BOH JE!

Keď som vo svojom hlbokom vnútri pochopila, že TOTO JE TO, čo som hľada­la celý svoj doterajší život, nastalo úplné uvoľnenie a otvorila sa predo mnou nádher­ná cesta. Dostala som Kľúče od prekrásnej komnaty, kde stretla som sa s Bohom... A Boh mi vo svojej Múdrosti a Dokonalosti dával presne To, čo som potrebovala.

V úplných začiatkoch som čítala knihy od Anastasie Novych, v ktorých sú obsi­ahnuté Znalosti. Bola som ako malé dieťa, ktoré nevie a nechápe, ale vnútorne cíti, že je to tak dobre. Poznávala som intuitívne. Nemala som predstavu ako komunikovať s Bohom. A Boh mi dal odpoveď prostredníc­tvom niekoho, koho som stretla. "Je to tak jednoduché, pomysli si na Boha", znela od­poveď, ktorá mi pomohla v úplných začiat­koch. Je to tak jednoduché! Pomyslím si na Boha a som s Ním! Nádhera! Aké prosté a úprimné... Vo svete Boha je všetko dokona­lé. Dostanem odpovede na všetky otázky, ak sú úprimné a idú zvnútra.

Pre nás všetkých, ktorí máme možnosť oboznámiť sa s čistými Znalosťami je to veľmi ľahké. Všetko čo potrebujeme máme. Dostali sme návod, dostali sme vysvetlenia. Nedá sa nepochopiť, ak človek chce. Po knihách sme dostali pomoc vo forme relácií s Igorom Michajlovičom Danilovom. Duch Svätý nič nepridá, nič nezamlčí. Každý kto chce, nájde.

A tak som vstrebávala do seba všetko, čo sa dalo. Dostávala som návod ako žiť s Bohom. A Darov z Duchovného sveta bolo neúrekom. Na vnútornej úrovni som cítila dôležitosť prichádzajúcich udalostí... Sledo­vanie relácií s I.M. Danilovom je ako stret­nutie s najlepším priateľom, ktorého vždy rada vidím a počujem. Je to stretnutie s ne­konečnou múdrosťou, dobrotou, pochope­ním, aj vtipnosťou.

No a potom som prežila najkrajšiu do­volenku v horizontálnej polohe vo svojom živote. Vyšiel film „Vedomie a Osobnosť. Od vopred mŕtveho k večne Živému“. Je to viac než film. Je to Živá kniha... To, čo som počúvala, bolo vycibrené a vyšperko­vané do dokonalosti. Celý august som do­kola počúvala tento film. Bolo mi to dobré, milé, nádherné... všetko. Akoby som neve­dela zahnať duchovný smäd, len som pila a pila.

Od začiatku do konca som film počula 12 krát. Každý jeden krát bol iný. Každé ďalšie dvanásťhodinové počúvanie mi od­halilo stále nové a nové pochopenia. Darilo sa mi uvoľňovanie, meditácie, „lotosík“ hral svoju pieseň vo mne stále. A Duchovná praktika? To je to najintímnejšie a najkrajšie stretnutie s Ním.

„Vypil si vodu. Získal si skúsenosť. Keby som ti pred tým hovoril, aká je táto voda dobrá a chutná, pochopiť a oceniť jej chuť môžeš len vtedy, keď ju ochutnáš. Len ty si môžeš určiť, aká je tá voda. Len ty mô­žeš pochopiť a precítiť ten pocit vody, keď sa jej tvoje pery dotýkajú, keď naplňuje tvo­je ústa a vlieva sa cez hrdlo do tvojho tela. A táto skúsenosť je len tvoja, pretože každý pije svoju vodu. Ale koľkokoľvek by si jej vypil, znovu pocítiš smäd. Iba ak sa staneš prameňom, navždy utíšiš svoj smäd.“ A.NOVYCH „Sensei zo Šambaly II.“

Cestujem do práce autom. Je to výbor­ný tréning, ako byť tu a teraz. Nielen, že ma k tomu núti premávka na ceste, ale aj zmeny v mojom vnútri. Prejavuje sa to úplne iným vnímaním okolitého sveta. Rozumiem bás­nikom, o čom píšu. Všetko je nádherné. Všetko je prepojené. Všetko je tu a teraz.

On Je!

Je kvapkou rosy na konári.

Je odraz slnka, kvietkom malým.

Je lienkou v kvetnom zákutí.

Je vodou, ktorá zachutí.

Je všetkým, všade, ňou i mnou.

Je krásy sveta Podstatou!

Z nejakého dôvodu, ktorý som nerieši­la, sa mi stalo, že tieto pocity pri jazde au­tom dva dni neboli. Pozorovala som, čo sa deje. Vnímanie sveta bolo obyčajné, ako niekedy dávno predtým. Vnímala som prí­rodu očami, že je krásna, ale vnútorná odo­zva, to nádherné prepojenie, ktoré tam pred­tým vznikalo – nebolo. Meditácie sa mi darili. Dokonca mám v zápisníčku poznám­ku, že: "Allatík prekrásny – krásne vnore­nie." Uvedomovala som si nástrahy vedo­mia. Pozorovala som, čo sa deje a „robkala“ ako predtým.

Večer som doma niečo zašívala a poč­úvala Allatra rádio. Hovoril I.M. Danilov. Ako som už raz napísala: "Ten Hlas môžem počúvať donekonečna". A ono to prišlo. Jemná božská harfa začala vydávať svoje zvuky v mojom vnútri. Ako nič! Len tak, a bolo To! Ten blažený vnútorný pocit vďaky, čo ma zalial... Pocit nesmierneho šťastia, že je to späť. Slzy ozajstnej radosti stekali po mojich lícach.

Počas jázd autom, keď som naozaj sama s Ním, dochádza k hlbokým Porozu­meniam. Napriek tomu, že som úplne oby­čajná žena, deje sa so mnou to, o čom ho­vorí I.M. Danilov. Cítim prepojenie s nekonečnosťou a zároveň jednoduchosť toho všetkého. Áno, prebývam s Bohom a je to krásne. Je to veľmi jednoduché a vo svo­jej prostote geniálne. Žije sa tak ľahko – s Ním! Všetko je tak krásne – s Ním!

Chcem Boha chytiť za ruku a hľadieť sa Mu do očí...

Chcem Boha chytiť za ruku, schúliť sa v Jeho náručí...

Chcem Boha chytiť za ruku, v Láske a pevnom objatí...

Chcem Boha chytiť za ruku, ten pocit nech sa nestratí...

Chcem Boha chytiť za ruku a precítiť s Ním Jednotu...

Chcem Boha chytiť za ruku, nech privedie ma k Životu...

A vedomie..? To zamestnávam tým, čo mi robí radosť. (Aké je to všetko jednodu­ché.) Čítam články, knihy. Počúvam Allatra rádio. Pozerám filmy. Počúvam hudbu, ma­ľujem. A popri tom robím, čo je treba. Va­rím, upratujem, kopem v záhrade, chodím do práce... Hlavné je, že mi život dáva rado­sť, vnútorný pokoj a kopec lásky. A keď ma vedomie ťahá do minulosti, alebo stavia "vzdušné zámky" v budúcnosti? Tak to urči­te zbadám. Vyvoláva totiž v mojom vnútri diskomfort. A tú emóciu zo svojej minulosti veľmi dobre poznám. S Bohom je vždy svi­atok! Keď som s Bohom, všetko je krásne a prosté.

A odhaľovanie šablón..? Čítam svoje zápisky. Vidím, ako v nich popisujem emocionálne zážitky z detstva. Sú to zá­žitky, ktoré sa so mnou ťahali po celý ži­vot. Čítam, ako mi niekto ublížil, ako ma využil, alebo urazil... Po určitom čase však prichádzam k pochopeniu, že všetko, čo som o sebe písala, nebolo o mne – ale o mojom egu. Moje ozajstné Ja je predsa úplne iné! Pochopila som princíp, na ktorom funguje vedomie. Nájde si prvot­nú príčinu, ktorú potom, keďže nemáme Znalosti, celý život využíva na manipulá­ciu s našou Osobnosťou.

Teraz už viem, že nikto nie je na vine. Ani ja, ani tí, čo som si myslela, že mi ublí­žili. Teraz už viem, že mi nikto nie je nič dlžný. Ani ja nie som nikomu nič dlžná. Nikto za nič nemôže. Všetko bolo tak, ako bolo. Všetci sme žili vedomím. Ale vo svo­jej Podstate sa ľúbime vždy. Bez ohľadu na to, čo sa nám prihodilo, alebo či ešte žijeme na tomto svete, alebo nie. Odpustiť sebe. Odpustiť druhým. A zostane iba Láska. A na Lásku žiadna šablóna nemá dosah.

„A duša... Pokiaľ v duši žije láska, tak je odlúčenie nemožné. Hlavné je vedieť, že tohto človeka miluješ. Ako by si ho mohol stratiť, keď pre tvoju dušu naozaj toľko zna­mená, keď Spomienky a Láska k nemu žijú naďalej v tebe samotnom...“

A. NOVYCH „Sensei zo Šambaly II.“

A na záver už len posledná skúsenosť... Cez Vianoce som ochorela. Moje telo malo vysoké horúčky a lieky nezaberali. Zmenu som cítila hneď na začiatku choroby. Telo ma síce bolelo a horúčka stúpala, ale moje vnútro bolo s Ním. Bez ohľadu na okolnosti som si práve viac a viac uvedomovala zme­nu na vnútornej úrovni. Rozdiel medzi sku­točným a ilúziou. Keď nezaberali lieky, do­stala som alergiu na druhé lieky. Po týždni horúčok mi chcelo vedomie podsunúť nie veľmi priaznivú budúcnosť. Videla som ob­rázok, ako ma s komplikáciami "niekde" vezú. V okamihu som si uvedomila zálud­nosť vedomia a pomyslela som si na Boha. Vnímanie sa mi rozšírilo. Naskytol sa mi nádherný pocit hlbokého vnútorného poko­ja. BOLA SOM S NÍM! Nedá sa to opísať. Slová nestačia. Ale je to tak.

V akejkoľvek životnej situácii, za akýchkoľvek okolností, máme vždy na výber. Ja som si vybrala Boha. A On ma ľúbi. A moju lásku mi opätuje ešte väčšou Láskou. Čo si viac môžem priať?

Rozdiel v bytí, keď som žila vedomím a kvalitou života teraz, keď som sa len dotkla Boha, je obrovský. Ako hovorí I.M. Dani­lov, že je to ako keď máme možnosť veče­rať v kruhu svojich najmilších v teplej prí­jemnej miestnosti. Alebo keď nás budú nahých verejne bičovať v strede mesta. Rozdiel je obrovský!

S láskou Hanka