Asociácie na každom rohu, alebo ako vždy prebývať v Duchu

V predchádzajúcom zápise som zdieľala asociáciu, ktorá mi došla počas štúdia angličtiny. Ďakujem všetkým, čo  zanechali komentáre. Vaše slová mi pripomenuli zaujímavé jednoduché cvičenie, o ktoré sa chcem podeliť. O technike tohto cvičenia som sa dopočula ešte pred pár rokmi, ale akosi sa na to zabudlo. Ale keď som začala pozorovať, že mnohé informácie, na ktoré denne narážam, sa začínajú asociovať s duchovným rozvojom a začala som si písať z tohto dôvodu poznámky, v pamäti mi vyplávala aj táto technika.

Cvičenie spočíva v tom, aby bolo vo všetkom vidieť asociácie, ktoré by pomohli prepnúť sa na duchovnú vlnu, pomohli zotrvávať v pozícii pozorovateľa z Duchovnej podstaty. Napríklad, na  cvičenie som si spomenula počas prechádzky, keď som išla a pozerala sa pod nohy. Sledujúc cestu, odrazu došla asociácia duchovnej cesty, t. j. vznikla asociačná reťaz: cesta → duchovná cesta →duchovný rozvoj → život hlbokými pocitmi. Alebo asociácia: cesta → štvorcové dlaždice → ezoosmická mriežka → ezoosmická membrána → Duchovný svet...

Týmto spôsobom, cez toto cvičenie, sa vypracováva zvyk nielen pozerať na svet bez clony Živočíšnej podstaty, ale aj neustále pamätať na svoj skutočný cieľ – duchovné oslobodenie. Veď cez deň nás obklopuje množstvo predmetov, prebiehajú mnohé udalosti. A tak si predstavte, keď sa vypracuje zvyk, kedy pri pozeraní na okolie u nás budú vznikať asociácie, spojené s duchovným rastom. Napríklad, teraz píšem túto poznámku za počítačom – počítač možno prirovnať ku systému, ale ja som ako divák-Osobnosť, oddelený od obrazovky „trojrozmerných udalostí“, takisto si hneď spomínam na príklad z knihy „AllatRa“ o počítači. Spomínajúc na toto všetko si okamžite spomínam na duchovnú praktiku „Lotosový kvet“, zmysel ktorej je v tom, aby sa vždy udržiaval v sebe pocit pestovania kvietku. A takých príkladov môže byť nekonečné množstvo. Tu je ešte jeden: stôl → štyri nohy → štyri bytosti v energetickej konštrukcii človeka → „A čo teraz pociťujem, v akom stave sa nachádzajú bytosti?“ atď.   

Tak teda, rozvíjajúc tému asociácií a pozorujúc pozitívny praktický efekt, odrazu si spomínam na slová z knihy „AllatRa“:

Prečo je veľmi dôležité pre súčasného človeka, idúceho po duchovnej ceste, neustále rozširovať svoj obzor, viac čítať, zoznamovať sa s rozmanitými informáciami, napĺňať batoh poznania v rôznych smeroch? Pretože v tom prípade bude mať bohatší asociatívny rad, zlepšenú pamäť a objemové vnímanie sveta. Veď podvedomie, odkiaľ sa aj čerpá asociačný rad, je ako špajza – čo do nej niekedy položíš, to potom aj nájdeš.

Predtým som akosi neosobne chápala, načo je človeku „bohatý asociatívny rad“. „Aj tak sa mi normálne žije. Hlavné je robiť Lotos“ – myslelo si moje vedomie, použijúc politickú metódu, že ono sa stará o môj duchovný rozvoj a ja, ako sa hovorí, som držala sklopené uši. Ale veď bohatý asociatívny rad dáva veľmi mnoho! Napríklad, jednoduchšie sa nám komunikuje s ľuďmi s rôznymi záujmami, pretože môžeme uvádzať vhodnejšie príklady. Vďaka informáciám z rôznych oblastí vedy sa skladá celkový obraz stavu spoločnosti, potvrdzujú sa znalosti z knihy „AllatRa“, čo je dobrou protiargumentáciou „hurhaju“ vedomia. So širokým asociatívnym radom je oveľa jednoduchšie deliť sa o vnútorné odhalenia a o duchovné skúsenosti. Dokonca môžeme vziať aj  príklad so štúdiom anglického jazyka, veď táto asociácia mi pomohla zrodiť vnútri taký vzostup pocitov, také inšpiratívne odhalenie, odhalenie jednoduchosti duchovného rozvoja!

No a vracajúc sa k cvičeniu, chcem poznamenať, že v skutočnosti sú všetky podobné cvičenia podporné. Sú ako svojrázna barla a zamerané na jedno – na to, jednoducho žiť hlbokými pocitmi. Netreba sa na nich zacyklovať a ocitnúť sa tým pádom v pasci vedomia. Pomohlo? Prepli ste na pocity? A to je všetko... čo môže potrebovať ten, kto je v dialógu s Bohom. Pritom sa neuzatváraš pred všetkým a všetkými, ale naopak, v takom rozšírenom stave sa prebúdza smäd po poznaní. Študuješ, rozvíjaš sa, komunikuješ, nachádzajúc sa v pozícii pozorovateľa od Duchovnej podstaty.

PS: ...Teraz mi vedomie takto hovorí: „To čo ty tu píšeš. Však si na životine! Pozri sa, výklad je zmuchlaný, to o jednom píšeš, to na druhé preskakuješ, iba čo si zmätok napáchala. Dokonca ani zápis si na prvý raz neodoslala. To je znamenie! Znamenie, že to nemáš posielať.“ Čiže využíva svoj šablónovitý prístup – zrodiť pochybnosti, zasiahnuť pýchu reprezentovanú „čo si o mne pomyslia“, túžbou manipulácie s názormi čitateľa, želaním urobiť všetko správne (podľa neho, samozrejme) a jednoducho nedovoliť podeliť sa o svoje pozitívne odhalenia. Ale v skutočnosti, vedomie vždy nájde, do čoho sa zadrapiť. Ale veď to nie je dôvod nič nerobiť, tak je? :-) 

Autor: Arina Kalinina

Zdroj: https://allatravesti.com/blogs/post/162