Ako sa naučiť pravej láske (súfijské podobenstvo)

Raz prišiel k Majstrovi, nevrhajúcemu tiene, jeden človek, aby ho požiadal o pomoc a radu.
- Si múdry Majster, pomôž mi! Vidím svoje nedokonalosti a slabosti, ale nemôžem sa s nimi vyrovnať! Veľa rokov sa snažím nedávať najavo svoje zlé emócie, alebo nemravné túžby ... Ale len čo ma zastihne nová situácia, ktorú mi posiela Boh, znova a znova opakujem rovnaké chyby! Znovu a znovu sa ospravedlňujem a sľubujem viac nehrešiť... Ale znova a znova ma hnev, zlosť alebo strach premôžu a veľké túžby, či malé rozmary zotročujú moju vôľu... a nútia ma vypĺňať ich dovtedy, kým sa neuspokojím ich splnením. Skutočne som beznádejný a niet pre mňa spásy a uzdravenia? Veľmi by som sa chcel stať lepším...
Majster láskavo pozrel na človeka. Stáli vedľa krásneho rybníka. Vo vode kvitli krásne biele a svetlo ružové ľalie. Hladina vody bola pokojná a hladká ako zrkadlo.
Majster povedal človeku:
- Pozri na svoj odraz.
Teraz prinúť odraz zdvihnúť ruky k tvári, nehýbuc pri tom svojim telom!
- Ale to je úplne nemožné!
- Tak pohni telom, ale odrazu daj príkaz zostať bez pohybu!
- To sa nemôže podariť - pretože odraz presne opakuje každú činnosť tela!
- Áno. V situácii "ty a tvoj odraz" - ty - to je hlavné a odraz vo vode je následok.
Rovnaké sú vzájomné vzťahy aj medzi vlastnosťami teba-duše - a tvojimi emóciami, myšlienkami a činmi.
Musíš zmeniť seba ako dušu - a potom všetky tvoje emócie, myšlienky a činy budú môcť byť prekrásne.
Ak chceš, zostaň u Mňa – môžem ti ukázať postupy, ktoré tomu pomôžu.
Ale len ...
Hľa, pozri: púčik bielej ľalie, ešte sa neotvoril... A aj keď veľmi bude chcieť – neotvorí okamžite svoje lupienky.
Je potrebný čas, aby sa kvietok sformoval. Je nevyhnutné, aby ho každý deň láskalo slnko a voda vyživovala korene! A len potom - časom - sa zrodí prekrásny kvet! Len vtedy sa roztvoria všetky lupienky a celá jeho vnútorná krása sa stane viditeľná!
Tak isto aj premena duše – vyžaduje veľa času a práce. Buď trpezlivý...

* * *

Človek zostal žiť v dome Majstra.
A začal Majster, nevrhajúci tiene, učiť svojho nového študenta presúvať centrum seba - duše do duchovného srdca.                                      
Takto hovoril:
- Aby sa začala premena duše – je potrebné poznať, že človek môže žiť vnímajúc svet nielen rozumom, očami a ušami tela. Človek môže vnímať svet milujúcou dušou, ktorá spočíva v duchovnom srdci!
Teraz vdýchni zhlboka - a vydýchni. Urob tak niekoľko krát.
Precíť ten priestor vnútri tela, v ktorom prebieha vdych a výdych. A teraz skús rovnako ako vzduch akoby vdýchnuť svetlo, podobné slnečnému.
Nech teraz časť tohto svetla, ktoré vdychuješ, navždy zostane u teba v hrudi. Privykaj ku tomu, že práve tu sa nachádza stred teba-duše. A práve tu sa rodí láska, ktorá nech osvecuje tvoju cestu životom – medzi všetkými ľuďmi a všetkým živým na Zemi a dokonca aj v nemateriálnom priestore.
Potom sa každý deň môžeš učiť vyžarovať toto svetlo – ako láskavé slniečko, žiariace zvnútra.
A potom rozširuj toto svetlo na všetky strany, koľko ti sily stačia.
V tomto priestore svetla sa môžeš učiť žiť a preciťovať seba, pozerať sa z neho, hovoriť, starostlivé ruky duše naťahovať, láskať všetko naokolo v Božom Tvorení!

* * *

A začal nový učeník Majstra tieto cvičenia opakovať každý deň znovu a znovu.
A nové fascinujúce vnímanie sveta sa v ňom rodilo! Bolo to pozoruhodne radostné a blažené dotýkanie sa všetkého dušou, skladajúcou sa z nežnosti a pokoja!
A Majster ukazoval svojmu učeníkovi stále nové praktiky čistenia energií tela a rozšírenia seba-vedomia.
Začal rozkvitať kvietok duše, voňajúci Božskou láskou, lebo láska k Bohu sa zjavila a silnela v tomto človeku!
Snažil sa teraz nikdy nezabúdať na Lásku Tvorcu-Stvoriteľa, Ktorý predsa vždy prebýva vôkol i vnútri každého z nás!
Postupne sa naučil pojímať každú situáciu sebou-láskou a sebou-pokojom.
Teraz mu už nerobilo ťažkosti vyrovnať sa aj so svojimi ešte občas vznikajúcimi zlými myšlienkami a emóciami. Podobné negatívne stavy v ňom vznikali stále redšie.
A potom už vôbec nepotreboval vynakladať úsilie, aby sa na všetko naokolo pozeral očami lásky zo svojho duchovného srdca, ktoré mnohonásobne vzrástlo!
Tak ten človek poznal veľkú blaženosť, v ktorej môže žiť oddaný na Ceste k Bohu! Veď si osvojil ten stav, v ktorom môže človek neustále cítiť prítomnosť Boha a nachádzať v Bohu – Oporu vo všetkých svojich životných situáciách.
Tak prešiel rok. Mnohé spoznal človek žijúc u Majstra, nevrhajúceho tiene, v jeho dome spolu s inými učeníkmi.

* * *

A vtedy Majster pozval tohto človeka a povedal:
- Zvládol si prvý stupienok učeníctva: naučil si sa udržiavať v strede pokoja a lásky, nazývaným duchovným srdcom. Ale osvojil si si to v podmienkach ášramu, kde vždy vládne harmónia.
Teraz by si sa mohol vydať do sveta, kde žijú obyčajní ľudia a pokúsiť sa udržať tieto stavy aj v tých situáciách, kedy vôkol nie je všetko priaznivé.
Ešte by si mohol naučiť to, čo vieš teraz sám – tých ľudí, ktorí ťa budú žiadať o pomoc.
- Ty ma vyháňaš, Majster môj?! No ale ja ešte tak málo poznám a viem!
- Vôbec nie, nevyháňam ťa, jednoducho ti dávam ďalšiu úlohu: naučiť sa robiť všetko toto – bez Mojej pomoci. Budem ťa tu opäť čakať vtedy, keď budeš pripravený posunúť sa ďalej.
- Ako sa to dozviem? Veď ešte nie vždy môžem prijímať Myšlienky Boha a Jeho Slová! Ešte som toľko celkom nezvládol! Ako budem rozlišovať správne a nesprávne? Ako sa naučím postupovať spoľahlivo, ak Ťa nebudem môcť popýtať o radu?
- Boh vie hovoriť s dušou nielen pomocou slov.
Ten, kto si osvojil umenie byť láskou – ďalej sa už bude učiť všetko ostatné ľahko!
Pamätáš na ten deň, kedy si prvýkrát prišiel ku Mne?
Pozeral si vtedy na svoj odraz...
Teda takto aj väčšina ľudí vo svete žije, akoby hľadeli len na svoj odraz vo všetkom. Tým sa aj ohraničuje ich obzor. Tak žijú maličké individuálne duše, ktoré rozmýšľajú iba o sebe. Také duše vnímajú všetko na svete podľa toho, ako sa to vzťahuje osobne ku nim: "mňa ľúbia – alebo mňa neľúbia", "robia mi príjemne – alebo nepríjemne", "chcem toto, to a ešte tamto...". Veď človek zvyčajne vidí len to, na čo sa pozerá!
Napríklad, ak teraz pozrieš na odraz v tom rybníku, tak uvidíš už oveľa viac, ako niekedy predtým, je tak?
- Áno, vidím aj odraz tohto krásneho neba s ľahkými obláčikmi a vznášajúcimi sa vtákmi, aj jemné kvety, ktoré sa odrážajú v tejto hladine tak úchvatne, akoby rástli v Nebesách! Všetka táto krása a harmónia je ako hudba ku sláve Stvoriteľa! A ešte vidím Teba a seba pri Tebe. Nevidím ešte, ale viem, že sa tu odráža aj Ten, Kto vytvoril toto všetko! Je s nami vždy. A vo všetkom už cítim Jeho prítomnosť...
- No teda, ohodnoť sám, ako sa rozšíril tvoj obzor!
Vo všetkom, čo ťa obklopuje, vo všetkom, čo sa s tebou deje – môžeš sa teraz učiť vidieť Prejav Božej Vôle a Jeho Sily, Jeho Krásy a Múdrosti!
Celé Stvorenie – to je Prejavenie Jeho Úmyslu!
Celý svet naokolo – to je – ako Božie posolstvo pre teba! A ty sa môžeš učiť vnímať to. Stačí ti položiť svoju otázku Bohu – a po nejakej dobe určite dostaneš odpoveď!
Dokonca aj keď ešte nedokážeš konkrétne započuť Božie Zjavenie vo vnútornom priestore ticha, v kľude duchovného srdca – predsa len porozumieš Jeho odpovedi!
Táto odpoveď môže prísť ku tebe cez slová človeka, ktorého stretneš, cez knihu, otvorenú na potrebnom mieste. Alebo akákoľvek iná udalosť - veľká alebo malá – odpovie na tvoju otázku a napovie riešenie.
Neboj sa Božích lekcií! A neľakaj sa svojich chýb! Vtedy sa postupne naučíš  jasne počuť Jeho Hlas a vždy poznať Jeho Priania!

* * *

Majster pokračoval:
- Pravá láska je však zbavená egoizmu. To je kritérium, dovoľujúce vždy rozlíšiť správne od nesprávneho v sebe aj v iných ľuďoch.
Miluj – práve tak!
Pomáhaj aj ostatným poznávať práve takú čistotu lásky!
A potom ťa Zákony Dobra a Starostlivosti, ktoré si si už osvojil, keď si sa u Mňa učil, nikdy nepodvedú!
Teraz sa budeš môcť učiť žiť stále – v uvedomelej prítomnosti Boha!
Budeš môcť práve cítiac Boha - ísť alebo sedieť, mlčať alebo hovoriť, jesť jedlo, kochať sa krásou!
Budeš môcť pozerať a vidieť Prejav Vôle Božej vo všetkom, čo ťa obklopuje a čo k tebe prichádza!  A chápanie Jeho Lásky a Múdrosti bude v tebe narastať každým dňom!
Tak teda aj ži – a pomáhaj všetkým bytostiam, ktoré Boh posiela do tvojho osudu!
Takto sa pripravíš na ten moment, kedy budeš hotový uvidieť Prejav Boha aj v sebe samom a tiež spoznať Jeho ako svoje vlastné Vyššie Ja, totožné Univerzálnemu Ja! Tak vtedy sa znovu stretneme!