Například: Dobré zprávy
Hypotéza IDŠZ (Ikosaédro-dodekaédrická štruktúra Zeme). Mnohosteny.

V druhej časti "Hviezda. Zlatý rez." bude reč hlavne o mnohostenoch. Upozorňujem , že je to hypotéza, t. j. nie všeobecne prijatý vedecký fakt, preto existujú ako protivníci, tak aj zástancovia danej myšlienky.

Hypotéza je zaujímavá tým, že dobre koreluje s centrami dávnych kultúr, centrami vzniku jazykov, rozložením litosférických platní, horských masívov a preliačenín na planéte, polohou anomálnych zón. Hľa, čo píšu sami autori: "Autori tejto správy vykonali komplexné porovnanie rôznych geologických zvláštností Zeme, ohnísk niektorých geofyzikálnych javov a zvláštností biosféry s ikosaédrom a pentadodekaédrom (mnohostenmi z 20 trojuholníkov a z 12 päťuholníkov). Tieto mnohosteny sú vpísané do zemegule tak, že s geografickými pólmi Zeme sa kryjú dva vrcholy ikosaédra a zároveň stredy dvoch protiľahlých strán dodekaédra."

"Ukazuje sa dostatočná zhoda hrán spomínaných mnohostenov s mnohými stredooceánskymi chrbtami, planetárnymi zlomami zemskej kôry a geosynklinálnymi oblasťami. Niektoré geologické plošiny sú rozmiestnené v zhode so stenami ikosaédra.

V uzloch systému sú umiestnené všetky svetové magnetické anomálie obdobia roku 1970 a časť anomálií iných období. Konfigurácia anomálií pritom opakuje trojuholníkové steny ikosaédra a územne im zodpovedá.

V stredoch stien dodekaédra sú pozorované veľmi ostré geofyzikálne odchýlky, na základe čoho sa vytvára predpoklad o existencii šiestich "silových" osí planéty (v tých oblastiach neustále miznú bez stopy a bez núdzových signálov lode a lietadlá).

V uzloch systému sú aj: svetové centrá atmosférického tlaku a miesta neustáleho zrodu uragánov (a smery niektorých vetrov zodpovedajú hranám systému), oblasti s maximami slnečnej radiácie, gigantické "víry" oceánskych prúdov. Ložiská niektorých druhov nerastov často zodpovedajú uzlom a hranám systému.

Na osnove uskutočnených porovnaní sa vytvára predpoklad, že Zem má niečo ako "kryštalickú" a zároveň "energetickú" "mriežku" (zo združených ikosaédrov a pentadodekaédrov) a vlastnosti planéty sa ako aj v kryštáli najaktívnejšie prejavujú v uzloch "mriežky" a popri jej hranách.. Existujú dôkazy, že aktivita tých, alebo oných uzlov (nie sú všetky v rovnakom čase geofyzicky aktívne) podlieha určitej  časovej periodickosti."

IKOSAÉDRO-DODEKAÉDRICKÁ ŠTRUKTÚRA ZEME.

Táto teória sa objavila ešte v 70. rokoch minulého storočia. Jej autormi sú N.F. Gončarov, V.A. Makarov, V.S. Morozov. goncharov-makarov-morozov

"V druhej polovici 1960-tych rokov v procese štúdia histórie a umenia staroveku N.F.Gončarov (1925-1990), umelec a učiteľ externej umeleckej univerzity, obrátil pozornosť na početné prípady podivnej "záľuby" starovekých ľudí v geometrizme. Od doby paleolitu v rôznych oblastiach sveta boli rozšírené zobrazenia rovnostranného trojuholníka a kosoštvorca.

Snáď k nám nedošla tlmená ozvena starovekých predstáv o vnímaní sveta, o tom, že Zem je určitý  "súbor" "pozemkov" trojuholníkového tvaru? A ak je to tak, nedá sa nejakým spôsobom určiť ich poloha, hranice na povrchu Zeme?

Tomuto heuristickému odhadu Nikolaja Fjodoroviča stál v protiklade veľmi populárny názor, že trojuholník bol v staroveku symbolom ženského princípu a plodnosti Matky Zeme. Ale ako potom toto chápanie súvisí s "pásmi" z rovnostranných trojuholníkov a s ich ďalším použitím v rámci  odevu (alebo na ňom) kráľmi, faraónmi, náčelníkmi kmeňov, kde ich zobrazenie nebolo vôbec nutné? A ako to môže byť v súlade s jednotlivými trojuholníkmi alebo trojuholníkovými prikrývkami s trojuholníkovými vzormi na zobrazeniach zvierat s jasne mužskými prednosťami? 

Nie, oni symbolizujú práve to, o čom sa hovorí vo folklóre a dochovaných písomných pamiatkach -  "pozemky", trojuholníkové územia, sú znakm imoci na nich, používajú sa na označenie posvätných (alebo kráľovských) vtákov a zvierat. To je ich základný, pôvodný význam. Symboly ženského princípu a plodnosti už môžu byť sekundárnym prejavom starovekých predstáv o delení Zeme na trojuholníky."

Teda Nikolaj Fjodorovič zvolil význam trojuholníka ako vyznačenie územia, pozemkov, ignorujúc a odsúvajúc do pozadia, že trojuholník v dávnych dobách bol symbolom ženského princípu. On nemal možnosť zoznámiť sa so znalosťami uvedenými v knihe "AllatRa", znalosťami, ktoré ovládali starovekí ľudia, prečo kreslili trojuholníky a kosoštvorce.

Mimochodom, Nikolaj Fjodorovič zároveň upriamoval pozornosť aj na trojuholníky tripolskej civilizácie. Poďme sa pozrieť, prečo naši predkovia zobrazovali trojuholníky a kosoštvorce. To je otázka, na ktorú Nikolaj Fjodorovič aj tak nedostal správnu odpoveď.

Citáty z knihy AllatRa

Rigden: Rovnostranný trojuholník s vrcholom hore podľa pôvodných Znalostí o človeku označuje dve veci: Po prvé - počiatočný stav človeka ako Pozorovateľa v trojrozmernom svete do jeho samostatného duchovného rozvoja, ako objektu vytvoreného podľa "obrazu a podoby" Boha (v človeku sa od počiatku nachádza Duša a stanovené sú tri podmienky jej duchovného rozvoja: duchovná myšlienka, plán, stelesnenie myšlienky). Po druhé - ak už ide reč priamo o procese duchovného rozvoja človeka (ktorého dôraz sa presúva na Prednú bytosť, čiže vrchný trojuholník s vrcholom nadol), alebo sa naopak hovorí o človeku zakomplexovanom v hmote, v ktorom dominuje Živočíšny princíp, potom bol význam spodného trojuholníku úplne iný. V tomto prípade  trojuholník s vrcholom hore označuje nielen Zadnú bytosť, ale aj agresiu materiálneho sveta (kvôli čomu ho aj spájali v niektorých prípadoch so živlom ohňa), pohyb hmoty od rozšírenia k zúženiu (zvonku dovnútra), koncentráciu na Vôľu Živočíšneho rozumu a jeho moc nad pyramídovou hierarchiou hmoty. Inými slovami, trojuholník s vrcholom hore označuje to, čo sa zakladá na  "pozemskom", materiálnom, dočasnom a snaží sa o moc.

Rovnostranný trojuholník s vrcholom nadol v pôvodných Znalostiach neoznačuje len Prednú bytosť, s ktorej pomocou človek uskutočňuje svoj duchovný rast a rozvoj. Tento symbol oddávna označuje tvorivú silu Allatu, čiže pohyb duchovného od prvotného bodu vtelenia, prejavenia plánu Stvoriteľa k neustálemu tvoreniu a rozširovaniu, k dokonalej podobe, založenej v tomto pláne. Nie náhodou v staroveku trojuholník s vrcholom dole spájali so symbolikou ženského princípu , s najvyššími bohyňami, ktoré vo vierach rozličných národov stelesňovali v sebe tvorivé funkcie Veľkej Matky ako prarodičky celého sveta, spojenie s vodným prostredím (čo bolo asociáciou s duchovným svetom). Podľa tajných pôvodných Znalostí o človeku, keď si Osobnosť volí Duchovný princíp, prejavuje sa v nej tvorivá sila Allatu v podobe duchovného prebudenia, rozšíreného stavu vedomia, prejavenia duchovnej Lásky. Práve preto počas vykonávania duchovných praktík človek zažíva pocity celostného chápania, úplného poznania, všeobjímajúcej Lásky k celému svetu. To je práve práca jeho Prednej bytosti a prejav síl Allatu, obnovujúcich a vyvolávajúcich spojenie Osobnosti s Dušou. Ozveny týchto Znalostí možno vysledovať v posvätných pojednaniach o svete a človeku, mytologických príbehoch, obrazoch a rituáloch mnohých národov sveta.

Anastasia: Mimochodom, napríklad aj v Tripolskej civilizácii často zobrazovali na rituálnych nádobách práve tento symbol dvoch vertikálne umiestnených trojuholníkov, dotýkajúcich sa vrcholmi, dokonca aj s označením smeru pohybu energií pri duchovných praktikách.

1   2   3

1                                             2                                  3

 

4   5   6

4                                            5                                         6

Obrázok 30. Staroveké označenia znalostí o človeku, o procesoch jeho duchovného rozvoja.

Vzory na rituálnej keramike Tripolskej civilizácie (VI.-III. tisícročie pred n. l.):

1) všeobecné vedomosti o štruktúre človeka (tri rozmery v dolnom trojuholníku, tri rozmery v hornom trojuholníku; symbol kruhu);
2) označenie obyčajného človeka;
3) označenie dobrého človeka, začínajúceho svoju duchovnú cestu (hlava v tvare štvorca, zdvihnutá ruka a rovnako v hornom trojuholníku urobený dôraz na Prednú bytosť);
4) figúra v pohybe so zdvihnutými rukami – jedno zo sakrálnych označení duchovnej praktiky pri práci s Pravou a Ľavou bytosťou;
5) označenie duchovnej praktiky, dosiahnutie vyššieho duchovného stavu a spojenie so siedmym rozmerom (na hlave je kruh, obsahujúci sedem krúžkov, kde horné krúžky vytvárajú trojuholník s vrcholom nadol a tiež prepojenie energií – označené smerovaním rúk);
6) označenie človeka idúceho po duchovnej ceste: ukazuje, že Predná bytosť dominuje nad bočnými Bytosťami a vedie človeka silou Allatu do iného, vyššieho sveta (človek sa zdvojuje, prejavuje sa vo vyššom ako treťom rozmere).
(Strany: 362-365 v knihe AllatRa)

 


Kosoštvorec tiež často zobrazovali v podobe oválneho "zrna" s ľahko zaostrenými hornými i dolnými vrcholmi a spájali so symbolom ženského princípu, životnou silou, plodnosťou bohýň, zvyčajne obdarených funkciami Veľkej Matky. Označoval sa znakmi splynutia dvoch síl, ktoré v priestore vytvárali novú formu. Kosoštvorec vpísaný do štvorca, alebo kosoštvorec presahujúci hranice štvorca, vytvárajúci osem uhlov, osemcípa hviezda – to všetko je symbolika pôvodných Znalostí o duchovnom oslobodení človeka. O týchto symboloch ľudia vedeli ešte pred obdobím paleolitu.

image207

Obrázok 36. Variácie zobrazenia kosoštvorca ako symbolu transformácie, duchovného oslobodenia človeka. (Strana 373)

Všetky tieto obrazy a symboly boli založené na znalosti duchovných praktík, jedinečnosti prebudenia duchovných síl v človeku, prejavu momentu spojenia Osobnosti so svojou Dušou. Mimochodom, samotný proces dosiahnutia tohto duchovného splynutia, osvietenia, pochopenia Pravdy sa v staroveku označoval symbolom, podobným "chrobákovi".

image208

 

Obrázok 37. Symbol duchovného oslobodenia, osvietenia, pochopenia Pravdy.
(Strana 374)

 

ZMIENKY O EZOOSMICKEJ MRIEŽKE.

V správe "Prapôvodná Fyzika ALLATRA" možno nájsť informáciu o "ezoosmickej mriežke" a o tom, ako sa zobrazovala v staroveku. Uvediem len jeden príklad zo správy. "Afrika. Známa jaskyňa Blombos – jeden z najznámejších archeologických pamätníkov epochy stredného paleolitu, ktorý sa nachádza na južnom pobreží Juhoafrickej republiky. Vo vrchných vrstvách jej usadenín, približný vek ktorých činí 68 tisíc rokov, boli nájdené náhrdelníky z mušlí, kostené nástroje, kúsky okru s geometrickým gravírovaním." 

image009

blombos_cave

blombosochre_1

Podobný prístup Nikolaja Fjodoroviča pravda vôbec neznamená, že túto hypotézu treba hneď odhadzovať nabok, on iba ukazuje, ako sa znalosti dávnych predkov o duchovnosti postupne strácali  (nie bez pomoci určitej skupiny osôb) a ako súčasný človek, ktorý prepúšťa znalosti predkov cez svoje materiálne vedomie, odsúva to hlavné (duchovnosť a starodávne znalosti o duchovnosti) do pozadia. 

TROCHU O PLATÓNOVI:

V prácach N.F. Gončarova, V.A. Makarova, V.S. Morozova je celkom zaujímavý fakt o Platónovi. Napokon, tento fakt je už dávno široko známy. Spomenul som si na "Sensei IV.":

- Platón ?! – usmial sa Sensei a dobromyseľne mávol rukou. - Dobre, nebudeme sa dotýkať Platóna, sami si o ňom niekedy vo voľnom čase prečítate a všetko pochopíte.

 

"Platón veril, že celý materiálny svet je zložený z najmenších nedeliteľných častíc – elementárnych "tehličiek" ("semien", "prvopočiatkov"). Či už podľa jeho vlastnej mienky, alebo či podľa zdedeného svetonázoru starých Grékov alebo Pytagorejcov, no pre každý zo štyroch "živlov" je založený svoj  "prvopočiatok":  pre oheň – tetraéder (pravidelný štvorsten), pre zem – kocka (hexaéder, pravidelný šesťsten), pre vzduch – oktaéder (pravidelný osemsten), pre vodu – ikosaéder (pravidelný dvadsaťsten). Dodekaéder (pravidelný dvanásťsten) u Platóna odrážal tvar Vesmíru... a tvar Zeme ako planéty. Platón bol zástanca učenia Pytagorejcov, ľahko mohol prebrať ich predstavy o Vesmíre a Zemi. Lebo už u nich existoval názor, že Vesmírna sféra pochádza z dodekaédra. Pytagorejci pokladali za nutné mnoho svojich znalostí udržiavať v tajnosti. Jeden z nich, Hippasos, prezradil jedno z tajomstiev, keď ako prvý načrtol guľu pokrytú dvanástimi rovnakými päťuholníkmi. Telesá Platóna... či sú to Platónske telesá? Tisíce modelov piatich jednoduchých pravidelných telies, vyrezaných z kameňa alebo pálenej hliny, bolo nájdených na rozličných miestach Veľkej Británie, od Severného Škótska po nížinu Salisbury na juhu Anglicka, vrátane slávneho Stonehenge. Tieto nálezy v blízkosti neolitických pamiatok v podobe kamenných kruhov, megalitických observatórií a iných megalitov majú vek vyše 3 500 rokov. To znamená, že boli vyrobené minimálne 1000 rokov pred Platónom."

image011 image013 image016234

Autori položili zaujímavú otázku... či sú to Platónske telesá? Podľa všetkého zrejme Platón pojednáva o starobylejších znalostiach (predstavy o prvotných tehličkách boli dávno pred Platónom), zaujímavo je o tom napísané v správe "Prapôvodná Fyzika ALLATRA" a určite prepustil tieto znalosti cez svoje materiálne vedomie, alebo slúžil osobám, pre ktoré je moc dôležitejšia ako pravé znalosti a nálezy, ktoré sú o 1 000 rokov staršie od Platóna, hovoria o tom, že k takzvaným "Platónskym telesám" mal Platón nepriamy vzťah, boli známe už pred ním.

Citácie zo správy "Prapôvodná Fyzika ALLATRA":

Nech už to bolo akokoľvek, no učenie o nedeliteľných čiastočkách, o diskrétnosti hmoty aj naďalej existovalo v rôznych filozofických školách ako na Východe, tak už aj na Západe, kde si ho každý vykladal po svojom. Napríklad na Východe v VII.-IX. storočí bolo učenie o nedeliteľných časticiach, o stavbe hmoty, priestoru a času známe v arabsko-moslimskom svete vďaka mutakallimom (prívrženci filozofického smeru kalam). Na Západe možno vysledovať atomizmus v prácach starogréckeho filozofa Epikura, rímskeho filozofa Tita Lucretia Cara, v učení o homoiomérii (z gréckeho slova "ὅμοιος" - "podobný", "μέρος" - "časť") starogréckeho filozofa, matematika, astronóma Anaxagora, starogréckeho prírodného filozofa Archeláa, v učení, presnejšie matematizovanej verzii atomizmu, gréckeho filozofa Diodora Crona, v učení o trojuholníkoch starogréckeho filozofa Platóna a tak ďalej. Každý, kto sa zaoberal týmto problémom, pokladal za nutné nazvať to svojim učením, vložiť do neho svoje chápanie z rozumu, často mylné. Také skreslené dedičstvo patrične viedlo budúce generácie do sveta ilúzií a omylov, formujúc týmto vedu  pozorovania vonkajších prejavov bez pochopenia vnútornej podstaty prebiehajúcich procesov.

 

CENTRÁ KULTÚR.

"Pozornosť priťahovala zaujímavá zhoda: Mohendžodaro - centrum starovekej indickej kultúry - a Veľkonočný ostrov, kde tiež existovala staroveká samobytná kultúra, sa nachádzajú na zemepisnej šírke 27°, len prvý - na sever a druhý - na juh od rovníka. V dĺžke je medzi nimi rozdiel takmer 180°, t. j. tieto body ležia na koncoch osi prechádzajúcej stredom Zeme - sú antipódmi. Hieroglyfy Mohendžodara aj Veľkonočného ostrova majú do 100 rovnakých znakov, ako tvrdí lingvista Hevesy. Priviedlo ma to na myšlienku, či sa tu neutajuje nejaká zákonitosť?"

Dosť zaujímavý fakt, spomína sa v knihe "AllatRa" (Strany: 417 - 418)

Za nulový bod pre svoje výpočty a konštrukcie autori zvolili pyramídu Chufu (Cheopsovu). Tu môžeme podotknúť, že mnohí výskumníci prijímajú plošinu Gíza a pyramídy tu umiestnené, za východiskový bod odpočítavania, alebo začiatku súradníc.

"Ale aké rozmery majú mať trojuholníky? V platónskom telese - ikosaédri – sa okolo každého vrcholu zbieha 5 trojuholníkov, ktoré majú všetky uhly rovné 60°. Na sfére sú tieto uhly 72°, teda aj strany trojuholníkov (steny ikosaédra) majú po 72°.

Prevedieme na glóbuse cez bod zodpovedajúci polohe Cheopsovej pyramídy najkratší oblúk s dĺžkou 72° od západu na východ tak, aby samotná pyramída bola v strede tohto oblúka. Konce oblúku prepojíme pozdĺž poludníkov s geografickým severným pólom. Dostaneme gigantický rovnostranný sférický trojuholník s uhlami 72°, v strede základne ktorého leží Cheopsova pyramída, podobne ako trojuholníkové dvere ležia v základni samotnej pyramídy.

Vo východnom vrchole trojuholníka sa ocitlo miesto, kde prekvitala protoindická civilizácia údolia Indu - Mohendžodaro (27° SZŠ a 67° VZD)."

"V západnom vrchole trojuholníka (27° SZŠ, 5° ZZD), na území súčasného Alžírska a Maroka v staroveku prekvitala berberská kultúra; mali štáty s vysokou a svojráznou kultúrou. Nachádza sa tu veľká oblasť starobylých skalných malieb.

Ako vidíme, oba konce oblúka s dĺžkou 72°, ktorého stred leží v Gíze, zasiahli oblasti centier starých kultúr.

Teraz vpíšeme ikosaéder do zemegule, zlúčime jeho dva protiľahlé vrcholy s pólmi a vrcholy jednej jeho steny s vrcholmi sférického trojuholníka, ktorý sme zostrojili. Keď premietneme projekciu ikosaédra na povrch zemegule, uvidíme, že hrany tejto steny sa zhodujú s hranami zostrojeného trojuholníka a pyramídy Gízy sa ocitli v strede základne steny ikosaédra.

V získanom sférickom ikosaédri niektoré z jeho ďalších vrcholov trafili nasledovné body Zeme: Veľkonočný ostrov, sever Bahamských ostrovov, južne od Japonska, severnejšie od Havajských ostrovov, severnejšie od Nového Zélandu, Dračie hory v Južnej Afrike. Okolo týchto bodov sú tiež pozorované stopy vysokých a svojbytných kultúr staroveku."

"Pri analýze iných získaných trojuholníkov sme prišli k záveru, že v každom z 20 trojuholníkov, ako aj v "európskom", by malo byť po 7 bodov, pripadajúcich na 3 vrcholy, 3 stredy strán a stred. Vymenujeme niektoré z týchto bodov. Stredy trojuholníkov: severné Mongolsko, Aleutské ostrovy, Sudán, Južný Vietnam - Thajsko - Kambodža, polostrov Arnhemská zem v Austrálii, Tahiti, Peru. Stredy strán trojuholníkov: severozápad Mexika (breh Kalifornského zálivu), Araucanía (stredné Čile), Gabun, starobylá oblasť Čcheng-tu (Chengdu) v Číne, Aljaška. Vo väčšine týchto bodov sú veľké centrá starovekých a vysoko rozvinutých kultúr."

POPIS SYSTÉMU.


globus"Takže, systém trojuholníkov – to je ikosaéder, spojený dvomi vrcholmi s pólmi Zeme a premietnutý na povrch zemegule. Pritom 20 pravidelných sférických trojuholníkov s uhlami 72°, ktorých strany sú tvorené najkratšími oblúkmi (geodetickými čiarami), pokrývajú zemeguľu tromi pásmi: po 5 trojuholníkov okolo každého z pólov a 10 - pozdĺž rovníka. Trojuholníky sa navzájom spájajú vrcholmi v 12 bodoch. Trojuholníky vytvárajú 30 kosoštvorcov (s osami: sever-juh, západ-východ a naklonenými). Spojenie stredov trojuholníkov medzi sebou dáva 12 pravidelných päťuholníkov.

Systém je takto trojitý: trojuholníky, kosoštvorce, päťuholníky.
Ukázalo sa, že nielen centrá kultúry, ale aj niektoré centrá vzniku jazykov a staroveké rozptýlenie sídiel je v súlade so systémom."

idsz

                                             Schéma povrchovej štruktúry IDŠZ

 

Pozrime sa na tento systém. Takže, trojuholníky s uhlami po 72 stupňov, o čísle 72 sme už písali v rôznych článkoch. Každý z trojuholníkov má po 7 bodov: 3 vrcholy trojuholníka, 3 stredy strán trojuholníka, 7-my bod - stred trojuholníka, bude vrcholom pravidelného päťuholníka. Pravidelný päťuholník je zaujímavý obrazec, jeho uhly v rovine (vonkajšie) sú 108 stupňov.

image021

 

Ak preskúmame kosoštvorec daného systému, získame ešte jedno zaujímavé číslo 6*72=432.

Čo sa týka pravidelného päťuholníka, ak to bude niekoho zaujímať, prečítajte si o hydrodynamickom vĺčiku Korovjakova (zaujímavá vec). Vĺčik je usporiadaný veľmi jednoducho: má priezračné dno, vrchnák a je zaplnený tekutinou, v ktorej sa nachádza veľké množstvo čajových lístočkov. Keď sa vĺčik roztočí a potom zabrzdí, tak sa čajové lístočky, otáčajúce sa okolo osi vĺčika, začnú zbiehať k centru, vytvárajúc pri tom dostatočne jasno prejavený obrazec päťuholníka.  

 

IKOSAÉDER. DODEKAÉDER. ZAUJÍMAVÉ FAKTY.

image023  image025

Icosahedron

Dodekaéder (zo starogréckeho δώδεκα - "dvanásť" a εδρον - "základ") - jeden z piatich možných pravidelných mnohostenov. Dodekaéder sa skladá z dvanástich pravidelných päťuholníkov, ktoré sú jeho stenami. Každý vrchol dodekaédra je vrcholom troch pravidelných päťuholníkov. Takto má dodekaéder 12stien (päťuholníkových), 30 hrán a 20 vrcholov (v každom sa zbiehajú 3 hrany).

image028  image029

Dodecahedron

image030  2_2

 

 3_1

4_2

 

MNOHOSTENY V CHÉMII. 

5_2

6_3

 

Molekuly fullerénov môžu obsahovať 20 až 540 atómov uhlíka, rozmiestnených na sférickom povrchu. Najstabilnejší a najlepšie preštudovaný z týchto klastrov je fullerén C60 (60 atómov uhlíka), tvorí ho 20 hexagonálnych (šesťuholníkových) a 12 pentagonálnych (päťuholníkových) plôch. Uhlíkový skelet molekuly fullerénu C60 vytvára zrezaný ikosaéderimage042

V pôvodnej schéme rozloženia 13-tich polopravidelných mnohostenov (AllatRa str. 475) tento útvar zaujíma miesto prednej bytosti.   

 

 

 

 

 

 

 

 

Citát z knihy AllatRa

"Veď v takom poradí sa vyskytujú všetky základné symboly a znaky, taktiež schéma celkového obrázku je v tvare kosého kríža, zloženého zo samotných obrazcov, aj s označením štyroch Bytostí a centra, zdokonalenie od jednoduchých priestorových tvarov k zložitejším."

No a my spoločne sme takzvaná "uhlíková forma života" základom našej organickej hmoty je uhlík. Uhlík, ktorý vytvára formy v tvare päť a šesťuholníkov.

Nižšie uvedený obrázok predstavuje 8 allotropických modifikácií uhlíka.

image043

 

Štruktúra molekuly perovskitu, chemický vzorec - CaTiO3, presne zodpovedá pravidelnému mnohostenu.

image045

Kryštál pyritu (disulfidu železnatého FeS2) má tvar dodekaédra. Bór má tvar ikosaédra.

V posledných rokoch chemici intenzívne študujú fenomén samousporiadania – jeden z prejavov samoorganizácie v chémii, ktorý spočíva v tom, že supermolekuly so zložitou architektúrou spontánne vznikajú (zhromažďujú sa) v roztoku zo špeciálne pripravených "stavebných kameňov" - jednoduchších molekúl. Tento proces, zatiaľ ešte v primitívnej forme, modeluje evolúciu chemických štruktúr v prírode - od najjednoduchších molekúl po zložitejšie "molekuly života" - proteíny a nukleové kyseliny. Ako stavebné bloky pre samousporiadanie sú využívané najrôznejšie organické molekuly, vrátane molekúl DNK. V dôsledku samousporiadania často vznikajú štruktúry, ktoré majú vysoko symetrický tvar. Tak sa v roku 2008 podarilo získať tetraéder, dodekaéder a romboikosododekaéder, zložené zo špeciálne skonštruovaných jednošpirálových vlákien DNK.

image047

 

VODA.

"Vodné kryštály" môžu mať najrozličnejší tvar, ako priestorový, tak aj dvojrozmerný (vo forme kruhových štruktúr). Základom všetkého je tetraéder (štvorsten – najjednoduchšia pyramída so štyrmi rohmi). Práve takú formu majú rozložené kladné aj záporné náboje v molekule vody. Pri zoskupovaní tetraédre molekúl H2O vytvárajú rôzne priestorové i plošné štruktúry. Z celej palety štruktúr je v prírode podľa všetkého základnou (zatiaľ nie celkom dokázaný predpoklad) jedna – hexagonálna (šesťuholníková), kedy sa šesť molekúl vody (tetraédrov) spája do prstenca."

Takýto typ štruktúry je charakteristický pre ľad, sneh, snehovú vodu, bunečnú vodu všetkých živých bytostí.

"V roku 1999 Stanislav Zenin uskutočnil spolu s B. Polanuerom (teraz žijúci v USA) výskum vody v GNII (Štátnom vedecko - výskumnom ústave) genetiky, ktorý poskytol pozoruhodné výsledky. Aplikáciou moderných metód analýzy, ako napríklad refraktometrie, protónovej magnetickej rezonancie a kvapalinovej chromatografie sa výskumníkom podarilo detekovať poly asociáty - "kvanty" vody. Kombinujúc sa navzájom môžu klastery vytvárať zložitejšie štruktúry. Podľa hypotézy S.V. Zenina je voda hierarchiou pravidelných priestorových štruktúr "asociátov" (klatrátov), základ ktorých tvorí kvázi kryštalický "kvant vody", zložený z 57 molekúl vody, ktoré na seba vzájomne pôsobia na úkor voľných vodíkových väzieb. Pritom týchto 57 molekúl vody (kvantov) vytvára štruktúru, pripomínajúcu tetraéder. Tetraéder sa zase skladá zo 4 dodekaédrov (pravidelných 12-stenov). 16 kvantov tvorí stavebný prvok, zložený z 912 molekúl vody. Voda je na 80% zložená z týchto prvkov, 15% sú kvanty – tetraédre a 3% - klasické molekuly H2O. Týmto je štruktúra vody spojená s tzv. Platónskymi telesami (tetraéder, dodekaéder), ktorých tvar je v súvislosti so zlatým pomerom. Jadro kyslíku má tiež tvar Platónskeho telesa (tetraédra)."

image049

Profesor Martin Chaplin navrhol štruktúru vody, v ktorej osnove leží ikosaéder. Podľa tohto modelu sa voda skladá z 1820 molekúl vody - to je dvakrát viac, ako v modeli Zenina. Obrovský ikosaéder je zase tvorený 13 a jemnejšími štruktúrnymi prvkami. Pričom rovnako, ako u Zenina, štruktúra obrovského asociátu sa zakladá na menších formách.

• V téme "Angkor - Vat. Architektúra, fresky a posvätné čísla 7 a 72" sa uvádza, že "molekula ľudskej DNK je rotujúca kocka. Otáčaním kocky postupne o 72 stupňov podľa určitého modelu, sa získa ikosaéder, ktorý zase tvorí pár dodekaédru. Týmto je dvojité vlákno špirály DNK zostrojené na princípe dvojitej zhody: za ikosaédrom nasleduje dodekaéder, potom znova ikosaéder atď. Toto postupné otáčanie cez kocku o 72 stupňov vytvára molekulu DNK..."

 

KRYŠTALICKÉ SRDCE ZEME.

Čo o tom píšu autori hypotézy IDŠZ. "Pri analýze a porovnávaní javov a procesov, zladených s mriežkami každého z obidvoch mnohostenov IDŠZ, sme zistili, že v niektorých aspektoch "plnia" priamo opačné funkcie. Napríklad na hranách a uzloch ikosaédru je často znížený reliéf, pozoruje sa prehnutie zemskej kôry, nahromadenie sedimentov – skrátka, správajú sa ako geosynklinály v rôznych štádiách vývoja. Na hranách a uzloch dodekaédra je naopak reliéf vyvýšený, alebo má tendenciu k zvyšovaniu. Tu dochádza k zdvihu hmoty z hlbín planéty, vzniku tzv. riftových pásiem; hmota z hlbín vniká do zemskej kôry.

Došlo k dôležitému zisteniu, že pohyb hmoty zemskej kôry prebieha v základe od hrán a vrcholov dodekaédra k hranám a vrcholom ikosaédra. Takýmito pohybmi sú mimochodom pohyb Arabského polostrova na severovýchod, zemskej kôry od Bajkalu k Pakistanu a tiež Hindustanu (v dôsledku čoho sa zdvihli a pokračujú v stúpaní Himaláje), oddelenie Kalifornského polostrova od Americkej pevniny a iné.

A teda, 20 oblastí planéty (vrcholy dodekaédra) – to sú stredy prúdov stúpajúcej hmoty a 12 oblastí  (vrcholy ikosaédra) – sú stredy zostupných prúdov. Celkový počet konvektívnych buniek je 60. Oblasťami stúpajúcej hmoty sa zemská kôra akoby sťahuje do 12 rovnakých štruktúrnych "platní", to znamená, že povrch planéty sa snaží nadobudnúť symetriu dodekaédra (obr. 5).

image051

 

Gonch._Neft3

Obr. 5. Mechanizmus horizontálneho posunu hmoty zemskej kôry materiálu podľa IDŠZ na príklade formovania "Pakistanskej platne".

Vychádzajúc z princípu symetrie Curie-Šafranovského o vzájomnom pôsobení kryštálu s okolitým prostredím, sme predpokladali, že vnútorné jadro planéty – je rastúci kryštál v tvare dodekaédra, ktorý svojim nárastom spôsobuje rovnakú symetriu v plášťoch planéty, vrátane zemskej kôry.

Predpokladaný "motor" celoplanetárneho mechanizmu, formujúci symetriu kryštálu dodekaédra v zemskej kôre, obdržal všestranné teoretické potvrdenie v procese štúdia nových výsledkov v kryštalografii. Podľa týchto údajov, povrch zárodočného jadra kryštálu už má vlastný potenciál, dosah ktorého narastá s rastom plôch kryštálu a tým zvyšuje diaľku vlastného silového poľa. Je dokázané, že rast kryštálu je nezávislý na účasti vonkajších síl, kryštál sám je aktívny a hlavný účastník javu, organizujúci proces rastu a vytvárajúci kvázi kryštalické štruktúry do určitej vzdialenosti od povrchu kryštálu podľa svojej symetrie.

stlačenie

Vertikálne prúdy hmoty všetkých plášťov Zeme akoby boli navlečené na jednotné polomery, ktoré sa  "ježkovito" rozchádzajú od jej stredu a vychádzajú na povrch v podobe uzlov energetickej siete IDŠZ. Časť hmoty prúdov podkôrového plášťa vniká do zemskej kôry, ale hlavná masa každého prúdu je uzavretá v astenosfére. Na prioritných smeroch sa podkôrový pohyb prúdu vyznačuje povrchovým stúpaním sedimentárnych hornín minulých geosynklinálnych oblastí (alpínske vrásnenie) alebo zdvihom a praskaním častí plošín  (napríklad Východoafrický systém riftov).

Hmota vnikajúca z hlbín do zemskej kôry popri hranách dodekaédra napomáha premene vertikálnych tlakov na horizontálny posun blokov kôry v smere od hrán dodekaédra (riftové oblasti) ku hranám ikosaédra, usilujúc sa o vytvorenie 12 päťuholníkových litosférických platní. 

Zdvíhania kontinentálnej kôry v stredoch trojuholníkov a po hranách dodekaédra prispievajú aj k posunom povrchových vodných tokov – riek a s nimi aj čiastočiek hmoty v rovnakom smere, t. j. od stredov trojuholníkov k ich vrcholom."


***

Na záver by som chcel povedať, že som si nedával za úlohu poskytnúť podrobnú analýzu tejto hypotézy, iba som sa dotkol niektorých, podľa môjho názoru zaujímavých momentov, no a čitateľ nech sám rozhodne, či pre neho táto hypotéza je alebo nie je zaujímavá. Môj vzťah k danej hypotéze nesie neutrálny charakter. Myšlienka autorov je zaujímavá, odhalené zákonitosti sú pozoruhodné, vnútorná podstata chýba. Avšak s objavením, presnejšie s obnovením pôvodných znalostí má teraz ľudstvo šancu urobiť oveľa viac a ja som presvedčený, že urobíme a hlavne nie na škodu, ale pre blaho nám samotným, i tým, ktorí budú žiť po nás.
 
Pripravil: Igor

Líbí se mi 32



Hypotéza IDŠZ (Ikosaédro-dodekaédrická štruktúra Zeme). Mnohosteny. - Hodnocení: 5.00 z 5.00 . Počet hlasů: 32
Podobné články:



Komentáře

Notef 06.01.2018 20:09 Odpověď

Táto druhá časť seriálu je tiež veľmi zaujímavá. Zvláštne, ako sa určité “základné” vzory opakujú v živej aj neživej prírode. Ťažko uveriť tomu, že to vzniklo “samé od seba”...


Vonni 31.12.2017 22:11 Odpověď

Vzrušujúce a zaujímavé fakty. Asi to chce opakovane prečítať a podrobnejšie preskúmať. Ďakujem za podnety k štúdiu.



Zanechat komentář

Myšlenka dne

Hlupákovi skládej hold za pochopení, chytrému je hloupé nepochopit.


Kalendář událostí

Zasílání aktuálních informací o nových článcích na stránkách Polahoda a dalších projektech MSH "ALLATRA"