Ako neporušovať slobodu voľby blízkeho človeka?

U každého človeka aspoň raz v živote nastal prípad, keď za neho prijímal rozhodnutie niekto z jeho blízkych. Pritom niektorí ľudia sa v takej situácii mlčky (alebo nahlas) pohoršujú, ale plnia im nanútené rozhodnutie, iní – konajú jemu napriek.

Keď je dieťa ešte malé, je úplne prirodzené, že rozhodnutia za neho prijímajú rodičia. Ale ako dieťa dospieva, rodičia mu musia stále viac poskytovať právo voľby, pomáhať mu samostatne nachádzať riešenia a východiská z tej či onej situácie, samotnému hľadať odpovede na vznikajúce otázky, rozvíjať záujem k poznávaniu a vedychtivosť. Často však môžeme pozorovať, že k tomu nedochádza. Rodičia vnucujú svoje názory a svoj uhol pohľadu niekedy už dostatočne dospelému "dieťaťu". Pritom spravidla dochádza k upevneniu takého modelu správania a ono sa následne duplikuje na nové generácie, fraktálne sa opakuje, a to nielen vo vzťahu k deťom, ale aj k rodičom ("veď oni už ničomu nerozumejú v súčasnom svete, trebaza nich rozhodovať").

       

 

Čo sa pri tom deje? Porušuje sa sloboda voľby človeka.

Zdalo by sa, no a čo je na tom? Porušuje sa a nech...

"Boh dal ľuďom slobodu voľby. A to je Jeho najcennejší dar ľuďom ako svojim deťom."

                                                                                                          Anastasia Novych "Sensei ze Šambaly I."

Ukazuje sa, že keď človek porušuje slobodu voľby iného človeka, on nielen porušuje Vôľu Boha, ale dokonca stavia seba nad Neho.

Prečo sa to deje? Z akého dôvodu jeden človek porušuje slobodu voľby iného?

Motívy, ktoré "ležia na povrchu", môžu byť jedny ("ja to lepšie poznám / viem", "mám viac skúseností / zručnosti" a pod.), ale ak, ako sa hovorí, zakopneme hlbšie, koreň tohto správania spočíva v inom.

Slová "lepšie", "viac (skúseností / znalostí / zručností)" svedčia o tom, že sa človek povyšuje nad iným. Pritom automaticky ponižuje druhého, neverí v jeho sily, možnosti, schopnosti. V čom spočíva koreň takéhoto správania? V pýche.

Bolo by logické predpokladať, že odťatím koreňa – pýchy, sa zrúti aj strom, čiže zvyk vnucovať svoj názor. To je pravda, ale problém je v tom, že pýchu živia mnohé naše zvyky (hriechy). A tak jednoducho sa ona (pýcha) svojich pozícií nevzdá. Ale existuje aj iná cesta.

Ak si sami sebe položíte otázku: "Prečo vnucujem blízkemu človeku svoj názor (riešenie, svetonázor)?" a úprimne si naň odpoviete, tak sa odhalí skutočný motív, ktorý keď nájdete, dokážete zmeniť aj svoje chovanie.

 

"Motív – to je kľúč ku všetkému jednaniu."

                                              Bernard Werber "Konečné tajemství"

 

Keď som svojho času spracovávala tento problém, tak sa pre mňa stalo prekvapením uvedomenie si toho, že chcem mamu "nastaviť na správnu cestu" nie pre jej blaho, ale pre to, aby mi bolo pohodlnejšie, aby bol pri mne (a nie niekde tam) rovnako zmýšľajúci človek, aby bola možnosť pri akýchsi situáciách preložiť na ňu zodpovednosť... Celkovo, pre svoje pohodlie, ale nie kvôli nej.

Pričom, čo je zaujímavé, so zvláštnou horlivosťou a najčastejšie človek vnucuje svoj uhol pohľadu práve blízkym ľuďom. Stojí za tým ešte túžba riadiť ich a dominovať. Hoci je táto šablóna zahalená do väčšej lásky k nim, ako k ostatným.

Azda je pri takomto prístupe k blízkemu človeku miesto na lásku? Samozrejme, že nie. Veď láska to je zároveň aj úcta k slobode voľby iného človeka. Z toho vyplýva, že ak ja niečo rozhodujem za blízkeho človeka, vnucujem mu svoj uhol pohľadu, alebo svoj svetonázor, tak ho nemilujem...

Prijať to nebolo ľahké. Rúcal sa mi ego-štruktúrou vytvorený obraz "milujúcej dcéry". Pritom som pochopila, že aj samotná predstava lásky bola u mňa chybná.

Všetko bolo treba prehodnotiť, meniť postoje, model správania a znovuobjavovať pre seba stav Lásky. Prečo znova? Pretože v ranom detstve všetky deti zotrvávajú v tomto stave. Jednako podľa miery dospievania strácame nielen bezpodmienečnú lásku, ale aj všeobjímajúci pocit šťastia.

 

"Božská Láska duše spojená s rozumom človeka - to je pravý Zázrak."
                                                                                                         Anastasia Novych "Sensei ze Šambaly I."

 

Pre seba som dospela k záveru: aby sa neporušovala sloboda voľby blízkeho človeka, je nutné ho skutočne milovať. Skutočná láska sa prejavuje v úcte k slobode voľby iného človeka, bez ohľadu na voľbu tohto človeka.

 

"Božská láska predchádza lásku pozemskú a teda človek nemôže dosiahnuť skutočnú pozemskú lásku, nepoznajúc lásku Božskú."

Vladimír Lermontov "Biblia lásky"

 

Keď si uvedomíme to, že Boh miluje človeka oveľa viac, ako my milujeme svojich blízkych, potom je ľahšie prijímať slobodu voľby blízkych ľudí a prestať vnucovať svoje videnie čohokoľvek. A ak On daroval človeku slobodu voľby, tak to znamená, že je v tom ukrytá dôležitejšia časť Božieho plánu.

Autor: Nadin Mir`el

Zdroj:  https://allatravesti.com/kak_ne_narushat_svobodu_vybora_blizkogo_cheloveka