Ako mozog reaguje na protiargumenty?

Nový výskum neurobiológov ukazuje, že keď je človek donútený zmeniť osobný názor, v mozgu sa aktivujú oblasti, zodpovedné za emocionálne reakcie na ohrozenie alebo na predstavy o sebe. Skupina vedcov z Univerzity v južnej Californii vykonala experiment, pri ktorom zaznamenávala reakciu mozgu pokusných osôb na protiargumentáciu. Výskum vykonávali pomocou magneticko - rezonančnej tomografie. Výsledky experimentu boli publikované v časopise Scientific Reports [1].

Experimentu sa zúčastnilo 40 dobrovoľníkov, ktorí sa pokladali za zarytých liberálov. V rámci prípravy na výskum boli požiadaní, aby si prečítali rôzne výroky a posúdili stupeň svojho súhlasu alebo nesúhlasu s nimi. Polovica vyhlásení sa týkala politických názorov, druhá polovica zahŕňala iné témy (napr. "Thomas Edison vynašiel žiarovku"). Počas experimentu boli pokusné osoby požiadané, aby si prečítali protiargumenty k tým výrokom, s ktorými súhlasili počas prípravy na experiment. Po prečítaní protiargumentov mali znovu na 7 bodovej stupnici ohodnotiť, nakoľko súhlasia s počiatočným tvrdeniami, kde 1 znamená rozhodne nesúhlasím, 7 rozhodne súhlasím.

Ukázalo sa, že pokusné osoby prakticky nezmenili názor týkajúci sa politických názorov. V týchto prípadoch sa hodnotenia pred a po experimente líšili v priemere o 0,3 bodu. V otázkach, ktoré zahŕňali iné témy, sa už ukazovateľ menil v rozsahu 1,3 bodu. To znamená, že v tomto prípade už prejavovali väčšiu flexibilitu v zmene názoru.

Z grafu je zrejmé, ako sa zmenili politické (fialová farba) a nepolitické (zelená farba) presvedčenia  účastníkov výskumu

Brain and CreativityInstituteat USC

Pripomeňme, že počas experimentu prebiehalo skenovanie mozgu pokusnej osoby. Magneticko - rezonančná tomografia ukázala zvýšenú aktivitu amygdalových teliesok a ostrovčekov oblasti kôry. Najvyššia aktivita uvedených oblastí bola zaznamenaná u osôb, ktoré prakticky nezmenili svoje presvedčenie. Jonas Kaplan, jeden z autorov experimentu, tvrdí, že amygdalové telieska sa zúčastňujú predovšetkým na vnímaní obáv alebo ohrozenia, a táto aktivita môže byť spojená s pocitmi, aké prežíva človek pri stretnutí s protiargumentáciou.

Aktivácia mozgu v priebehu experimentu.

- Červené / žlté oblasti mozgu, ktoré vykazovali zvýšenú aktivitu pri spracovaní otázok ohľadne politického presvedčenia.

- Modré / zelené oblasti mozgu ukazujú zvýšenú aktivitu pri otázkach na iné témy.

Podľa súčasných vedcov, amygdala a ostrovčeková kôra mozgu majú osobitnú úlohu pri vnímaní nebezpečenstva. Neurológovia predpokladajú, že zvýšenú aktivitu týchto oblastí v priebehu experimentu možno vysvetliť tým, že mozog vníma ohrozenie vytvorených presvedčení ako hrozbu fyzického stavu, a keď človek cíti obavu alebo hrozbu, je menej pravdepodobné, že zmení svoj názor.

Počas experimentu, kedy boli spochybňované politické presvedčenia pokusných osôb, bolo tiež zaznamenané zvýšenie aktivity siete pasívneho režimu práce mozgu (predvolený režim siete, DMN). Jonas Kaplan podotkol, že práca tejto oblasti mozgu je spojená s ponorením sa do hlbokých úvah, ktoré nás odvádzajú od okamihu tu a teraz. "Pochopenie, v akom prípade a prečo môžu ľudia zmeniť svoje názory, je aktuálnou úlohou," - hovorí vedec-výskumník Sarah Gimbel.

Stojí za zmienku, že v modernej vede je ešte stále veľa nevyriešených otázok. Dodnes nie je jasné ako a odkiaľ sa berú myšlienky, prečo určitá oblasť mozgu reaguje na určité podnety. Vedci dokážu zaregistrovať nervovú aktivitu mozgu, ale o čom človek premýšľa v tomto okamihu, to zostáva záhadou. To znamená, že v modernej vede neexistuje prehĺbené fundamentálne chápanie procesov prebiehajúcich v človeku ani vo svete. Ak však oficiálna veda nemá také vedomosti, neznamená to, že informácie o týchto procesoch neexistujú. Napríklad zaujímavé fakty týkajúce sa práce mozgu a tiež funkcií a práce amygdalových teliesok, možno nájsť v knihe "AllatRa".

Anastasia: Áno, dnes už je vo vede známe, že amygdalové telieska sú zodpovedné za schopnosť čítať informácie z okolitých ľudí. Tak človek podvedome chápe, ako sa títo ľudia cítia v danej chvíli. Avšak samotný mechanizmus čítania informácie zatiaľ vedcom nie je jasný.

Rigden: Samozrejme, veď toto snímanie, rovnako ako mnoho ďalších funkcií amygdalových teliesok, je spojené s prácou bočných bytostí človeka v jeho energetickej konštrukcii.

Viac si môžete prečítať na odkaze...

Keď vezmeme do úvahy znalosti z knihy "AllatRa", je zrejmé, prečo ľudia nie sú ochotní zmeniť svoj názor, a to najmä ak niekto spochybňuje tieto ich presvedčenia. A v niektorých prípadoch protiargumenty naopak vedú človeka k obrane svojich postojov a presvedčeniu o svojej pravde. S pomocou novej štúdie opísanej vyššie, sa neurológom podarilo zistiť, ktoré oblasti mozgu sa zúčastňujú na ochrane sformovaných presvedčení (a tieto informácie len potvrdzujú poznatky z knihy "AllatRa" o "neviditeľnej" funkcii amygdalových teliesok). Ale čo pobáda človeka k takému konaniu, prečo má sklon obhajovať svoje názory, a to aj v prípade, že sa ukážu ako nepravdivé a protiargumenty to potvrdzujú? Veď taký postoj je v podstate v rozpore so zdravým rozumom, a napriek tomu sa úspešne realizuje v živote takmer každého človeka. Ale na tento fakt ortodoxná veda zatiaľ ešte nemôže dať presnú odpoveď.

Ide o to, že príčina podobného programu správania spočíva oveľa hlbšie, než sú fyziologické prejavy či práca psychiky. Ukazuje sa, že takýto spôsob konania je prirodzený, a skúma sa často s cieľom zistiť, ako sa bude správať človek, čo ho podnieti k tomu, aby prijal iné riešenie. Preto sa v spoločnosti, s dominantou spotrebiteľského spôsobu myslenia, výsledky podobných výskumov používajú na zvýšenie kontroly nad ľuďmi, manipuláciu ich názorov na dané otázky. Ale treba povedať, že takýto vzorec myslenia protirečí pravej duchovnej podstate človeka, že človek môže vedome prijímať informáciu, vyvodzovať závery, a aplikovaním Prapôvodných znalostí vo svojom živote, regulovať svoje emocionálne reakcie. Je dôležité, aby ľudia mohli pochopiť, že sa môžu dostať z tohto šablónovitého vnímania okolitého sveta a nebáť sa nového, že možno so záujmom skutočného výskumníka vedome skúmať novú informáciu, obohacujúc sa novými pochopeniami.

Autor: Arina Kalinina

Zdroj: https://allatravesti.com/kak_mozg_reagiruet_na_kontrargumenty

[1]: https://www.nature.com/articles/srep39589#discussion

[2]: https://www.sciencedaily.com/releases/2016/12/161223115757.htm