AKO SA ZBAVIŤ DOTIERAVÝCH MYŠLIENOK?

Preto, aby nezažíval zlo, utrpenia a bôle, je potrebné čo? Zrieknuť sa zlých myšlienok. Keď človek chápe, že on chce byť šťastný, môj priateľ chce zažívať radosť a on potrebuje najjednoduchší spôsob a najjednoduchší nástroj – to znamená zrieknuť sa deprimujúcich myšlienok.

Napríklad, do hlavy prichádza myšlienka, že trpíš, si chudák a ty si hovoríš: „Nie, ja som šťastný, ja milujem Boha“. Takto jednoducho, formou hry sa začať hrať. Zakazovať svojmu vedomiu niekoho odsudzovať, nenávidieť, hnevať sa na niekoho. Jednoducho zakázať a  povedať si: „Nie, nebudem.“ Vedomie hovorí: „To je zlý človek,“ a ty povedz: „A prečo je on zlý? Čím je horší odo mňa?“ A tak odpovedať: vyvracať, nútiť časť vedomia… je potrebné pochopiť jedno, môj drahý priateľ, pamätaj si: ty financuješ svoje myšlienky. Je to skutočne tak. Myšlienky si ty neobjednávaš v hlave, ony prichádzajú zvonka.

Sú pochybnosti? Poseď si a  popremýšľaj. Poď, pomyslíme na motýlika. Áno, ty môžeš vidieť motýlika, teraz si ho predstaviť v hlave. Udrž 5 minút tohto motýlika v hlave. A ty pochopíš, že ho neudržíš. Prídu ti rybičky, opičky, citróny, pomaranče, chromý sused, ktokoľvek. A motýlik bude premiešaný s  nimi. A  ty prosto len udržuj motýlika.

Nepodarí sa to. Prečo? Pretože ty nie si pánom svojho vedomia. A keď pochopíš, že nie si pánom svojho vedomia, ale ty financuješ práve svojou pozornosťou to, čo vkladáš a obraciaš na to pozornosť, všakže? Teda v tvojej hlave to ty akoby financuješ. A toto financovanie, to je odovzdanie energie, ono aj privádza k životu tie alebo iné myšlienky. Ony potom v budúcnosti môžu na teba vplývať, na tvoj život, na život ľudí okolo teba.

Prečo? Pretože prijatím myšlienky, že tento človek je zlý, sa začínaš k nemu správať ako k  zlému človeku, odmietaš ho. A čím je horší od teba? Jednoduchá otázka. Keď prichádza takáto myšlienka, ty povedz: „Nie, stop. Nepotrebujem takúto myšlienku. Nebudem odsudzovať tohto človeka.“ Krátko a  dobre. Ty si to odmietol a premýšľaš o dobrom.

Vedomie sa pokúša podsunúť ti opäť nejakú nedobrú myšlienku, zlo, strach, nenávisť, snaží sa ťa ponížiť alebo povýšiť. A ty: „Nie – povedz jednoducho – ja chcem o láske, o radosti.“ Avšak nie o láske človeka k človeku, ale o Láske vo vyššom poňatí. Jednoducho sa raduj. Raduj sa tomu, že dýchaš. Dokonca aj keď si chorý, ak ti je ťažko a zle, pozri sa, že existuje zelená tráva, blankytné nebo. Aj keď je sivé a zatiahnuté mráčikmi, aký je v  tom rozdiel? Dokonca, keď je búrka a prší, poteš sa pohľadom na túto búrku a dážď.

Pochop jedno, že ubehne trochu času a ty to už neuvidíš. Prečo? Pretože život je príliš krátky a to čo sa ti zdá ďalekou budúcnosťou, ono dnes, už teraz bude. Jednoducho, roky uletia a príde to „teraz“. Je to ako experiment: môžeš označiť dátum v svojom živote, je to jedno, hodina - dvemesiac - deň - rok - 10 rokov, jednoznačne, to bude „teraz“. Čas veľmi rýchlo uteká a všetko čo sa javilo ďalekou budúcnosťou sa stáva minulosťou. To je pravda.

Otázka je ale v tom, kam sa podeli tieto roky. Do prázdnoty? Alebo si ich využil na niečo dôležité, potrebné? Dôležité, potrebné v ľudskom ponímaní, to, čo hovorí systém, teda – postaviť dom, ako vždy, všeobecne, zaopatriť si život. Nehovorím, že je to zlé. Je to potrebné robiť. Si povinný to robiť. Telo – to je tvoj stroj a ty si povinný ho udržovať v čistote a zdraví. To je normálne. Vedomie musí pracovať, telo musí pracovať, musí zarábať a  zaopatriť sa. Je to prirodzený proces, o  ktorom sa nediskutuje. Ale nemôže ti diktovať, tebe ako Osobnosti.

A aby si pochopil, že si Osobnosť, keď začínaš zakazovať vedomiu prijímať zlé myšlienky a začínaš prijímať len dobré myšlienky. Hovoríš: „Ja nechcem zlé, ja chcem dobré, chcem sa radovať“. Ono ťa začína utláčať, niekto ťa „dostane“. A  ty vyjdi von a  pozri sa na sivú oblohu, na dážď alebo slniečko a jednoducho sa zaraduj. Odhoď všetky myšlienky a raduj sa tomu, čo vidíš. Je jedno, či sa napríklad pozeráš na ošúchané tapety. Raduj sa, že sú a že ich vidíš. A táto drobná, maličká radosť rýchlo mizne, lebo vedomie sa ju snaží zatrieť. Ale ak si to raz zažil, vždy to môžeš ešte raz znásobiť.

Ak zakaždým, každý deň, každú svoju skúsenosť budeš znásobovať a zosilňovať až nakoniec pochopíš, že Ty diktuješ svojmu vedomiu a  začnú prichádzať také myšlienky, ktoré chceš ty, pretože ostatné odmietaš.

Cítiš, začínaš cítiť, že existuje Láska. Začínaš cítiť, že existuje radosť. A život sa stáva nádherným. Dokonca aj keď pociťuješ bolesť v tele, si chorý, problémy so zdravím sú len v tomto momente, sú to problémy s dočasným telom. A my hovoríme o Večnosti. Osobnosť zažíva bolesť tela, vedomie nevníma túto bolesť.

Existuje ale druhá varianta, že pociťuje bolesť tela, pokiaľ je pripútaná k  telu. A  v  tom je podstata. Pokiaľ je pripútaná k  vedomiu, veď práve vedomie rozpráva o bolesti v tele. A keď sa pozrieme na to, čo je telo. Áno, je to zhluk molekúl a tomu podobné.

A čo je bolesť? Je to elektrický signál, ktorý prechádza a  dráždi. A  toto všetko – ilúzia sa mení v neznesiteľnú bolesť, ktorú zažíva Osobnosť, ona trpí a  tomu podobne. Ale toto všetko sa končí a vyprcháva. Veľmi rýchlo sa to končí. A šťastie a radosť, ktoré vytvoríš, môže zostať navždy. A v tom je zmysel.

To je prvý krok – pochopiť, že si Osobnosť. To je prvý krok k Anjelovi, prvý krok ako odporovať zverovi. A on ti môže poskytnúť možnosť získať Slobodu. Skutočnú Slobodu. Slobodu od satana, od zvera. Najjednoduchšie je nedržať sa zla.

 

Sledujte na kanále allatra.tv/cs 

                                

 

Celú reláciu "SVOBODA OD DIKTATURY ZVÍŘETE UVNITŘ TEBE" sledujte na kanále allatra.tv/cs