Čo bolo, bolo

Čo bolo, bolo. Už to nie je!

Nastal nový deň, je brieždenie.

Slnko lúčami budí zem,

zapáli žitia pochodeň,

láskavo hladí naše čelo,

hovorí, čo bolo plané uletelo.

Úsvit nastáva, to je zmena,

ten nám úrodu predostiera.

Na nás je ľudia obroda,

v myšlienke klíči sloboda,

taká, čo duši dýchať dá,

ktorá len dobro uznáva.

Pošli ju ďalej, je už čas,

nadchádza doba, svitá jas,

Boh ti ju núka na dlani,

ona nikoho nezraní.

Sprav denne jeden skutok dobra,

niekomu, čo ho smola ohla,

povedz mu, je to pre teba,

daruj aj ty svoj, vznikne štafeta.

Pomaly zrastie sila dobra,

ktorá postaví ľudí zo dna,

veď dobrý skutok lásku dáva,

vtedy je krásna, čistá, pravá.

Malý dobrý čin, možno maličkosť,

dokáže zrútiť zloby čierny post,

s pomocou Božou dielo bude rásť,

bo dobro kryje láskou Jeho plášť...

Mária Miadoková

báseň zo zbierky „ZÁKUTIA“