubeným kolieskom v systéme materiálnych hodnôt. Ale veď toto je najelementárnejšie. A moderná veda dnes nie je schopná na tieto otázky odpovedať. A ako sa v tomto prípade môžeme považovať za civilizovaných? Len preto, že vieme používať počítač alebo riadiť auto? Alebo preto, že máme zákony? Toto video rozptýli také ilúzie.

  

 Avšak ľudia cítia, že vo svete niečo nie je v poriadku. Každý aspoň raz premýšľal o zmysle svojho života a kládol si otázku: „prečo?“. Akoby človek sedel s kopou puzzle skladačiek, ale obrázok, ako ich vlastne treba poskladať, mu nedali. Dnes existujú knihy a relácie, cez prizmu ktorých je svet videný inak. Poskytujú Znalosti, prijatím ktorých rozumieš podstate. Ako dúšok čerstvého vzduchu  prebúdzajú a pripomínajú – prečo. A je zaujímavé, že ľudia, ktorí prečítali knihu A. Novych „AllatRa“ a pozreli si epochálnu reláciu „Vedomie a Osobnosť. Od vopred mŕtveho k večne Živému“ väčšinou hovoria, že sa nedozvedali čosi nové, ale akoby si spomínali to, na čo dávno zabudli. Tieto Znalosti už zmenili svet a zmenia ho ešte viac, ak si to ľudia zvolia.

Zohľadňujúc životné tempo, skrátenie času a tak ďalej, majú všetci jedinečnú príležitosť nájsť na tieto otázky v krátkom čase odpovede a osvojiť si Znalosti. Veď veda a Znalosti musia patriť všetkým ľuďom na Zemi bez ohľadu na spoločenské postavenie, úroveň bohatstva, sociálnu klasifikáciu a ďalšie podmienenosti. Každý človek môže spoznať a naštudovať Pravdu. Pretože:

   

 

Autori: Účastníci Medzinárodného spoločenského hnutia „ALLATRA“ Vladimír Ožug a Eľčin Achmedov

 

Zdroj: https://allatravesti.com/dialekticheskiy_materializm_