Vedia ľudia, ako prebieha proces odrazu? Čo sa odzrkadľuje?

Dnes majú ľudia kopu možností – spoznávať a vychutnávať si krásu sveta, cestovať, venovať sa vede, umeniu, športu, pracovať pre blaho spoločnosti stanúc sa dobrým odborníkom vo zvolenej práci, budovať svet prejaviac svoje najlepšie ľudské vlastnosti. Avšak tieto i mnohé iné možnosti budú vážne skomplikované, ak človek stratí schopnosť vidieť, veď 80% informácií o okolitom svete získavame pomocou očí.

Fragment druhého vydania cyklu relácií „Podstata javov. Za hranou poznaného“. V týchto reláciách skúmame podstatu jednoduchých fyzických javov z pozície Znalostí, uvedených v správe „PRAPÔVODNÁ FYZIKA ALLATRA“.

                 

Alexander (účastník Medzinárodného spoločenského hnutia „ALLATRA“): Doteraz sa predpokladá, že zo všetkých tzv. zmyslových orgánov človeka, sú oči najzložitejším a najdokonalejším výtvorom prírody. Oddávna rôzni básnici ospevovali krásu očí, ako zrkadla Duše. Filozofovia používali oči ako poňatie meradla, poukazujúceho na zvláštnosti charakteru. A vzdelaní muži neprestávali s pokusmi objasniť stavbu a princíp práce tohto orgánu.

Aký je princíp videnia?

Dnes sa vďaka tejto správe vynasnažíme podrobnejšie preskúmať to, ako vlastne človek vidí. Na objasnenie tejto schopnosti a preskúmanie princípu fungovania mechanizmu systému videnia potrebovali vedci približne 50 rokov. Za túto dobu bola vykonaná veľká práca a ľudia už mnohé v tomto procese chápu. Viete, že na to, aby človek videl aspoň niečo okolo seba, je potrebné svetlo, ale presnejšie elektromagnetické žiarenie, vnímané ľudským okom. To sú elektromagnetické vlny s dĺžkou od 380 do 760 nanometrov. Ale človek je obklopený obrovskou rozmanitosťou elektromagnetických vlnení, frekvencií najrôznejších charakteristík a parametrov, ktoré ľudské oko nevníma. Okolo nás je celý oceán neviditeľného sveta, ktorý je okrem toho ešte aj husto obývaný rozumnými stvoreniami. Toto je zakázaná téma pre oficiálnu vedu.

Čo je to svetlo?

A svetlom alebo svetlom v úzkom zmysle tohto slova sme si zvykli nazývať viditeľný úsek spektra elektromagnetického žiarenia, práve vďaka ktorému pozorujeme náš obvyklý, pre mnohých jediný, materiálny svet.Je to prúd čiastočiek svetla – fotónov, pohybujúcich sa od zdroja elektromagnetického žiarenia v rozsahu, ktorý vníma ľudské oko. 

                     

Práve tento prúd, odrážajúci sa od povrchu objektov zachytávajú naše oči. Častice svetla – fotóny, pohybujúce sa obrovskou rýchlosťou od zdroja svetla, dopadajú na povrch objektov či predmetov, odrážajúc sa od nich sa dostávajú do oka, prechádzajú cez šošovku oka, kde sa presmerujú a sústreďujú sa na sietnici, vystielajúcej očné pozadie. Tu sa fotóny menia na elektrické signály a odovzdávajú sa neurónmi do zrakového centra v záhlavnej časti mozgu, v ktorom aj dochádza k vnímaniu zrakovej informácie.Hovoriac „vidíme“, vedci v skutočnosti chápu efekt vytvárania z týchto elektrických signálov niečoho na spôsob elektrickej kópie obrazu vonkajšieho sveta.

Práve tento prúd, odrážajúci sa od povrchu objektov zachytávajú naše oči. Častice svetla – fotóny, pohybujúce sa obrovskou rýchlosťou od zdroja svetla, dopadajú na povrch objektov či predmetov, odrážajúc sa od nich sa dostávajú do oka, prechádzajú cez šošovku oka, kde sa presmerujú a sústreďujú sa na sietnici, vystielajúcej očné pozadie.
Tu sa fotóny menia na elektrické signály a odovzdávajú sa neurónmi do zrakového centra v záhlavnej časti mozgu, v ktorom aj dochádza k vnímaniu zrakovej informácie.Hovoriac „vidíme“, vedci v skutočnosti chápu efekt vytvárania z týchto elektrických signálov niečoho na spôsob elektrickej kópie obrazu vonkajšieho sveta.

Alexander: Je to skutočne elektronická kópia reality, veď ani mozog, a tým skôr ani skutočné „Ja“ človeka nemajú kontakt s vonkajším svetom. A keď je to raz tak, teda fotóny pri odrážaní sa od objektov musia v sebe zachovávať o nich informácie, ktoré potom aj sníma mechanizmus nášho oka, pohlcujúc fotón a odovzdávajúc tieto informácie v podobe elektrického signálu po zrakových nervoch ďalej.

Čo sa odzrkadluje v zrkadle?

                 

Zrkadlo sa už dávno stalo všedným pre nás všetkých. Dnes sú zrkadlá v každom dome, vyrábajú ich v priemyselnom rozsahu. A kvalita odrazeného obrazu je veľmi blízka k ideálnej. Ale vedia ľudia, ako prebieha proces odrazu? Čo sa odzrkadľuje? Údajne to detailne a veľmi jednoducho vysvetľuje geometrická optika. Pamätáte, uhol dopadu lúčov sa rovná uhlu odrazu? Ale veď v zrkadle sa neodráža len lúč svetla, odrážajú sa všetky tie informácie, ktoré v sebe musia niesť fotóny. Tak ako častica svetla pri dotknutí sa s predmetom získava, uchováva a prepravuje informáciu? Do nedávnej doby to zostávalo záhadou a vedci preferovali nedotýkať sa tejto témy.

V správe „PRAPÔVODNÁ FYZIKA ALLATRA“, pripravenej internacionálnou vedecko-výskumnou skupinou ALLATRA SCIENCE Medzinárodného spoločenského hnutia „ALLATRA“ v redakcii Anastasie Novych, ktorá bola publikovaná na internete na jar roku 2015, sú uvedené informácie o tom, ako je usporiadaný materiálny svet a aká je úloha človeka v ňom. V správe sú tiež zaujímavé informácie aj o fotónoch.

Čo je to fotón?

V modernej vedeckej literatúre je fotónom nazvané kvantum elektromagnetického poľa, hypoteticky elementárna častica, ktorá je vo svetle súčasných teórií predstavovaná ako prenášač elektromagnetickej interakcie. Hoci fakticky sa pod súčasným nazvaním fotón rozumie len pozorovateľný proces – najmenšie dávky, zväzky svetla, tvoriace vlny elektromagnetického žiarenia, vrátane viditeľného svetla, rádiových vĺn, röntgenových lúčov, laserových impulzov a tak ďalej. Nepozerajúc na bohatý nazhromaždený experimentálny materiál, pre oficiálnu vedu fotón dodnes zostáva záhadnou elementárnou časticou. Ale danú situáciu je ľahké napraviť, poznajúc základy PRAPÔVODNEJ FYZIKY ALLATRA.  

Alexander: Celý materiálny Vesmír je usporiadanou informáciou. Hmota pozostáva z informačných tehličiek, najmenších fantómových čiastočiek Po, ktoré aj tvoria absolútne všetky elementárne častice, vytvárajúce materiálny svet.

Z čoho pozostáva fotón?

                   

Fotón, ak ho preskúmame ako skutočnú elementárnu časticu, pozostáva taktiež z fantómových čiastočiek Po. Môže existovať v dvoch stavoch: fotón-3 a fotón-4. Väčšina fotónov pozostáva z troch fantómových čiastočiek Po, ktorých špirálovitý pohyb je viac zrýchlený, ako pohyb fantómových čiastočiek Po mnohých iných elementárnych častíc. Vďaka tomu je fotón-3 pri stretnutí sa s materiálnym objektom za určitých podmienok schopný zabrať hlavnú čiastočku Po z elementárnej častice, patriacej do zostavy tohto objektu, premeniac sa tak zo silového fotónu-3 na informačný fotón-4. Fotón-3 i fotón-4 sa spravidla pohybujú v jednom energetickom prúde, pričom fotónov-3 je v ňom mnohokrát viac, ako fotónov-4. Napríklad, od Slnka ide prúd fotónov, kde väčšina z nich sú fotóny zodpovedné za energetické silové interakcie, ale medzi nimi sú aj informačné (fotóny-4), nesúce informácie o Slnku.

Vďaka fotónom-3 je zabezpečovaný energetický tok (a tiež rozličné silové interakcie v materiálnom svete), ale vďaka fotónom-4 sa zabezpečuje dodávka informácií o danom energetickom toku (teda účasť v procesoch umožňujúcich, napríklad, človeku vidieť okolitý svet).  

Ako človek vidí okolitý svet?

Alexander: Fotón-3, pohybujúci sa v energetickom prúde od zdroja svetla, naráža na povrch predmetov či objektov a za určitých podmienok vďaka zrýchlenej špirálovitej rotácii čiastočiek Po, patriacich do zostavy fotónu-3, zachytáva hlavnú informačnú čiastočku Po, patriacu do štruktúry elementárnej čiastočky ústretového predmetu. Vo výsledku sa fotón-3 mení na fotón-4, skladajúci sa zo štyroch fantómových čiastočiek Po.
Práve vstup tejto cudzej hlavnej fantómovej čiastočky Po do zostavy fotónu-4 ho robí informačne naplneným, čiže nesúcim informáciu o danej cudzej elementárnej častici. A vcelku, keď je takých fotónov veľa, oni nesú informácie o tom či inom predmete, objekte, jave atď.

Odrazené od objektov či predmetov, už naplnené informáciami, fotóny-4 sa pohybujú a zachytávajú sa tiež mechanizmom zrakového systému človeka, kde sa vytvárajú podmienky pre to, aby fotóny-4 uvoľnili zachytené čiastočky Po, ktoré nesú v sebe informácie o okolitom svete.
Po čom sa mechanizmom zrakového systému tieto informácie premieňajú na elektrické signály a odovzdávajú sa po špeciálnych cestách do zrakovej oblasti mozgovej kôry. A ďalej mozog premieňa elektrické informácie napríklad na panoramatické prezeranie obrovského rozbúreného mora či zobrazenia tvárí ľudí, alebo na práce najväčších majstrov výtvarného umenia.

Ale tu je otázka: „Kto je ten, kto vidí mozgom zoradenú vstavanú vrstvu, obrazy, elektronické obrázky vonkajšieho sveta? Kvôli komu ukazujú tento film? A akú úlohu pri tom zohráva naše prvotné vedomie?“
Odpovede na tieto otázky môžete získať, ak si pozriete film „Vedomie a Osobnosť. Od vopred mŕtveho k večne Živému“ na kanáli ALLATRA TV.

                 

Páčili sa Vám informácie z tohto vydania? Podeľte sa o ne s priateľmi. Prečítali ste tiež správu „PRAPÔVODNÁ FYZIKA ALLATRA“? Tak spolu skúsme vysvetliť najobyčajnejšie prírodné javy pomocou znalostí, uvedených v tejto správe. Napríklad, prečo sa priezračné sklo nezohrieva slnečnými lúčmi? Alebo prečo cez deň ľahko vidíme cez sklo v okne, ale v noci pri zapnutom osvetlení v miestnosti sa to isté sklo mení na zrkadlo?

Posielajte vaše nové pochopenia už preskúmaných či nepreskúmaných prírodných javov na našu poštu: [email protected]. Na záver vám, drahí diváci, chceme s priateľmi poďakovať za vaše reakcie na prvú reláciu a za pomoc pri vytvorení tohto vydania!