Například: Dobré zprávy
Silvánov sen

Príbeh o vízii Presvätej Bohorodičky velebného Silvána z Athosu. Jedna fráza, ktorá zmenila celý nasledujúci život... 

Záverečná časť malej série, venovanej tomu, ako nám Mária pomáha. Ako ste už pravdepodobne pochopili z názvu, budeme v nej hovoriť o Starcovi Silvánovi z Athosu (vl. menom Semjon Ivanovič Antonov) . Celkom nedávno sme sa na našich stránkach dotkli témy Ezoosmózy, vnútorného impulzu. Myslím, že samotný pojem Ezoosmóza bude absolútne spravodlivé priradiť aj k duchovnej ceste osobnosti, t.j. v danom kontexte to bude nejaká udalosť, napríklad: sen, vízia, rozhovor s niekým. Vďaka tejto udalosti človek začína chápať, že nie je len časťou hmoty, časťou tohto materiálneho sveta, ale niečo viac... 

A teda táto udalosť slúži ako svojrázny podnet, vďaka ktorému sa človek vydáva na cestu, začína pracovať na sebe každý deň, mení sa k lepšiemu a potichu ide správnym smerom, ktorým ho "postrčili".

Starec Silván je jedným z príkladov, kedy impulz slúžiaci ako začiatok pohybu pridala samotná Mária. Zďaleka to nie je jediný príklad, ale rozhodol som sa zastaviť práve pri ňom. O Silvánovi je u nás napísané málo, len jeden alebo dva články a kniha "Velebný Silván z Athosu", autorom ktorej je archimandrit Sofronij (Sacharov) - povedal by som, že je to celkom užitočný a informatívny výtvor.  Preto, ak to ešte niekto nečítal v celosti, určite si to prečítajte, istotne to nebude zbytočnou stratou času.

siluan2

Okrem života na Athose sú opísané detstvo a mladosť starca, o ktorých je tiež veľmi zaujímavé čítanie. Jeho otec bol dobrý človek, ako na neho sám spomínal: "Vedľa takého starca by som chcel byť: nikdy sa nerozčuľoval, vždy bol vyrovnaný a krotký. Zamyslite sa, pol roka trpel, čakal na vhodnú chvíľu, aby ma aj opravil, aj nerozrušil".

Keď nemal ešte ani 4 roky, utkvel mu v pamäti jeden z hostí ich domu, "knihonos", ktorý dokazoval otcovi malého Semjona, že Boha niet.

"Chlapca Semjona osobitne zasiahli slová: "Kde je On, Boh?"; a on si pomyslel: "Keď narastiem veľký, tak po celej zemi pôjdem hľadať Boha." Keď hosť odišiel, malý Semjon povedal otcovi: "Ty ma učíš modliť sa, ale on hovorí, že Boha niet." Na to otec odpovedal: "Myslel som si, že je to múdry človek a on sa ukázal byť hlupákom. Nepočúvaj ho." No otcova odpoveď nezahladila v duši chlapčeka pochybnosti."

Keď mal 19 rokov, počul príbeh o svätom živote pustovníka a o zázrakoch na jeho hrobe:

"Vypočujúc tento rozhovor, Semjon rozmýšľal: "Ak on je svätý, to znamená, že Boh je s nami a nemám prečo chodiť po celej zemi – hľadať Ho" a pri tejto myšlienke mladé srdce zahorelo láskou k Bohu."

Jeho prvý poryv stačil len na 3 mesiace, ako u mnohých prvý poryv končí pomerne rýchlo a potom ... a čo potom?... a potom ako všetci, ako u mnohých "Ja som - časť stáda", "Som ako všetci", "Všetci tak, aj ja tak". To je vlastnosť mladých ľudí, a nielen ich, nič sa nemení časom, čo bolo pred sto rokmi, to je aj teraz. A ak sa aj niekto vyčleňuje, tak sa vyčleňujú na horšiu stranu, ale nie na lepšiu.  A v našej dobe z nejakého dôvodu vo všetkom ukazujú v podstate len negatívne príklady, skadiaľ sa ich berie stále viac a viac a prečo?...  a preto, že nevideli, nepočuli, čo znamená dobre. A malé množstvo pozitívnych príkladov, ku ktorým sa treba prirovnávať, zostávajú v tieni, veru takto žijeme.

Čo sa týka Semjona:

"V takom nezvyčajnom stave Semjon strávil tri mesiace, potom v ňom tento ustúpil a on sa znova začal priateliť so svojimi rovesníkmi, prechádzať s dievčencami za dedinou, piť vodku, hrať na harmonike a celkovo žiť podobne ako iní dedinskí mládenci."

"V tých rokoch pracoval so svojimi bratmi na panstve kniežaťa Trubeckého a vo sviatok niekedy chodil do hostinca, boli prípady, keď vypil počas večera "štvrťku" (3 litre) vodky, ale opitý nebol."

A kto vie, či by sa Semjon stal tým, kým sa stal, alebo by ho život odviedol úplne iným smerom, ak by nebolo jednej pozoruhodnej udalosti, ktorá zapôsobila na neho silným dojmom, odrazila sa na celom jeho nasledujúcom živote a utkvela mu v pamäti na dlhé roky.

"Raz, po nemravne strávenom čase zadriemal a v ľahkom sne uvidel, že cez jeho pery prenikol do neho had. Pocítil silné znechutenie a prebudil sa. V tom okamihu počuje slová:
"Prehltol si hada vo sne a je ti to protivné – tak špatne je Mne pozerať na teba, čo robíš."

Semjon nikoho nevidel; počul iba tieto slová prednášajúci hlas, ktorý bol svojou sladkosťou a krásou  úplne nezvyčajný. Konanie ním vyvolané, pri všetkej svojej tichosti a sladkosti, bolo ohromujúce. Podľa hlbokého a nepochybného tvrdenia Starca – to bol hlas Samotnej Bohorodičky. Do konca svojich dní ďakoval Matke Božej, že sa Jej nezhnusil, ale Sama ho láskavo navštívila a zabránila mu padnúť. Hovoril:
"Teraz vidím, ako je Pánovi a Matke Božej ľúto národa. Porozmýšľajte, Matka Božia prišla z nebies, aby priviedla k rozumu mňa – hriešneho mládenca."

To, že nebol poctený vidieť Kráľovnú, pripisoval nečistote, v ktorej prebýval v tej chvíli.
Táto druhá výzva, uskutočnená krátko pred vojenskou službou, už mala rozhodujúci vplyv na voľbu ďalšej cesty. Jej prvým výsledkom bola radikálna zmena v živote, ktorý mal zlý smer. Semjon pocítil  hlbokú hanbu za svoju minulosť a začal sa horlivo kajať pred Bohom. Rozhodnutie odísť po ukončení vojenskej služby do kláštora sa vrátilo so znásobenou silou."

Len jediná veta a aká sila a najhlavnejšie aký efekt, pritom efekt nadčasový. Ak to trochu rozoberieme, tak dostaneme, že Semjon sa následkom tohto stal známy ako Ctihodný Silván z Athosu. Počas svojho pobytu na Athose nebol sám, stýkal sa s inými ľuďmi a povedal by som, že v srdciach mnohých ľudí rozhovory s ním zanechali veľmi dobrú pamiatku. Podrobnejšie je možné prečítať o tom v III. kapitole "Zjav a rozhovory Starca", ja uvediem len niekoľko príkladov.

"Otec Stratonik prišiel v určenú hodinu. Rozhovor medzi dvomi oddanými začal zľahka a okamžite nadobudol želateľný charakter. Aj jeden, aj druhý boli neustále duchom nasmerovaní na jediný cieľ a ich myseľ neoddeliteľne žila rovnakými otázkami, ktoré boli pre nich jediné životne dôležité. Silván, včera pozorne počúvajúci Otca Stratonika, si všimol, že tento hovoril "zo svojho umu" a že jeho slová o strete ľudskej vôle s vôľou Božou a o poslušnosti boli "nejasné".

Rozhovor začal tromi otázkami, na ktoré prosil odpovedať:
"Ako hovoria dokonalí?"
"Čo znamená odovzdávať sa do vôle Božej?"
"V čom je podstata poslušnosti?"
Podľa všetkého, tá obdivuhodná atmosféra ducha, v ktorej prebýval, okamžite ovplyvnila Otca Stratonika; ten vycítil závažnosť a hĺbku otázok a zamyslel sa. Po chvíli mlčania povedal:
- Ja to neviem ... Vy mi to povedzte. - Silván odpovedal:
- Oni sami osebe nič nehovoria... Hovoria len to, čo im dá Duch.

Otec Stratonik v tomto momente očividne prežíval ten stav, o ktorom hovoril Silván.
Otvorilo sa mu nové tajomstvo duchovného života, doteraz mu neznáme. Pocítil svoje nedostatky v minulosti, pochopil ako ďaleko bol ešte od dokonalosti, na ktorú myslel po toľkých stretnutiach s mníchmi, kedy bola zrejmá jeho prevaha; veď sa stretával s mnohými aj pozoruhodnými stúpencami. S vďačnosťou pozeral na otca Silvána.

Po vyriešení prvej otázky, v hĺbke jeho duše zo samotnej skúsenosti tohto stavu, ktorý mu bol daný po modlitbe Otca Silvána, ďalšie dve si osvojiť už bolo pre neho ľahké."

***

"Raz Starec besedoval s jedným študentom, ktorý navštívil Athos a ktorý veľa hovoril o slobode. Ako vždy, Starec s láskavou pozornosťou sledoval myšlienky a prežívanie svojho živého, sympatického, no naivného spolubesedníka. Samozrejme, že jeho predstavy o slobode sa obmedzovali na jednej strane na hľadanie politických slobôd, na druhej -  na možnosť konať všeobecne podľa svojich pohnútok a želaní.

Starec mu v rámci odpovede vysvetlil svoje názory a výsledky hľadania; hovoril: "Kto nechce slobodu? Všetci ju chcú, ale treba vedieť v čom sloboda spočíva a ako ju nájsť... Aby si sa stal slobodným, predovšetkým musíš sám seba "spútať". Čím viac budeš zväzovať sám seba, tým väčšiu slobodu bude mať tvoj duch... Spútať v sebe musíš vášne, aby ťa neovládali; spútať sa musíš, aby si blížnemu nespôsoboval ujmu... Ľudia obyčajne hľadajú slobodu, aby mohli robiť "čo chcú".

- No to nie je sloboda, ale moc hriechu nad tebou. Sloboda tvoriť blud, alebo nestriedmo jesť a chľastať, alebo nenávidieť, znásilňovať a zabíjať, alebo niečo iné tohto druhu – vôbec nie je sloboda, ale ako Pán povedal: "každý, kto činí hriech, je otrokom hriechu". Musíš sa veľa modliť, aby si sa zbavil tohto otroctva.

Myslíme si, že pravá sloboda je v tom, aby sme nehrešili, aby sme celým srdcom a celou silou milovali Boha aj blížneho. Pravá sloboda – to je "trvalé prebývanie v Bohu". Napriek tomu, že to, čo Starec povedal, svojou hĺbkou presahovalo mieru chápania mladého študenta, napriek tomu že navonok slová Starca boli veľmi jednoduché, jeho spolubesedník odišiel s veľmi silným dojmom."

***

"Niektorí mnísi aj nie-mnísi, tí, ktorí navštívili Athos alebo si s ním písali, ho oceňovali a hlboko ho milovali. Medzi nimi boli biskupi a kňazi s vyšším teologickým vzdelaním, aj zbožní laici. Spomeňme taký prípad. V Kláštore dlhú dobu hosťoval jeden pravoslávny cudzinec, na ktorého stretnutie so Starcom urobilo hlboký dojem. Zamiloval si Starca a často ku nemu chodil; dozvedeli sa o tom mnísi. Napríklad jeden z najvplyvnejších chrámových starcov, Hieromonach N., človek sčítaný a živej mysle, keď ho stretol na chodbách Kláštora, povedal:

- Nechápem, prečo vy, vzdelaní akademici, chodíte k Otcovi Silvánovi, negramotnému mužíkovi? Vari tu niet niekoho múdrejšieho ako on?

- Pre pochopenie Otca Silvána treba byť "akademikom" – odpovedal hosť, nie bez bolesti v duši.

Ten istý Hieromonach N., ktorý stále nechápal, prečo si Starca Silvána ctia a navštevujú ho "učení" ľudia, besedujúc s Otcom Metodom, mníchom, ktorý sa mnoho rokov staral o kníhkupectvo Kláštora, poznamenal:  

- Čudujem sa, načo k nemu chodia. On zrejme nič nečíta.

- On nič nečíta, no všetko robí, ale iní veľa čítajú, no nič nerobia, - odvetil Otec Metod."

Okrem toho treba vziať do úvahy, že každý, kto besedoval so Starcom, mal svoj okruh priateľov a Múdrosť Silvána sa bezpodmienečne dotkla aj tohto kruhu, alebo skôr kruhov. Na jar roku 1930 došlo k zoznámeniu starca Silvána s otcom Sofronijom (v civile Sergej Semjonovič Sacharov). Otec Sofronij sa stáva žiakom starca a v roku 1948 (už po smrti starca) publikuje prvé vydanie knihy "Starec Silván" v množstve 500 exemplárov. V roku 2015 Sväto-Trojicko sergijevská Lavra vydala už 4-té vydanie tejto knihy. K dnešnému dňu sa každý želajúci môže zoznámiť s Múdrosťou starca a ja si myslím, že ľahostajných čitateľov u tejto knihy jednoducho nemôže byť. A za toto všetko súčasný čitateľ vďačí len jednej vete, prednesenej Máriou: "Prehltol si hada vo sne a je ti to protivné – tak špatne je Mne pozerať na teba, čo robíš." A koľko vďačných čitateľov ešte bude mať táto kniha, to je známe iba Bohu. Efekt je nadčasový. 

 

Z písania starca o Matke Božej.

"Keď som bol mladým novicom, raz som sa modlil pred ikonou Matky Božej a Ježišova modlitba vstúpila do môjho srdca a začala sa tam sama prednášať. A raz v kostole som počúval prednášky proroctiev Izaiáša a pri slovách: "Omyte sa a budete čistí" (Iz.1:16), som si pomyslel: "Možnože Matka Božia niekedy zhrešila aspoň myšlienkou" A na počudovanie, v mojom srdci spolu s modlitbou hlas jasne prehovoril: "Matka Božia nikdy nezhrešila ani myšlienkou". Tak Duch Svätý v mojom srdci svedčil o Jej čistote."

Zaujímavá pasáž, budem predpokladať, že ikona, pred ktorou sa modlil mladý Silván, patrila k ikonografickému typu "Oranta". A on v procese modlitby aktivoval pracovný znak AllatRa,  zobrazený na ikonách tohto typu.

"... Oh, Presvätá, keby sme vedeli, ako milovať všetkých, ktorí zachovávajú prikázania Krista a ako ľutovať a smútiť za tými, ktorí sa nepolepšujú. Vyskúšal som to na sebe. Neklamem, hovorím pred tvárou Boha, Ktorého pozná duša moja: duchom poznám Prečistú Pannu. Ja som Ju nevidel, no Svätý Duch mi dal pochopiť Ju a Jej lásku ku nám. Ak by nebolo Jej milosrdenstva, tak by som dávno bol zahynul; no Jej sa zachcelo navštíviť ma a priviesť ma k rozumu, aby som nehrešil. Ona mi povedala: "Špatne je Mne pozerať na teba, čo robíš".  A Jej slová sú príjemné, tiché, krotké a pôsobia na dušu.

Prešlo viac ako štyridsať rokov, ale moja duša nemôže zabudnúť na tie sladké slová a neviem, čo odplatím ja hriešny za túto lásku ku mne nečistému, a ako budem ďakovať ušľachtilej, milujúcej Matke Pánovej.
Ona je naozaj našou Zástupkyňou pred Bohom a samotné Jej meno raduje dušu. No a celé nebo a celá zem sa tešia Jej láske.

Zázračná a nepochopiteľná vec. Ona žije na nebesiach a neustále vidí slávu... Božiu, no nezabúda ani na nás úbohých a Svojím milosrdenstvom pokrýva celú zem a všetky národy."

 Je možné, že medzi čitateľmi tohto článku sa nájdu aj takí, ktorí povedia: "A skadiaľ Silván vzal, že  tie slová ktoré počul, predniesla Mária?... veď nikoho nevidel". Myslím (to je len môj názor), že ten, kto počuje Jej Hlas, jednoducho nie je schopný spliesť si ho s kohokoľvek iným hlasom a už presne si ho zapamätá na celý život s vďačnosťou, ako i Starec Silván. Veď tento Hlas je schopný zmeniť človeka k lepšiemu a nielen jeho samotného, ako som ukázal vyššie.
Vari znie Hlas Márie v poslednom čase? Mne sa zdá, že áno. Veď teraz, hádam ako nikdy predtým, ľudia potrebujú Jej pomoc. Možno, že v tieto dni tento hlas znie trochu ináč, ako ho opísal starec: "A Jej slová sú príjemné, tiché, krotké...". Tento Hlas znie ako Hlas "Vrchného veliteľa", ktorý povoláva všetkých Dobrých Ľudí postaviť sa pod Jej Znamenie.

Znamenie Márie!

"... Každý počujúci je Vyvolený a spolu je sila, schopná zmeniť celý svet." Tvorivá sila, pochádzajúca od Boha, to je

AllatRa

deva_mary_1

 

***

A kto vie, možno v časoch na križovatke sa nájde ctihodná žena, ktorá vymení Máriu na pozícii pomoci a starostlivosti o ľudstvo a Ona tak, ako aj má byť, zaujme dôstojné miesto vedľa Boha.

  
Spracoval: Igor

 

Použité zdroje:
Schiarchimandrit Sofronij (Sacharov) "Velebný Silván z Athosu" 4. revidované vydanie, Sväto-Trojická sergijevská Lavra*, rok 2015

 

Líbí se mi 28



Silvánov sen - Hodnocení: 5.00 z 5.00 . Počet hlasů: 28
Podobné články:



Zanechat komentář

Myšlenka dne

Člověk je bytost myslící, jeho hlavní síla spočívá v jeho myšlenkách.


Kalendář událostí