Například: Dobré zprávy
O dôvere v Boha, strachu z hodnotenia a životných skúškach

"Ako rastie odolnosť duše? Cez nádej a dôveru v Boha. Oni dávajú človeku veľkú silu. Treba úplne dôverovať Bohu a každú skúšku vnímať ako Dar poslaný Božou láskou. Človek, ktorý má veľkú dôveru v Boha, sa teší zo všetkého. Či je hladný, chorý, nespravodlivo obvinený, alebo, alebo... vždy verí, že to dopustil Boh, spolieha sa na Boha a vždy prebývav bezpečí, nachádzajúc sa v prístave nádeje na Boha."  

Starec Paisij Svjatogorec

„Nádej na Boha a dôvera Bohu – to je najspoľahlivejšia garancia.“

(Práce PaisiaSvjatogorca, 5. diel „Vášne a cnosti“)



Otázka dôvery v Boha sa pre mňa na vedomej úrovni stala aktuálnou pomerne nedávno. V živote zrazu „sami od seba“ začali vznikať okolnosti, ktoré podporili hľadanie odpovedí na túto otázku.   

 

Duchovná praktika Lotosový kvet a dôvera v Boha.

cvetok-lotosa_1Keď som vykonával duchovnú praktiku Lotosový kvet, často som sa snažil „dosiahnuť“ hlboké pocity. Vyvinúť „úsilie“ vyjadrené v prednášaní modlitieb a tiež vo vizualizácii citových okamihov života (stretnutie s milovaným dievčaťom, vernými priateľmi atď.). Tento spôsob mi veľmi pomáhal na samom začiatku cesty a umožnil mi pochopiť, čo sú to hlboké pocity.

Pochopiť... ale pri pravidelnom používaní týchto metód som si uvedomil, že nie vždy  umožňujú „ponoriť sa“ a dosiahnuť výsledok. Nechápal som príčinu, prečo sa mi nedarí. Veď sa tak snažím! Siaham, siaham... ale dosiahnuť nemôžem!

A potom som pochopil, že nič netreba dosahovať. Netreba robiť vôbec nič. Treba ubrať seba a neprekážať Bohu tvoriť. Otvoriť sa a odovzdať sa Nebeskému Otcovi. Pretože duchovná praktika - to je práca Ducha a nie vedomia.

A skutočne, keď sa obrátime na vedu, tak autor kníh o meditácii Andrej Ardcha,s odvolaním sa na amerických neurofyziológov ukazuje, že počas meditácie vznikajú  v činnosti mozgu „záblesky absolútne usporiadanej aktivity všetkých centier mozgu“ a spúšťa sa proces spontánnej samoregulácie. Ak hovoríme o samoregulácii, nemyslíme tým, že toto samonaladeni vykonáva ľudský um alebo samotný mozog. Nie nadarmo rôzne tradície vo svojich náboženských termínoch, ktoré popisujú podobný stav, hovoria o tom, že ho spúšťajú zhora Božské sily – Duch svätý, Učiteľ, lúč vyššieho Ja. Prapôvodné svetlo, Hlas ticha.

A ak sa odovzdáme Bohu, prestaneme „dosahovať“ výsledok a jednoducho Sme... Sme v Bohu, Sme v Láske, Sme na Pocitoch...Vtedy prichádza pochopenie, že v duchovnej praktike "Lotosový kvet" je možné zotrvávať nielen staticky počas vykonávania meditácie, ale počas dňa, každú minútu a sekundu svojho času - bez ohľadu na to, čo robím a kde sa nachádzam. Len sa otvoriť a odovzdať sa. Čistota. Láska. Vďačnosť.

 

Strach z hodnotenia  

západ slunce_skPri skúmaní otázky dôvery v Boha by som sa chcel krátko dotknúť takého pojmu ako je „strach z hodnotenia“. V mojom živote veľmi často vznikali obavy, ako pristúpiť k neznámemu človeku na ulici a prihovoriť sa mu. Rovnako sa objavoval aj strach z vystúpenia pred publikom. Pulz sa zrýchľoval a zdalo sa, že mi srdce vyskočí z hrude. Všimol som si pritom, že čím častejšie som dával pozornosť telu a myšlienkam, ktoré sú vtedy v hlave, tým bola silnejšia vonkajšia reakcia tela (tras, svalové kŕče, zmena hlasu). Prečo sa to dialo? Je to veľmi jednoduché... Sústredil som pozornosť na vonkajšie a svojou nevedomou voľbou som dodával strachu z hodnotenia silu. Ale v podstate som strácal čas na prázdne ilúzie namiesto toho, aby som zameral pozornosť do svojho vnútra, otvoril sa a žil v realite Boha. Žil v láske podľa svojej voľby. Keď sa začala rodiť dôvera, strach z hodnotenia menej vplýval na moje správanie. Emócie strachu sa občas prejavujú, ale teraz chápem, že je to všetko len rokmi vypracovaná návyková  reakcia. Teraz vždy viem, že Boh je vo mne, miluje ma a vždy pomôže, ak Mu ja sám pôjdem oproti.

 

Život „Mňaučí“

 

"Spočiatku sa ľudia obyčajne  uchyľujú k potešeniu ľudskému, ale k Bohu sa obracajú až potom, keď sa sklamú v ľuďoch.  Ale ak nechceme trpieť, tak budeme prosiť o božskú útechu, lebo to je jediná ozajstná útecha. Viera v Boha nestačí - dôležitá je aj dôvera v Neho.  Dôvera v Boha priťahuje Jeho pomoc. Kresťan verí a zveruje sa Bohu pred smrťou. A vtedy jasne vidí Božiu ruku, ktorá ho zachraňuje.“

   Paisij Svjatogorec

 

Boh je neustále s nami. Niekedy vznikajú kritické situácie, ale to sú len lekcie a ľudia v nich – naši učitelia. Nič sa nedeje bez vedomia Boha. A všetky situácie, ktoré v živote vznikajú, to sú len skúšky, ktoré treba zvládnuť.  Ak sa človek z nejakej príčiny „nenaučil“ úlohu, tak je veľká pravdepodobnosť, že sa takáto situácia znova zopakuje, aby človek mohol  pokročiť na duchovnej ceste. Hlavné je pochopiť, že Boh neposiela také skúšky, ktoré by boli nad ľudské sily. Ľudia majú rôzne schopnosti a možnosti, každý má svoj kríž a ak v živote musíš podstúpiť skúšku, je v tvojich silách ju zvládnuť! Veď Boh je s tebou!  Duchovný svet vždy pomáha človeku! Je len potrebné otvoriť sa pocitom, aby sme prijali Jeho pomoc a nikdy sa neuzatvárať.

„Kto je v láske, ten je v Bohu a Boh v ňom, lebo Boh je Láska sama.“ (1 Ján 4:16)

Boh je neustále s nami, energia lásky preniká všetkým naokolo. Boh je všade, v nás aj mimo nás. Boh je v každej čiastočke vesmíru. A v každom z nás je kúsok z Neho, čiastočka Stvoriteľa, ktorý je stále s nami, ktorý nás neustále cíti! Ktorý miluje a čaká, kedy... Kedy už?! Sa nakoniec vrátia jeho zblúdené deti domov?! Miluje nás a verí nám.

 

https://allatravesti.com/o_doverii_bogu_strahe_ocenki_i_zhiznennyh_urokah

Líbí se mi 32



O dôvere v Boha, strachu z hodnotenia a životných skúškach - Hodnocení: 5.00 z 5.00 . Počet hlasů: 32
Podobné články:



Zanechat komentář

Myšlenka dne

Mladé tělo vůbec nepoukazuje na věk duše.


Kalendář událostí