Cieľ duchovného rozvoja – postrehy a pochopenia

Čítaním kníh Anastasie Novych som objavila a pochopila zmysel života – najvyššiu hodnotu, pre ktorú som prišla na tento svet, a ktorú som predtým nepoznala. Objavila som to najdôležitejšie, čo je potrebné počas života urobiť – stať sa Človekom. A ak som tú potrebu v sebe naozaj objavila, tak všetky aktivity, myšlienky, pochopenia budú obrátené v jeden vektor – priamy smer k Bohu.

Pozorovaním svojho vedomia, aj rozhovormi s inými ľuďmi som si uvedomila, ako sa systém snaží sústavne prekrútiť čokoľvek, čo sa týka duchovného, teda aj práce na sebe. Tie zámeny sú veľmi jemné, nenápadné. Jemné a nenápadné preto, lebo človek, ktorý pochopil, že najdôležitejšie je jeho splynutie Osobnosti s Dušou, sa len ťažko dá odlákať na evidentné zámeny systému. Preto musí byť „práca“ systému veľmi nenápadná a javiť sa ako to najlepšie a najprijateľnejšie, čo môže človek pre seba urobiť. Podstatné je slovo „javiť sa“, teda podľa synonymického slovníka „zdať sa“, nebyť skutočným. Systém je veľmi inteligentný a urobí čokoľvek, aby nás odviedol od Podstaty – od toho, o čo sa snažíme všetci idúci po duchovnej ceste – od splynutia Osobnosti s Dušou. A ak sa na to pozriem bližšie, ostane mi úplne jasný podvod systému, ktorý na mne/nás pácha.

Ak je duchovný svet len TU A TERAZ, tak všetky myšlienky a snahy, že raz, tam, niekedy v budúcnosti, dosiahnem splynutie, je zavádzajúce. Rozoberiem to podrobnejšie. Či to, o čom som rozmýšľala (dala myšlienke pozornosť a rozvíjala obrázok, ktorý mi prišiel), je v pozícii TU A TERAZ.  Alebo to boli obrázky a divadelné predstavenie „umelcov“ v mojej hlave o tom, ako To NIEKEDY v budúcnosti dosiahnem. Áno, viem, že musím mať jasný cieľ – vektor, od ktorého sa nesmiem nechať zlákať, a ísť priamou cestou k Bohu.

Ale cesta k Bohu – je vždy TU A TERAZ! Neexistuje žiadne potom. Ja práve teraz, v každej sekunde, každým okamihom musím žiť obrátená do svojho vnútra. Ako hovorí poetka a prekladateľka Zinaida Mirkina „ do svojej hlbiny“.

 

„Upokoj svoj zmätok, objav v sebe sám

nezameniteľný ticha oceán.

A v Prameni tomto večnej čistoty

so samým sebou spoznávaš sa Ty.

Keď pohľad bude Tebou uhĺbený v tíš,

že cudzích nie je v svete, pochopíš.“

(Z. Mirkina)

 

Všetko ostatné, to je cesta, je to len súčasť tohto procesu. Nie je v tom: niekedy, nájdem, dôjdem, prídem, dosiahnem... Je v tom: som, tu, teraz, pracujem, myslím, reagujem, obraciam sa do seba v súlade s Vyšším, s Podstatou tohto všetkého, objavujem horúcu Lásku Jeho ku mne, opätujem, dávam, ale aj potkýnam sa, padám, vstávam, strácam, bolí telo... Všetko tu a teraz je dobre. Je súčasťou procesu. To všetko je práve TERAZ.

 

Ž: Áno, pretože chápeš, že praktická cesta k Bohu – to je cesta práve tvojich vnútorných pocitov a činov. To je veľmi dôležitý moment – práve činov. Teda nesedíš, nečakáš, že ktosi príde, čosi ti dá, ale konáš, prejavuješ svoje pocity, miluješ, si v tomto pocite každý deň. Vyjadruješ pocitmi svoj zámer, prejavuješ ho v momente "tu a teraz". A toto je tvoj osobný život – to je život Osobnosti. Veľmi sa to líši od toho osobného života, ktorý pozná tvoje vedomie, ktoré ťa nútilo trpieť kvôli myšlienkam, nútilo ťa rozmýšľať o vonkajšom... Pretože v týchto minútach hlbokej radosti chápeš, že tvoj Duch – nie je zotročený, že tvoj Duch – je nad intelektom. Chápeš, že Duch – je slobodný a chápeš, že jeho sila je – v Láske. Chápeš, že hlboké sebavyjadrenie tvojej nekonečnej Lásky – to je praktická cesta k Bohu a práve to je na praktike najdôležitejšie.

                                                      Z relácie „Vedomie a Osobnosť. Od vopred mŕtveho k večne Živému“

 

Cez každý jeden okamih bytia mám možnosť dokázať Bohu, že som Ho hodná. A je len a len na mne, či túto možnosť využijem, alebo sa o to aspoň pokúsim. Dôležité pre Mňa je tvoriť, budovať tento najkrajší, najhlbší a najdokonalejší vzťah človeka s Tým Nekonečným... S Tým, ktorého čiastočka je všade, kde sa len pozriem... Toto poznanie mi pomáha odhaľovať Jedinečnosť všetkého a všetkých, prepojenosť Jediným a v Jedno.

 

„Celá Ja som popretkávaná Nitôčkami Ducha Svätého!

Celý svet je popretkávaný Nitôčkami Ducha Svätého!

A všetko to spolu je utkané z Jedného a v Jedno!“

 

Tým, že obraciam pozornosť do budúcna, pozornosť na to, čo sa niekedy stane, myslím tým dosiahnutie blaženosti, Nirvány, sviatosti, splynutia Osobnosti s Dušou, akokoľvek by som to nazývala, vždy sa obraciam na niečo, čo nikdy nie je, lebo sa iba niekedy, niekde, má stať. A to je ten obrovský podvod systému. Človek si myslí, všimnite si, myslí... nie cíti, ale dumá o tom, že niekde smeruje, pracuje na sebe, veď myslí na svoje duchovné oslobodenie. Ale to je to! Že on myslí!

Dal sa oklamať. Dal sa nachytať systému na ten podvod, a čaká. Problém je v tom, že takto to nikdy nepríde.

To, že  som spojená s Bohom, je TU A TERAZ. Nijak inak to nemôže byť. Takže, ak mi príde myšlienka, alebo nádherný „pocit“, že niekedy splyniem s Božským, že sa to tam, niekedy, tak nádherne stane, musím zahnať túto myšlienku a sústrediť sa na to, čo práve v tomto okamihu robím. Rozmýšľam o tom, čo niekedy bude a vytešujem sa z toho v klamnom očakávaní..? Alebo práve teraz, nech by som čokoľvek robila, som s BOHOM! V Duchovnom svete nie je ani minulosť ani budúcnosť. Splynutie je tu a teraz. Mojou úlohou je, aby tieto okamihy s Bohom boli čo najčastejšie. Aby sa stali mojou súčasťou. Aby sa stali tým prirodzeným, bežným, v dobrom slova zmysle. Ak bude moja pozornosť upriamená na to, čo je práve teraz a prítomnosť Boha bude toho súčasťou, tak nebudem plytvať Božskou Silou, ktorá mi bola daná na splynutie Osobnosti s Dušou, na nejakú „budúcnosť“, čo ako by sa vedomiu „páčila“ .

Ale práve Tá Budúcnosť bude súčasťou každého môjho prítomného okamihu.

 

Hanka