Například: Dobré zprávy
ČO OSLAVUJEME 31. DECEMBRA? SKUTOČNÁ HISTÓRIA NOVÉHO ROKU

Už čoskoro nastúpi Nový rok – sviatok, ktorý očakávajú všetci – ako dospelí, tak aj deti. Je to naozaj zaujímavá doba, kedy sa v ľuďoch prejavujú Láska, dobro, radosť. 

Dejiny slávenia Nového roka majú viac ako 25 storočí. Mnohé staroveké civilizácie spájali tento deň s jarnou rovnodennosťou, oživením prírody, obnovením a znovuzrodením Duše, objavením nového Života. Ale prečo my dnes oslavujeme Nový rok 31. decembra, prečo sú u nás zabudnuté skutočné tradície a význam tejto sakrálnej oslavy?

Skutočný sviatok nie je v hlučných hostinách, dátumoch a darčekoch. Je to vnútorný stav človeka, tichá radosť, ktorá jednoducho je a ktorú sa chce zdieľať. Napríklad deti nepotrebujú žiadne určené dátumy, aby iba žili a radovali sa. A vec nespočíva vo veku, alebo množstve ťažkostí, ktoré sa časom objavujú v živote. Táto radosť je vždy v našom vnútri a my ju môžeme cítiť nezávisle od dátumu. Hlavné je len pamätať na ňu.

lampa-so-svechoj-novyj-god 

 

V histórii možno nájsť zmienky o tom, ako oslavovali Nový rok ľudia žijúci na Zemi mnoho storočí pred nami, aj aký zmysel vkladali naši predkovia do pojmu skutočný sviatok. Veď skutočný sviatok – to je pocit šťastia, vnútornej radosti. Ale čo je to pravé šťastie v živote človeka?

IM: Ale čo je to pravé šťastie, skutočný Život, opäť z pozície duchovného života, kedy sa človek dotýka Pravdy? Je to... No znovu – vari môže existovať taký pojem ako depresia? Je to smiešne. Môže dokonca vôbec existovať zlá nálada? Je to smiešne. Áno, telo môže vypadať unavené, smutné, ale čo sa deje vnútri s človekom?

Ž: Áno, tam žiješ Duchom. Telo je ustaté, ale Duch vyvoláva vnútri radosť.

IM: Prečo Svätý Duch? Pretože je s ním veselo, Sväto, Sviatok. Sviatočný Duch, aj tak ho možno nazvať, pretože je vždy Sviatok. Čo môže byť lepšie? No nič. Možno trebárs niečím pozemským zameniť hoci jeden okamih tam? Ničím. Preto, ak sa človek skutočne dotkol s tým svetom, nerobí už hlúposti. Snaží sa už, hoc aj šikmo a nakrivo, hoci cez vedomie, ale škriabe sa k tomuto. Keď sa dotkol nie nejakého odrazu, povedzme s tieňmi toho stavu, hoci aj to je výborné, ale mám na mysli, keď už naozaj... vtedy to vôbec ničím zameniť nemožno.

                   

   Z relácie „ VEDOMIE A OSOBNOSŤ. OD VOPRED MŔTVEHO K VEČNE ŽIVÉMU

 

Nový rok v prachu storočí

U mnohých starých národov sa slávenie Nového roku obyčajne zhodovalo s počiatkom  znovuzrodenia prírody a poľnými prácami. V starovekej Indii, Babylone, Anglicku, Perzii sa Nový rok oslavoval 21. marca – v deň jarnej rovnodennosti.

Zvyk oslavovať Nový rok 21. marca existoval aj v Mezopotámii (dnešný Irak), kde žili Sumeri. Sviatok sa začínal v jarnú noc, keď sa na nebi objavil mladý mesiac.

„Mimochodom, prv sa veľké sviatky neurčovali preto, že si ľudia zmysleli zabaviť sa. Odjakživa sa uskutočňovali presne v tie dni, ktoré sa zhodovali s určenými kozmickými cyklami. A nezačínali ich oslavovať od rána, ako sa to robí dnes, ale od večera, s východom prvej hviezdy.“

Z knihy „Sensei ze Šambaly IV.“


                                                                     drevnij-egipet-razlitije-nila-novyj-god

                                            sirius

 

Kelti (národy, žijúce na území Anglicka a Francúzska) oslavovali Nový rok 31. októbra. Mimochodom, aj Kelti počítali dni nie od rána do rána, ale od večera do večera, preto sa všetky významné sviatky začínali, keď sa na nebi zjavila prvá hviezda.

V Starom Ríme sa Nový rok taktiež tradične slávil v marci dovtedy, kým Július Cézar nezaviedol nový kalendár – juliánsky, po čom sa Nový rok začal oslavovať od 31. decembra do 1. januára na počesť boha Janusa, ktorý bol zobrazovaný so štyrmi tvárami (neskôr s dvomi), tým zaujímavejšie je, že v Starom Ríme existoval iba jeden chrám, zasvätený tomuto božstvu.

Rovnaké sa udialo aj na Rusi – v r. 1699 Peter I., ktorý sa vrátil z cesty po Európe, špeciálnym výnosom prikázal preniesť sviatok na 31. decembra – 1. januára. Predtým rovnakým spôsobom v r. 1563 Karol IX. nariadil oslavovať Nový rok vo Francúzsku 31. decembra. Vo Švédsku a Dánsku na nový systém prešli v r. 1559, v Španielsku – v r. 1556, V Holandsku – v r. 1575, v Škótsku – v r. 1600.

Okrem toho, v roku 1582 pápež Gregor XIII. zavádza nový kalendárny systém, ktorý získal pomenovanie gregoriánsky (alebo jednoducho "nový štýl"). V súvislosti s tým došlo k posunutiu dátumov sviatkov, preto dnes oslavujeme (pozn. - pravoslávni) Nový rok 2 krát – v noci z 31. decembra na 1. januára podľa nového štýlu a z 13. na 14. januára podľa starého štýlu.

 

Prečo dnes oslavujeme Nový rok 31. decembra?

Následkom inkulturácie, nehľadiac na dedičstvo predkov, oslavujeme Nový Rok 31. decembra. Žiaľ, súčasnou spoločnosťou sú stratené prakticky všetky znalosti o skutočnom predurčení tohto prastarého sviatku.

Napríklad v krajinách Strednej Ázie, kde sa tradične vyznáva islam, sa slávi sviatok Novruz Bajram, čiže Nový rok. Je to jeden z najstarších sviatkov. Slávi sa v noci pred dňom jarnej rovnodennosti. A je zaujímavé, že tento sviatok sa každoročne slávi na počesť osláv vzkriesenia Dobrého ducha nesúceho svetlo spod zeme, a porážky Zlého ducha. Skoro ako súčasná Veľká noc. Zaujímavé je, že jedným z hlavných atribútov tabule sú sviečky, zrkadlo a maľované vajcia. Všetky majú symbolický význam a tento význam je spojený s duchovnou interpretáciou týchto symbolov. Tak napríklad sviečka – to je vnútorný oheň človeka, jeho životná sila a vajce symbolizuje zrodenie duchovného života človeka. Avšak sviatok Novruz slávili ešte v období rozkvetu zoroastrizmu, starobylého náboženstva, ktoré predchádzalo aj kresťanstvu, aj islamu.

Z relácie "Vedomie a Osobnosť. Od vopred mŕtveho k večne Živému."

navruz-bajram

 

Osobitne treba povedať o rozšírenom sviatku Novruz, ktorý symbolizuje obnovu prírody a človeka, očistenie Duše a počiatok nového života. Tento sviatok bol známy ešte v obdobiach pred zoroastrizmom. Oslavovali ho v štáte Achajmenovcov v VI. – IV. storočí pr. n. l., aj Sásánovcov (III. – VII. stor. n. l.).

navruz-bajram2

 

Historici predpokladajú, že pôvod týchto osláv má staroiránske korene a spojený je s kultom slnka a legendárnym prorokom Zarathuštrom. Známe sú povesti, ktoré hovoria, že v deň jarnej rovnodennosti sa prihodilo množstvo významných udalostí – Zarathuštra bol vybratý Bohom, aby priniesol ľuďom Jeho znalosti; kráľ Tachmórup (Tachmuras) vrhol do temnice zlých ľudí a dévov; Goštásp, kráľovná Kátun a Zámásp prijali vieru "Mazdajasna" (t. j. zoroastrizmus).

Najstarší prameň, v ktorom sa spomína slávenie Novruz, je posvätná kniha zoroastrizmu "Avesta". Podľa učenia, ktoré je v nej vyložené, musia ľudia každú jar oslavovať zrodenie života na Zemi, ktorý sa objavil v šiestich formách (nebo, voda, zem, rastliny, zvieratá, človek).

Anastasia: Áno, to možno aj teraz vysledovať na pamätníkoch starej kultúry. Napríklad v starom perzskom meste Persepolis (existuje aj jeho starší názov, ktorý v preklade z perzštiny znamená „trón Džamšída“) sa zachoval veľmi zaujímavý basreliéf. Na ňom je zobrazený symbol zoroastrijského sviatku nového roku (Novruz), ktorý sa oslavuje podľa slnečného kalendára perzskými (iránskymi) a turkickými národmi. Tak teda, najzaujímavejšie je, že týmto symbolom sú „večne medzi sebou bojujúci“ býk (Pravá bytosť) a lev (Ľavá bytosť). V staroveku existovala povera, že v určitých dňoch roka sa ich sily vyrovnávali.

Rigden: Správne, preto sa aj tieto symboly  začali následne pripútavať ku dňom slnečnej rovnodennosti v prírode. Hoci to všetko má iný podtext... Tajný zmysel znalostí o štyroch Bytostiach človeka sa vkladal aj do pojmov, ktoré boli ekvivalentné krížu.

                           

Z knihy "AllatRa"

bareljef-persepol

                                                  Basreliéf v starobylom perzskom meste Persepolis

 

Zaujímavá je aj etymológia mena Džamšíd. "Džam" znamená "kráľ", "veľký sultán" a slovo "šed" v stredoperzskom jazyku pahlaví znamená "lúč". Meno Džamšíd znamená "kráľ svetla".

Čo oslavovali staré národy v zime?

Do prijatia kresťanstva mnohé národy Európy oslavovali Nový rok v zhode s pohanskými kánonmi a starobylým kalendárom druidov (volchvov). Oni uctievali kult slnka, preto sa za najvýznamnejšie v roku považovali dni zimného a letného slnovratu a tiež dni jarnej a jesennej rovnodennosti. Vznik štyroch hlavných slnečných sviatkov siaha ešte do časov starého paleolitu, preto ich ozveny existujú v kultúrach prakticky všetkých národov Eurázie a Severnej Afriky. V zime prebiehali masové oslavy, ktoré sa dnes z nejakého dôvodu zrovnávajú s Novým rokom.

"Rigden: Presne tak. Ale vráťme sa k starému označovaniu človeka – k rovnoramenému krížu s kruhom v strede. Línie kríža – sú dohodnutým označovaním štyroch Bytostí človeka: bočných Bytostí (horizontálne línie od stredu), Zadnej bytosti (vertikálna línia nadol od stredu) a Prednej bytosti (vertikálna línia nahor od stredu). Ako som už hovoril, charakteristikami týchto Bytostí nadeľovali v asociatívnych prirovnaniach určité sily v priestore, napríklad štyri živly, štyri sezónne vetry a tiež štyri strany sveta. Pričom boli spravidla tri sily vzájomne tesne spojené medzi sebou, alebo mali negatívne vlastnosti zadnej a bočných Bytostí. A štvrtá bola vládnúcou, najmä podľa svojich vlastností mala pozitívne charakteristiky Prednej bytosti. Všetky tieto sily sa tiež označovali krížom – sakrálnym symbolom človeka, ako bytosti, v ktorej konštrukcii sú spojené duch a hmota. Vertikálnu líniu kríža spájali so slnovratom, pohybom k duchovnému svetu, usilovaním sa človeka o vládnutie Duchovnej podstaty v ňom. Preto na hlavách posvätných bohov v náboženskej tradícii starovekých národov sveta často zobrazovali slnečný disk, ako symbol vládnutia Duchovnej podstaty, Znalostí prinesených z Duchovného sveta. Horizontálnu líniu, ukazujúcu na bočné Bytosti, nazývali alegoricky osou rovnodennosti, spájajúc ju s pohybom Slnka (kedy Slnko pretína nebeský rovník – jarnú a jesennú rovnodennosť)."

                     

Z knihy "AllatRa"

 

lověk_rovnoramenný_kříž

 

Jul-Slnovrat

Od 19. decembra do 2. januára u našich predkov prebiehal počas dvoch týždňov najväčší a najposvätnejší sviatok Jul-Slnovrat. My dnes oslavujeme akurát poslednú – 12. noc Julu.

Samotný význam slova Jul sa stratil v hlbine stáročí. Možno má indoeurópsky koreň Yule (Jol, Jul), čo znamená "krútiť sa", "rotovať" , "koleso", existuje tiež verzia, že symbolizuje "otočenie roka", "obdobie otočky".

Počas osláv ľudia zapaľovali sviečky, alebo svietniky - lampičky. Skrášľovali nimi domy a vždy zelené stromy – smreky, ktoré sa pokladali za symbol svetla a večného života. A smrekový venček, ktorý dnes vešajú na dvere domu v predvečer Vianoc, taktiež existoval ako povinný novoročný atribút, symbolizujúci "koleso času", splývanie konca roku a jeho počiatku, smrť a obnovenie, kolobeh v prírode.

 

Zimné Sviatky u Slovanov

 

Slovania oslavovali 21. decembra Kračún, ktorý otváral začiatok sviatočného týždňa, kedy slnko konečne porazí tmu a zrodí sa deň. Po sviatočnom týždni Slovania slávili Koľadu (boha-nemluvňa), ktorý znamenal zrodenie nového slnka.

21. decembra je najkratší slnečný deň a primerane najdlhšia noc. Potom nastáva čas zimného slnovratu, kedy deň nepribúda, ani neubúda. A od 25. decembra sa deň stáva dlhším a noc kratšou. Podľa povier Slovanov, večer 21. decembra Slnko "umieralo" a rodilo sa 22. decembra s novou energiou a silami, aby začalo nový cyklus života – nové Kolo. Hneď po zimnom slnovrate nastupuje zrodenie Slnka - Koľadu – deň sa začína predlžovať a noci skracovať.

Prv verili, že v noci 21. decembra sa bolo treba zbaviť všetkého nepotrebného a pripraviť osnovu pre nové. Zvláštny čas sa začínal po polnoci, kedy sa otvárali brány Medzisveta a stenčovali sa hranice. A ráno, po zrodení nového Slnka - Koľadu, bolo nutné založiť správny vektor rozvoja na nasledovný rok. Práve o tomto dni sa hovorilo: "Ako rok začneš, tak si aj povedieš". Ľudia začínali tento deň aktívne, s láskou a radosťou, otvárajúc duše pre všetko najlepšie a najšťastnejšie!

31. decembra, v takzvaný štedrec, ľudia navštevovali svojich blízkych, spievali piesne "štedrovky". Od 1. do 6. januára sa slávili Velesove Dni, počas ktorých sa dospelí aj deti obliekali do prestrojenia a chodili koledovať. No a samozrejme, najhlavnejším sviatkom zimy boli Vianoce, slávené zo 6. na 7. januára. V tom čase sa končili Velesove dni, zatvárali sa brány Navi a na zemi zavládol poriadok.

rojdestvo 

 

Závery. Krátka história oslavovania Nového roku  

  • Odjakživa bol Nový rok pripútaný k určitým kozmickým cyklom. Mnohé národy oslavovali tento sviatok v deň jarnej rovnodennosti.
  • Nový rok symbolizoval obnovenie prírody, zrodenie dobra a víťazstvo nad zlom, tmou.
  • V zime naši predkovia oslavovali príchod zimného slnovratu, sviatok zrodenia nového, mladého slnka, pričom oslavy trvali minimálne 12 dní.
  • Prvýkrát boli oslavy Nového roku prenesené na 31. december – 1. január Júliom Cézarom, v súvislosti s prechodom na nový kalendár – juliánsky. Následne, medzi rokmi 1500 – 1700 došlo k zavedeniu nového termínu osláv po celej Európe.
  • Po zavedení nového kalendárneho systému (gregoriánskeho) v r. 1582, došlo k ešte jednému posunutiu termínov novoročných sviatkov. V tejto súvislosti my (pozn. – pravoslávni) dvakrát slávime Vianoce aj Nový rok.

  • Na slovanských územiach začali Nový rok oslavovať 31. decembra od r. 1699 podľa výnosu Petra I., ktorý sa vrátil z cesty po Európe.

  • Niektoré národy neutratili staré tradície osláv Nového roku a dodnes ho slávia na jar. Napríklad moslimský sviatok Novruz Bajram je doteraz jednou z najrozsiahlejších osláv, prebiehajúcou v Strednej a Malej Ázii, Afganistane, Iráne a dokonca aj v západných provinciách Číny a tiež medzi Tatármi a Baškircami.  

 

Možno boli ľudia v minulosti oveľa múdrejší ako my? Sviatky sa slávili nie kvôli bohatej hostine alebo priateľským posedeniam. Počas vykonávania rôznych rituálov, za pomoci tradícií odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, si ľudia odovzdávali Znalosti o skutočnom predurčení človeka

Skutočne, mnohí ľudia v súčasnom svete nechápu seba, svoje skutočné možnosti a kolosálnu duchovnú silu, ktorú majú, preto nechápu, ako zmeniť svoj život a život spoločnosti, aby ich kvalitatívne zlepšili. Dokonca nechápu, čo je to skutočný život, skutočné šťastie. Ľudia sa dokonca snažia nahradiť vnútorný duchovný sviatok komunikácie s Bohom, kontaktu s duchovným svetom, ktorý na hlbokých pocitoch zakúša človek počas vykonávania duchovných praktík, vonkajšími obradmi a sviatkami, vymyslenými ľudským umom. A čo je zábavné, človek rovnako s veľkou nádejou očakáva tento vonkajší ľudský sviatok. Ale keď sa tento uskutoční, v podstate človeka vyprázdňuje, robí ho akoby "sirotou", podvádza ho v pocitoch, pretože človek podvedome očakával viac – nie v atraktívnosti a nasýtení tela, ale v hlbokých pocitoch, no nezískal to. To všetko preto, lebo je to zámena skutočného duchovného sviatku (ktorý človek zakúša zakaždým, keď sa dotkne duchovného sveta) za obyčajnú teatrálnu inscenáciu z rozumu s asociatívnymi vonkajšími materiálnymi dekoráciami. 


                     Z knihy "AllatRa"


Tradícia oslavovať Nový rok zachádza do hĺbky storočí a spojené je to s dôležitý významom – zrodením novej duchovnej bytosti, víťazstvom Svetla nad tmou, prebudením Božského v človeku a začiatkom nového Života v Duchu. Práve preto príchod Nového roku oslavovali prakticky všetky staroveké národy. A týmto sviatkom prv pridávali zvláštny, sakrálny význam.

Ľudia zapaľovali ohne, symbolizujúce nehasnúce svetlo Duše, zdobili vždy zelené smreky, ktoré vystupovali ako predobraz večného života, radovali sa a chodili navzájom na návštevy, aby spoločne vykonali duchovné praktiky a znásobili Svetlo a Dobro na celom svete, dali počiatok niečomu novému a svetlému.   

Prečo by sme neobnovili tieto prekrásne tradície? Stretnime Nový rok ako jedna veľká rodina a znásobme skutočné hodnoty – Lásku, Radosť, Jednotu na celom svete. A nech sa zrodí nové slnko, ktoré oznámi nástup novej epochy – epochy družby a vzájomnej pomoci, slobody a šťastia. Nech bude túto Novoročnú noc v každom dome znieť veselý smiech, vládnuť láska a pokoj. Šťastný Nový Rok! 

Autor: Oľga Čornaja

 

Zdroj: https://allatravesti.com/chto_my_prazdnuem_31_dekabrya_podlinnaya_istoriya_novogo_goda

 

Líbí se mi 49



ČO OSLAVUJEME 31. DECEMBRA? SKUTOČNÁ HISTÓRIA NOVÉHO ROKU - Hodnocení: 5.00 z 5.00 . Počet hlasů: 49
Podobné články:



Komentáře

Notef 31.12.2017 23:53 Odpověď

“...Prečo Svätý Duch? Pretože je s ním veselo, Sväto, Sviatok. Sviatočný Duch, aj tak ho možno nazvať, pretože je vždy Sviatok. Čo môže byť lepšie? No nič...” Krásne a príjemne Sviatočné. Všetko dobré v Novom roku redakcii,  autorom, aj čitateľom!



Zanechat komentář

Myšlenka dne

Hlupákovi skládej hold za pochopení, chytrému je hloupé nepochopit.


Kalendář událostí

Zasílání aktuálních informací o nových článcích na stránkách Polahoda a dalších projektech MSH "ALLATRA"